Sýria: Čakanie na veľký obrat

Sýria: Čakanie na veľký obrat

Politika Západu a šanca na zlom v občianskej vojne v Sýrii. Alebo je čas podporiť Asada.

Najskôr „breaking news“ z dnešného rána: sýrska armáda dobyla kľúčovú časť východného Aleppa, vďaka čomu rozdelila protivládne a teroristické jednotky do dvoch častí. K strategicky dôležitému víťazstvu došlo po dvoch týždňoch ťažkých bojov v civilne obývaných častiach mesta. Ak by sýrska armáda získala kontrolu nad celým mestom, oslabí sa tým pozícia protivládnych síl a rôznych odnoží al-Kájdy, najmä kvôli tomu, že bude odrezané ich zásobovanie z Turecka. Aleppo leží v severnej tretine oblasti, ktorú nekontroluje sýrska armáda.

Možných ďalších scenárov je viacero, v každom prípade postupne dochádza k väčšiemu sprehľadneniu vojny v Sýrii. V Sýrii sa totiž až doteraz vedie niekoľko vojen naraz, jednou z nich je vnútorná „občianska“ vojna, v ktorej bojujú rôzne islamistické a protivládne frakcie proti regulárnej sýrskej armáde, ktorú podporuje Rusko a Irán. Druhou je vojna s Islamským štátom. Rastúci tlak na prvú vojnu a angažovanie Ruska spôsobilo, že protisýrske skupiny sa postupne islamizovali, pričom umiernené, Američanmi podporované jednotky fakticky stratili vojenský význam. Čím islamistickejšia bude protisýrska opozícia, tým prehľadnejšia bude situácia pre svetové spoločenstvo. Najmä ak súčasne prebieha vojna proti Islamskému štátu.

Tento moment otvára otázku, či nenastal čas na prehodnotenie prístupu Západu.

Až doteraz Západ osciloval medzi podporou protivládnych síl a neutralitou, pričom tendoval k neutralite. Rusi, naopak, od pôvodnej formálnej neutrality prešli k otvorenej podpore prezidenta Baššára Asada. Všetci boli proti Islamskému štátu. Turecko, člen NATO, malo viacero taktických cieľov, od tolerancie až mäkkej podpory Islamského štátu cez podporu protivládnych sýrskych jednotiek (obidve s cieľom oslabiť Asada) až po trvalú snahu zasahovať proti Kurdom. Irán je aktívny v Iraku aj Sýrii, v Damasku aj Bagdade podporuje tamojšie režimy. Saudská Arábia presne naopak. Toľko mapa záujmov a zároveň aj vysvetlenie toho, prečo je vojna taká komplikovaná a neprehľadná.

Novou otázkou je, či svoj prístup zmení Západ. Dve veci tomu napovedajú: zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta a nominácia Francoisa Fillona na kandidáta francúzskych republikánov na úrad prezidenta (čo vzhľadom na situáciu vo Francúzsku nesie značný predpoklad jeho zvolenia). Trump aj Fillon podporujú zmenu vzťahov s Ruskom a iný prístup k Sýrii.

Mapa BBC zobrazujúca kontrolu nad jednotlivými oblasťami Sýrie.

Otázka mesiaca preto znie: Zmení Európa svoj pohľad na Asada?

Až doteraz sme zo všetkých strán počúvali, že dohoda s vojnovým zločincom Asadom je pre Západ nepredstaviteľná. Lenže objavujú sa nové signály. Staffan de Mistura, špeciálny splnomocnenec OSN pre Sýriu, v diskusnej relácii Hardtalk na BBC ocenil zmenu, ktorú očakáva od novej Trumpovej administratívy, najmä vo vzťahoch s Ruskom. Obsahom tejto zmeny je však okrem Ruska práve zmena postoja k Asadovi.

Po druhé, časový faktor. Uplynulé dva roky ukázali, že voči Asadovi sa nevytvorila žiadna dôveryhodná politická alternatíva. Určite nie niečo, čo by znieslo prídavné meno „demokratický“. Naopak, opozícia sa postupne islamizovala, proamerické jednotky sa rozpadli, al-Núsra a ďalšie na al-Kájdu napojedné skupiny ukázali, že majú vojenskú prevahu pred umiernenejšími jednotkami. Navyše Amnesty International a ďalšie ľudskoprávne organizácie preukázali vojnové zločiny aj „opozičným“ jednotkám, ktoré tým definitívne stratili možnosť „západného“ politického krytia.

A napokon tretí faktor, poučenie z Iraku, Egypta a Líbye ukazuje, že existuje horšia vec ako autoritársky či diktátorský režim pri moci. A tým je faktická anarchia. Dôsledky sú katastrofálne nielen pre daný štát (vyššie obete, napr. Irak a Líbya), ale aj región (priestor pre vznik ISIS). Jedno aj druhé má vplyv na Západ, to prvé povzbudzuje migračnú krízu, to druhé znásobuje potenciál svetového terorizmu.

Západu však niečo podstatné k novej politike chýba. A tým je legitímna doktrína.

Povedať, že tieto vojny nie sú našimi vojnami, totiž nestačí. Ich dôsledky sa nás týkajú, angažovanie Západu má vplyv aj na regionálne mocnosti (Turecko, Saudi, Irán, Rusko), preto má význam aj v obmedzenej podobe.

Pred takmer 40 rokmi podobnú doktrínu iniciovala esej Američanky Jeane Kirkpatrickovej s názvom Diktatúry a dvojitý štandard, ktorá v roku 1979 vyšla v časopise Commentary magazine. Kirkpatricková sa vyhla zahmlievaniu už v názve – dvojaký štandard otvorene priznala a k diktatúram sa správala podľa toho, ako sa tieto režimy správali voči Amerike.  

Kirkpatrickovej východisko bolo pritom podobné situácii, v akej sme dnes. Západ svojou politikou spôsobuje nárast antiamerikanizmu a antiwesternizmu, pričom najmä Európa musí znášať dôsledky (migračná kríza). Zmenu politiky by preto mohlo priniesť stanovenie nových pravidiel vo vzťahoch medzi sýrskou diktatúrou a Západom. Iná reálna možnosť pritom neexistuje, keďže demokracie na Blízkom východe nefungujú a islamisti a kalifát z definície akúkoľvek dohodu so Západom odmietajú.

Preto by som nadchádzajúce týždne nazval čakaním na politika, ktorý sa k Asadovi začne správať ako k spojencovi. Nemusí ho poľudšťovať, ako to prezident Roosevelt robil so „strýčkom Jožkom“ Stalinom, stačí ho rešpektovať. A realisticky zhodnotiť všetky alternatívy.

Foto: wikimedia, bbc.co.uk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo