KULTUREVUE: (R)evolúcia rodiny

V polovici januára navštívil Bratislavu a Banskú Bystricu americký profesor ekonómie Steven Horwitz, aby ozrejmil vývin rodiny z pohľadu kapitalizmu. Horwitzova prednáška bola ďalšou zo série prednášok Conservative Economic Quarterly Lecture Series (CEQLS), ktoré organizuje Konzervatívny inšitút M.R. Štefánika.

„Budem zrejme hovoriť o rodine tak, ako ste to ešte nepočuli. Na čo sa chcem skutočne zamerať je spôsob, akým ekonomická transformácia počas dlhého časového obdobia zásadne zmenila rodinu,” začal svoje rozprávanie profesor Horwitz a dodal, že sa zameria na západný typ rodiny. Neskôr vśak pripustil, že črty západnej rodiny možno nájsť aj v iných častiach sveta. V prednáške vychádzal najmä zo svojho článku Is the Family a Spontaneous Order?, ktorý vyšiel v časopise Studies in Emergent Order v roku 2008.

Funkcie rodiny v minulosti

„Pred vznikom kapitalizmu v 18. a 19. storočí rodina nebola obzvlášť pekným miestom. Nebola takým typom miesta, ako to v západnom svete považujeme za samozrejmé.“ Rodina plnila ekonomickú, politickú a verejnú funkciu. Rodičia vyberali svojim deťom životného partnera, a to často tak, aby sami sebe a svojim blízkym zabezpečili ochranu, spoločenské postavenie či rozšírili príbuzenstvo. Detstvo bolo náročné, keďže deti museli odmalička pracovať hlavne na farme, pričom všeobecne vládol „nedostatok sentimentality voči deťom“. Navyše ženy sa považovali takmer za majetok.

Domácnosť bola základnou jednotkou produkcie, teda istým spôsobom poľnohospodárskou alebo remeselníckou firmou. Kvôli tomu dnes existujú priezviská ako Miller (Mlynár), Baker (Pekár) či Smith (Kováč). Horwitz tiež upozornil, že do rodín, hoci žili na okraji spoločnosti, zasahoval štát, cirkev či spoločnosť v podobe rôznych regulácií a obmedzení.

Čo priniesol kapitalizmus

S príchodom kapitalizmu sa veľa zmenilo. Zatiaľ čo v „predmodernej rodine“ boli bežné mnohodetné rodiny, v „modernej rodine sa ich veľkosť začala znižovať“. Prečo? Kým pred kapitalizmom bola domácnosť priamo spojená s prácou a na jej chod sa vyžadovala práca detí, v kapitalizme sa podľa Horwitza za prácou cestovalo do veľkých fabrík a tovární. Tie často nahradili prácu na poliach a dielňach a rodičia už deti ako pracovnú silu príliš nepotrebovali.

Podobne začal byť aj „sobáš o láske“, čo považuje za „skutočne revolučnú zmenu rodiny“. Aj to Horwitz vysvetľuje kapitalizmom, lebo všetci rodinní príslušníci mali postupne viac času, ktorí začali tráviť mimo rodinnej sféry. Detstvo sa predĺžilo, štátne, cirkevné a spoločenské regulácie rodiny sa výrazne obmedzili. To napokon znamenalo väčšiu slobodu pri výbere partnera spojenú s citovým a psychologickým aspektom, ale aj s príliš veľkými očakávaniami, čo zasa spôsobilo nárast rozvodov.

Ženy sa stali finančne nezávislejšie a ich rola sa začala vyrovnávať mužskej. Preto aj „feministické hnutie bolo výsledkom, nie dôsledkom kapitalizmu“.

Profesor – provokatér

„Na konci mojej prednášky uvidíme, koľko ľudí z obecenstva som naštval. To je zvyčajný ukazovateľ, že som spravil dobrú prácu,“ zavtipkoval Steven Horwitz. Myslel tým najmä na polemiku medzi konzervatívcami a inými v otázkach rodiny, ktorú na svojich vystúpeniach vyvoláva. Inak to nebolo ani na pôde Konzervatívneho inštitútu.

„Horwitz síce nespochybnil muža a ženu ako tradičný základ rodiny, no tradičnú rodinu označil za vágny pojem, lebo podľa neho je produktom evolúcie a ako všetky ostatné sociálne inštitúcie sa vyvíja a mení.“ Zdieľať

Horwitz síce nespochybnil muža a ženu ako tradičný základ rodiny, no tradičnú rodinu označil za vágny pojem, lebo podľa neho je produktom evolúcie a ako všetky ostatné sociálne inštitúcie sa vyvíja a mení. Často totiž nie je jasné, čo ľudia pri diskusii o rodine považujú za tradičné – niekedy je to jej forma, inokedy funkcie. V čom je však podľa jeho slov rodina stále tradičná, je to, že odovzdáva kultúrne normy a hodnoty.

V súvislosti s evolučným chápaním povedal: „Nie je prekvapujúce, že dopyt po manželstve osôb rovnakého pohlavia sa objavil ako skutočná socio-kultúrna otázka.“ To, čomu momentálne čelíme, „nie je otázka, či sú rodiny dobrá alebo zlá vec. Rodiny sú veľmi dobrá a veľmi dôležitá vec. Otázka, ktorej čelíme, je, či rozmanité druhy rodín sú dostatočne schopné splniť túto funkciu“, čím myslel na odovzdávania kultúrnych noriem a hodnôt.

Revolučne či evolučne?

Počas diskusie zaznel aj kritický hlas, ktorý americkému profesorovi vytkol, že nebral do úvahy celé dejiny dvadsiateho storočia, ktoré poznamenali najrôznejšie neomarxistické ideológie. Napríklad kultúrna revolúcia v 60. rokoch, ktorá nastolila voľný spôsob života vplývajúci na prevrátenie pôvodného hodnotového systému. Aj preto dotyčný diskutér označil vývoj rodiny v 20. storočí za revolučný a nie evolučný.

Horwitz reagoval tým, že názory a presvedčenia nevznikajú naraz, ale tiež sa budujú postupne. Zjavia sa za istých okolností, no neprichádzajú z ničoho. Podľa neho v minulom storočí došlo k postupným aktivitám a činnostiam, ktorá napokon evolučne vyústili do kultúrnej revolúcie 60. rokov.

Bohumil Petrík
Autor je študent žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave.

Steven Horwitz je profesor ekonómie na St. Lawrence University a autor publikácií ako Monetary Evolution, Free Banking, and Economic Order (Menová evolúcia, voľné bankovníctvo a ekonomický poriadok) a Microfoundations and Macroeconomics: An Austrian Perspective (Mikrofondy a makroekonomika: rakúska perspektíva). Momentálne pracuje na knihe o liberalizme a evolúcii rodiny.

Foto: autor

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo