Kubánsky väzeň, ktorý prežil Castra: Môžu vám vziať všetko, len nie svedomie

Kubánsky väzeň, ktorý prežil Castra: Môžu vám vziať všetko, len nie svedomie

Bývalý kubánsky disident Armando Valladares s manželkou Marthou pri preberaní ceny Becketovej nadácie. Foto: cubaenelmundo.com

V nedeľu 4. decembra sa koná pohreb Fidela Castra. Prečítajte si prejav Armanda Valladaresa, kubánskeho disidenta, ktorý bol v rokoch 1960 – 1982 väznený za odpor voči režimu. Prejav predniesol 12. mája 2016 pri preberaní ceny Becketovej nadácie vo Washingtone, D. C.

Nie som výnimočný človek, som celkom obyčajný. Boh si ma však vybral pre niečo celkom mimoriadne.

Keď som mal 23 rokov, odmietol som spraviť niečo, čo v tom čase vyzeralo veľmi malicherne. Odmietol som povedať tri slová: „Som s Fidelom.“ Najskôr som to odmietol napísať na svojom pracovnom stole na poštovom úrade a po rokoch mučenia a sledovania toho, ako moji spolubojovníci umierajú, či už na tele, alebo na duchu, stále som tie slová odmietal vysloviť.

Ak by som ich vyslovil, z väzenia by ma prepustili.

Prijímam cenu v mene tých, ktorí stále trpia na Kube – v krajine, v ktorej len za posledné dva roky bolo zničených viac ako 300 kostolov a modlitební, kde sa prenasledujú baptisti, metodisti, anglikáni. Zdieľať

Môj príbeh je dôkazom toho, že pre priateľov slobody môže aj malý krok znamenať všetko. Neuvrhli ma na 22 rokov do väzenia preto, že by odmietnutie troch slov nič neznamenalo. V skutočnosti tie tri slová znamenali všetko.

Vysloviť tie slová by pre mňa predstavovalo druh duchovnej samovraždy. Hoci moje telo uväznili a mučili, moja duša bola slobodná a prekvitala. Moji väznitelia ma ukrátili o všetko, ale nemohli mi vziať moje svedomie a moju vieru.

Aj vtedy, keď nemáme nič, každá osoba vlastní kľúč k svojmu svedomiu, svojmu vlastnému posvätnému hradu. V tomto zmysle to platí pre každého z nás, aj ak nemáme žiadny pozemský hrad či ani len dom, každý z nás je bohatší ako kráľ alebo kráľovná.

Malé sestry chudobné (rehoľný rád, ktorý sa v USA súdnou cestou bránil voči povinnosti prispievať na antikoncepciu zavedenú v rámci Obamacare, pozn. prekl.) to poznajú. Môžu sa volať Malými sestrami chudobnými, no aj tak sú bohaté preto, lebo žijú podľa svojho svedomia, ktoré žiadny vládny úradník nemôže napadnúť. Vedia, čo po 22 rokoch krutého mučenia vie aj moje telo: že ak by podpísali formulár, ktorý požaduje vláda, popreli by svoje svedomie a spáchali by duchovnú samovraždu. Ak by to spravili, opustili by hrad svojho svedomia a vzdali by sa pravdy a jediného bohatstva, ktoré majú.

Vzdávam úctu Malým sestrám chudobným za ich zdanlivo malý skutok vzdoru!

Videozáznam ďakovného prejavu Armanda Valladaresa počas preberania Canterburskej medaily od Becketovej nadácie 12. mája 2016 vo Washingtone, D. C. V závere Valladares vysvetľuje vtipnú odpoveď svojej manželky Marthy dotieravým novinárom pýtajúcim sa, prečo vydržala čakať na manžela 22 rokov, kým bol vo väzení.

Som tu, aby som vám povedal, že každý malý skutok sa počíta. Žiadny muž ani žena nie sú príliš malí a jednoduchí, aby nemohli byť vyzvaní svedčiť o pravde. Som tu, aby som vám pripomenul, že každý z vás vlastní veľké bohatstvo v posvätnej sfére svojho svedomia. Som tu, aby som vám povedal, že každý z vás je povolaný k tomu, aby zostal verný. A tiež som tu aj preto, aby som vám povedal, že keď urobíte toto rozhodnutie, od toho momentu, aj ak zostanete nahí, na samotke osem rokov, nikdy nie ste sami, pretože je s vami Boh.

Mnohým z vás, hlavne mladým, sa môže zdať, že som prišiel zďaleka a z dávnej doby. Mladí priatelia, nemusia na vás namieriť zbraňou, ako pre moje svedomie namierili na mňa. Je veľa iných spôsobov, ako vás odviesť a uväzniť vaše telo a myseľ. Je veľa spôsobov, ako vás môžu umlčať na vašich školách, univerzitách či na vašom pracovisku.

Niekedy vám slobodu nevezme hlaveň zbrane, ale jeden dokument, jedno zdanlivo nezmyselné nariadenie či jedno nepatrné umlčanie.  Zdieľať

Varujem vás: Rovnako ako je veľmi malá vzdialenosť medzi USA a Kubou, tak je aj veľmi blízko medzi demokraciou a diktatúrou, ak sa vláda snaží rozhodovať o tom, čo sa má robiť, ako rozmýšľať a ako žiť. Niekedy vám slobodu nevezme hlaveň zbrane, ale jeden dokument, jedno zdanlivo nezmyselné nariadenie či jedno nepatrné umlčanie. Nikdy nedovoľte vláde – ani nikomu inému – hovoriť vám, v čo máte alebo nemáte veriť, čo môžete alebo nemôžete hovoriť alebo čo vám vaše svedomie má alebo nemá dovoliť.

Pohľad na túto miestnosť ma napĺňa povzbudením. Chcem poblahopriať každému návštevníkovi Becketovej nadácie, že zostávate verní svojmu svedomiu a postoju za náboženskú slobodu, každý z vás chráni túto našu výnimočnú krajinu. Krajinu, ktorá nie je dokonalá, ale napriek tomu nám stále umožňuje žiť v spoločnosti, v ktorej si môžeme zachovať názory odlišné jeden od druhého aj od vlády.

Ďakujem vám za túto cenu. Prijímam ju v mene tisícov Kubáncov, ktorí z posledného dychu zostávajú verní svojej náboženskej slobode, kričiac tvárou v tvár poprave: „Nech žije Kristus Kráľ!“ Prijímam ju v mene tých, ktorí stále trpia na Kube – v krajine, v ktorej len za posledné dva roky bolo zničených viac ako 300 kostolov a modlitební, kde sa prenasledujú baptisti, metodisti, anglikáni, konfiškujú sa im Biblie a kríže, kde bijú pastierov a veriacich. Prijímam ju v mene židovskej komunity na Kube, ktorá je aj v takom malom počte stále prenasledovaná. Nakoniec ju prijímam aj v mene svojej manželky. V skutočnosti je to ona, kto si ju zaslúži, nie ja. Každý z vás počul príbeh Penelopy, ktorá 20 rokov čakala na Odysea. Martha je skutočná Penelope. Ale netrávila čas pletením. Cestovala po celom svete a viedla kampaň za moje prepustenie. Čakala na mňa. Vždy dúfala a verila Bohu, že sa napriek všetkým očakávaniam naše životy spoja.

Armando Valladares bol v roku 1960 ako kubánsky poštový úradník uväznený bez súdneho procesu na 30 rokov pre odmietnutie vyjadrenia podpory Fidelovi Castrovi. Keďže vo väzení Castra naďalej odmietal podporiť, mučili ho a strávil 8 rokov na samotke. Na vyjadrenie odporu podstúpil viacero hladoviek. Vo väzení napísal viacero básní, ktoré jeho manželka prepašovala z Kuby a publikovala v slobodnom svete. Amnesty International ho adoptovala ako väzňa svedomia. Na základe medzinárodného tlaku bol v roku 1982 prepustený. O svojom väznení napísal knihu Napriek všetkým očakávaniam, ktorá bola preložená do 18 jazykov. V roku 1986 ho Ronald Reagan vymenoval za veľvyslanca USA pri Komisii OSN pre ľudské práva, kde sa angažoval za práva kubánskych politických väzňov, ktorých bolo v tom čase viac ako 15-tisíc. V roku 1989 bol Castrov režim donútený prvýkrát otvoriť svoje väznice pre vyšetrovateľov OSN, následkom čoho musel mnohých väzňov prepustiť. Valladares sa naďalej venuje obhajobe ľudských práv. S manželkou žije na Floride, majú tri dospelé deti a jednu vnučku.

Text prejavu je uverejnený na The Becket Fund for Religious Liberty, preložil L. Obšitník.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo