Starenky učiteľky (Vojtech Mihálik)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Starenky učiteľky (Vojtech Mihálik)

Vojtech Mihálik, Foto: archív TASR, Magda Borodáčová, 29. júla 1965.

Báseň na nedeľu - Michal Chuda vyberá na každú nedeľu krásne slovenské básne.

Vojtech Mihálik
Starenky učiteľky


Starenky učiteľky postávajú na priedomí,
keď iba sychravá jeseň im kýva na pozdrav.
Vlasy im poprášila krieda
a po ich tvárach ako po notovej osnove
prechodia poltóny spomienok,
úsmevov a sĺz.
Ich ruky sa sformovali do tvaru detskej hlávky.
Ústa, čo neokúsili ošiaľ bozkov,
telo, v ktorom sa panna nestala ženou,
i oči, čo sa postrácali v písankách,
čakajú, čakajú.
Čakajú pohľadnicu od mora,
či sneženie púpav zo strání,
či zacenganie po hodine života?
Starenky učiteľky postávajú na priedomí,
krátkozrakými očami hľadajú ryšavé slnko
a čudujú sa koncertu vtáctva
i akýmsi dotieravým veršom – už je čas?
Už idete, lastovičky,
ulietate preč?

Ich žiaci dávno uleteli z dohľadu,
len pamäť stareniek učiteliek ich drží za pačesy.
Jedni sa stali hrdinami práce
a iní kradnú a bijú si ženy
a iní si pretancovali život
a iní hľadajú šťastie, a preto sú smutní
a veľmi by sa chceli vrátiť do školských lavíc.
Starenky učiteľky postávajú na priedomí
a čakajú svojich šedivejúcich žiakov,
aspoň ich pieseň, aspoň kartu od nich.
A veď by stačilo napísať: Bába búva,
mama myje Miša,
spomínam na Vás, žijete ešte, pani učiteľka?
A viete, že každá moja báseň
ako na hrazde visí na tom A,
ktoré ste pred rokmi v sychravej jeseni
namaľovali na tabuľu?
Ale starenkám učiteľkám sme zabudli písať listy.
A predsa postávajú na priedomí,
stratené v najmenších túžbach,
krátkozrakými očami hľadajú ryšavé slnko
a na tvárach ako na notovej osnove
cítia akýsi závan, akýsi verš.
Je po vyučovaní, cengá jeseň,
lastovičky sa lúčia a z došklbanej čítanky
clivý vetrík na záhumní
brní otavou.



Vojtech Mihálik (1928 – 2001), básnik a prekladateľ, je autorom mnohých básnických zbierok. Jeho debut Anjeli (1947) napovedal, že sa azda bude vyvíjať v línii slovenskej duchovnej poézie, no nestalo sa tak. Doba, ktorej sa prispôsobil tak ako mnohí, negatívne poznačila jeho tvorbu. Škoda, že sa dal do služieb neľudskej ideológii. Treba však povedať, že v mnohých básňach sa Mihálik prejavil ako skutočný básnik.

Mimochodom, 30. marca t. r. mal Mihálik nedožité 90. výročie narodenia a 3. novembra uplynulo pätnásť rokov od jeho úmrtia.

Báseň Starenky učiteľky je zo zbierky Tŕpky (1963). Bol som v tom čase stredoškolákom a táto báseň si ma veľmi získala, ba celá knižka. Ako dokladá Stanislav Šmatlák v doslove k trojzväzkovému vydaniu Vojtecha Mihálika Básne (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1986, ilustroval Dušan Stopiak), z ktorého som vybral text básne, zbierka Tŕpky „podľa neskorších slov autora mala byť vedomou rezignáciou na akékoľvek umelecké ambície, pretože jej básne chceli byť predovšetkým ,morálno-sociálnymi štúdiami‘ určitých objektívnych spoločenských javov“. Básnik však nerezignoval na ľudskosť a hoci sú tie verše nelyrické, realisticky vecné, významové napätie a kontrast im zaručujú, že pôsobia básnicky účinne.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo