Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
27. 06. 2005, 10:28

Phurikane Giľa

Phurikane Giľa Starodávne rómske piesne Vydalo © Občianske združenie Žudro v spolupráci s Občianskym združením Media3 2002 Rómska kultúra. Pre mnohých nepoznaná a neznáma. Svojské umenie na okraji záujmu spoločnosti. Hrniec, v ktorom sa varí bujará radosť i smutná clivota. Pokrievku odkrýva dielo Ph...

Phurikane Giľa
Starodávne rómske piesne
Vydalo © Občianske združenie Žudro v spolupráci s Občianskym združením Media3
2002

Rómska kultúra. Pre mnohých nepoznaná a neznáma. Svojské umenie na okraji záujmu spoločnosti. Hrniec, v ktorom sa varí bujará radosť i smutná clivota. Pokrievku odkrýva dielo Phurikane Giľa.

Phurikane giľa sú starodávne piesne. Na CD však nie sú len čorikane giľa, žalostné piesne, nazývané aj halgató, svoje miesto si tam našli aj tanečné piesne – čardáše.

V pozadí počuť detský plač, vŕzganie dverí, smiech – sú to reálne zvuky prostredí, kde sa piesne nahrávali – v skutočných rómskych domácnostiach.

Hudba a spev sú skutočne naozajstné, spontánne a autentické. Každou piesňou sa ocitáme v inej rómskej rodine, v inej rómskej osade, v inom období pôvodu piesne, každá pieseň vyvoláva iné nálady. Halgató vnášajú do duše smútok, rezké čardáše - naopak – nútia k tancu.

Texty sa na albume spievajú v rómčine, preloženú sú do slovenčiny a angličtiny. Giľa rozprávajú o smrti, o deťoch, o ťažkom údele, o láske a milencoch, o rodine. O vlaku, do ktorého sú Rómovia nakladaní a vezú ich na šibenicu.

Marcela Dreveňáková z Poštárky sa v svojej piesni nechala inšpirovať aj modernými vplyvmi: Sar me khere džajlom, Džoni Wolker piľom, Džoni Walker piľom, kaj lestar mačiľom. (Keď som išla domov, Johnie Walker som pila, Johnie Walker som pila, až som sa z neho opila.)

O alkohole spieva aj František a Martina Ďuďovci z obce Soľ : Sulachardžom la romňake / že paľenka na pijava / Me la cindžom, me la piľom / de le čhavendar na bajinďom (Sľúbil som svojej žene, / že pálenku nebudem piť. / Ja som ju kúpil, ja som ju pil, / na deti som nedbal.)

Cédečko Phurikane giľa, dvadsaťosem piesní z rómskych komunít na Slovensku: Varhaňovce, Bystrany, Markušovce-Jareček, Bardejov-Poštárka, Žehra-Dreveník, Rakúsy, Soľ, Hermanovce, Vechec, Humenné-Podskalka, Petrová, Čemerné, Svinia. Je to hodina hudby, počas ktorej pobudnete medzi Rómami. Pýtate sa, načo je to dobré? Odpovedá Béla Pokuta zo Žehier-Dreveníka: „...no aspoň troška aby vedeli ľudia ako žijeme a aké máme problémy, aké starosti, všetko. Vážení priatelia, ďakujem.“ Aj my ďakujeme!

1.Bože, Bože, skaral ši me (Bože, Bože, potrestal si ma) 3:32
2.Hoj na nej na nona (Hoj na nej na nona) 2:10
3.Kaj tut te rodel, joj mamo? (Kde ťa hľadať, joj, mami?) 4:42
4.Joj, mamo, miri mamo (Joj, mama moja, mama) 1:26
5.Šilalo paňori (Studená vodička) 1:43
6.Soske mri daj kerel (Prečo moja mať robí) 1:44
7.Sulachardžom la romňake (Sľúbil som svojej žene)
8.Phagle mange mri musori (Zlomili mi moje ramienko) 2:36
9.Duj, duj, dešuduj (Dva, dva, dvadsať dva) 1:41
10.Jaj, de cinďom mange (Jaj, kúpil som si) 3:20
11.Kaj one, Romale (Kde sú, Rómovia) 1:50
12.Andre tire kale bala (Do tvojich čiernych vlasov) 1:36
13.Geľom pro nadraži (Išiel som na stanicu) 1:45
14.Kana rači aven (Keď v noci idem) 1:37
15.K´oda k´odoj pre´blačkica? (Kto je to, kto je tam pod okienkom?) 2:08
16.Av ke mande čhaje (Poď ku mne dievča) 1:53
17.Joj, Devlale, so mne kerdžom? (Joj, Bože, čo som urobila?) 3:21
18.Pre khangeri dešuduj čalaga (Na kostole dvanásť zvonov) 1:22
19.inštrumentálna skladba 1:56
20.Phendžom tuke čhaje (Povedal som ti dievča) 0:46
21.Kana geľom Bystrica (Keď som išiel do Bystrice) 1:10
22.Šilalo paňori (Studená vodička) 2:02
23.Sar me khere džajlom (Keď som išla domov) 0:37
24.Šuki balval na čerkinel (Suchý vietor nešuchoce) 0:57
25.E mašina maj piskenel (Vlak už píska) 1:11
26.But oda, but oda (Veľa to, veľa to) 1:13
27.Čhajori romaňi (Dievčatko rómske) 2:01
28.Soven čhave, soven (Spite deti, spite) 3:54

Total time 54:29

Matúš Demko

Odporúčame

s Jurajom Drobným o jednom "dobre utajenom festivale"

s Jurajom Drobným o jednom "dobre utajenom festivale"

Kňaz Juraj Drobný sa angažuje na poli mediálnom, pracuje totiž vo vydavateľstve LUX communication. Okrem toho organizuje festival Verím Pane, ktorý bude tento rok opäť v Námestove v dňoch 19.-24.júla. Aká je história festivalov Verím Pane? Festival sa po prvý krát uskutočnil v roku 1990 v Horných ...

Pressburger Klezmer Band - Ot Azoy!

Pressburger Klezmer Band - Ot Azoy!

Pressburger Klezmer Band – Ot Azoy! Nahrávané v Štúdiu J Milana Tökölyho v decembri 2003 a januári 2004 © 2004 Millenium Records & Publishing Hudba východoeurópskych Židov. Popredný predstaviteľ ethno/world music na Slovensku. Hrajú klezmer. Bratislavská formácia Pressburger Klezmer Band. V rok...

Spálené životy

Spálené životy

Sándor Márai: Sviece dohárajú. Kalligram, Bratislava 2003 Trinásť rokov potom, čo bol popol košického rodáka Sándora Máraia podľa jeho priania rozsypaný do vôd Tichého oceána, vyšiel konečne aj v slovenčine jeho román Sviece dohárajú. Doteraz sa čitatelia mohli zoznámiť len s krátkymi esejami tohto...

Princ bedárom a bedár princom

Princ bedárom a bedár princom

V decembri 1881 vyšiel Markovi Twainovi román Princ a bedár vo vydavateľstve Jamesa Osgooda a autor ho pre súkromné účely aj zdramatizoval. Mark Twain, vlastným menom Samuel Langhorne Clemens tu opísal príbeh, ako mu ho rozprával ktosi, „čo ho počul od svojho otca, ktorý ho zasa počul od svojho otca...

Spravte si domácu výstavu

Spravte si domácu výstavu

Tvorivosti a fantázii sa vraj medze nekladú. Preto navrhujem, aby každý z vás, čo má aspoň aké-také umelecké cítenie, doma spravil svoju vlastnú výstavu. Ako na to? Nuž, veľmi jednoducho. Nie každý z nás má doma dostatočný priestor na prezentáciu svojich vlastných literárnych, hudobných či maliarsky...