ROZHOVOR: Vytvára sa atmosféra menejcennosti veriacich

Na tému sčítania obyvateľov sa rozprávame s Mariánom Gavendom, katolíckym kňazom a bývalým hovorcom Konferencie biskupov Slovenska.

Aký je význam sčítania obyvateľstva pre Katolícku cirkev?
Keď sa pri minulom sčítaní objavili prekvapivo vysoké percentá tých, čo sa hlásia k náboženstvu, vyjadril som sa, že je to „počet tých, čo od cirkvi niečo očakávajú“. Aj to, že sa niekto formálne prihlási k danej cirkvi, je pre ňu určitá pozitívna indikácia. Je to dôležitý údaj tam, kde sa prelína cirkevný a spoločenský život, napríklad proporčnosť náboženských vysielaní vo verejnoprávnych médiách, význam voľných dní cez niektoré náboženské sviatky a pod.

Pre samotnú cirkev je dôležité, koľko ľudí nachádza naplnenie svojich najhlbších túžob v spojení s Bohom a nakoľko to poznačuje ich praktické konanie. To je zmysel celej škály aktivít cirkvi, avšak tento stav sa nedá presne vyčísliť. Účasť na liturgii, počet krstov, sobášov a pohrebov či prijatí Eucharistie je tiež len orientačný údaj a môže skôr zavádzať. V spoločenskej diskusii však treba brať údaj zo sčítania ľudu vážne. Pre cirkvi to nesmie byť dôvod spať na vavrínoch. Dôvera či nádej ľudí je pre ne záväzok.

Treba pri sčítaní odvahu na to, aby sa človek prihlásil ku katolicizmu?
Skôr vnútornú odvahu, jednotlivé sčítacie hárky sú predsa diskrétne. A najmä treba informovanosť. Celkovo sa utvára spoločenská atmosféra, v ktorej má človek takmer komplexy menejcennosti, keď je verným manželom či manželkou, keď má viac detí, keď sa vymyká konzumnému prúdu. Vidíme akému výsmechu sú vystavení mladí, ktorí spájajú sexualitu s láskou a vernosťou. Európa samotná nevie, kým je a akoby sa hanbila za svoju kresťanskú minulosť.

„Vytvára sa spoločenská atmosféra, v ktorej má človek takmer komplexy menejcennosti, keď je verným manželom či manželkou, keď má viac detí, keď sa vymyká konzumnému prúdu.“ Zdieľať

Bude sčítanie obyvateľstva 2011 pre Cirkev správou aj o náboženskom stave súčasnej spoločnosti?
Neviem ako tento údaj vyhodnotia biskupi. Podľa mňa bude výsledok ukazovať, v akom pomere je vplyv mienkotvorných médií, ich prezentovania cirkví a ich aktivít a osobná skúsenosť jednotlivých občanov s aktivitami týchto cirkví. Bude hovoriť o informovanosti širokých vrstiev obyvateľstva v oblasti dejín, spoločenského významu náboženstva a cirkví, ako aj o informovanosti o množstve konkrétnych aktivít a vôbec vplyvu úprimnej náboženskej praxe na harmonický a šťastný život človeka. Aj to je súčasť náboženského stavu, ale náboženský stav samotný je niečo oveľa komplexnejšie.

Dá sa predpokladať, že ak sa obyvatelia prihlásia ku katolíckej viere, je to znakom, že náboženstvo v nich ešte ako-tak pretrváva?
Nemožno tu zjednodušovať. Niekto je len korektný: bol som pokrstený ako katolík, zaškrtnem kolónku „rím.kat.“. Prieskumy dôveryhodnosti inštitúcií však naznačujú, že pomerne veľké percento občanov cirkvám dôveruje. Nakoľko je to vernosť tradícii, nakoľko údaj o praktickom náboženskom živote, informovanosti či očakávaniach, to nemôže povedať jediný údaj.

Očakávate nejaké zmeny v porovnaní s rokom 2001, čo sa týka náboženského vyznania?
Medzi sčítaním v roku 1991 a 2001 sa veľká časť obyvateľov Slovenska dozvedala o cirkvách, a najmä o Katolíckej cirkvi, skôr negatívne údaje. O tom hovoria prieskumy mienkotvorných médií tohto obdobia. Boli aj dôvody na reálne sklamania. To, že napriek tomu sa vysoké percento obyvateľov priznalo k jednotlivým cirkvám, svedčí o tom, že konkrétna pozitívna skúsenosť predsa len prevládla. Naopak, každá z cirkví zaznamenala nárast, cirkvi kritizované i tie v úzadí.

Záleží aj na bezprostrednej kampani pred sčítaním. Pri tom minulom sa objavili letáky, ktoré navádzali na bojkotovanie cirkví, veľmi tendenčné a militantné, na hrane so šírením náboženskej nevraživosti. Opakujem, je to aj otázka objektívnej informovanosti a ešte vážnejšia, či je také niečo vôbec možné. Myslím, že všetci rátajú s prekvapením.

Ak sa ku cirkvi prihlási menej ľudí ako v roku 2001, vyplynú z toho nejaké "dôsledky" pre predstaviteľov cirkvi?
Nebude ich za to nikto odvolávať z funkcie. V každom prípade to bude dôvod na zamyslenie a verím, že túto reflexiu biskupi nepodcenia. Myslím, že nikto z nich už nestavia na „silnom katolíckom Slovensku“ a tešia sa každému pozitívnemu krôčiku.

Matúš Demko

Foto: info.wiara.pl

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo