Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
18. novembec 2016

Merkelovú možno vyzve Martin Schulz

Zdá sa, že v budúcoročných nemeckých voľbách vyzve Merkelovú v súboji o kancelára Martin Schulz. Je to podobné, ako keby v USA vyzval Hillary Clintonovú Bill Clinton.
Merkelovú možno vyzve Martin Schulz

Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz a nemecká kancelárka Angela Merkelová

O tom, že radosť z triumfu má v politike niekedy veľmi krátky dych, sa totiž práve presviedča líder sociálnych demokratov (SPD) Sigmar Gabriel.

Začiatok týždňa patril práve jemu, vychutnával si veľké taktické víťazstvo nad Angelou Merkelovou. Kancelárka sa totiž musela zmieriť s tým, že novým prezidentom sa stane minister zahraničia a kandidát SPD Frank-Walter Steinmeier. Prešlo pár dní a Sigmar Gabriel bude možno kvôli novému prezidentovi patriť takisto k porazeným.

Angela a jej prezidenti

Začnime však trpkosťou, ktorú v sebe nesie táto porážka pre mocensky skúsenú kancelárku. Tá dlhé týždne zúfalo hľadala kandidáta CDU, ktorého by vnútila SPD.

Na Merkelovú sa však v prezidentskej otázke už tradične lepí smola: v máji 2010 odstúpil z postu prezidenta Horst Köhler, čo bol pôvodne jej nominant. Bol to zvláštny krok, ktorý nemal v povojnových dejinách obdobu. Köhler totiž psychicky nezvládol kritiku, ktorá sa naňho spustila po jednom nešťastnom vyjadrení o nemeckých záujmoch na Blízkom východe. Merkelová sa mu to snažila predtým ešte vyhovoriť, varovala ho, že takouto rezignáciou poškodí prestíž úradu, no kritikou dotknutý Köhler sa už nedal presvedčiť a odstúpil.

Merkelová následne presadila do úradu vtedy len 51-ročného Christiana Wulffa. Vyzeralo to ako jej veľmi šikovný mocenský ťah – Wulff bol v tom čase silný a veľmi populárny politik CDU, jeden z mála, ktorý mohol v strane ohroziť pozíciu kancelárky.

Napokon sa to celé skončilo katastrofou. Wulff sa aj vlastnou komunikačnou ťarbavosťou zaplietol do osobného finančného škandálu, pod obrovským mediálnym tlakom napokon začiatkom roka 2012 odstúpil. Merkelová sa tak po dvoch demisiách prezidentov ocitla v defenzíve, už aj vlastní straníci uverili, že vo výbere prezidenta leží nad ňou akási kliatba. Opäť chcela vlastného kandidáta, napokon bola okolnosťami dotlačená k tomu, aby súhlasila s Joachimom Gauckom, kandidátom SPD a Zelených.

Teraz sa história zopakovala: po tom čo Gauck ohlásil, že už nebude opätovne kandidovať na funkciu prezidenta, CDU aj SPD sa samy za seba pustili do hľadania takého kandidáta, ktorým by vyšachovali druhú stranu. Merkelová oslovila viacerých vrátane predsedu Ústavného súdu, všetci jej ponuku odmietali. Kancelárka bola pritom nadmieru flexibilná: dokonca chcela celú scénu šokovať tým, že navrhne Winfrieda Kretschmanna, premiéra Bádenska-Württemberska.

Kretschmann je pritom najúspešnejší politik strany Zelených, súčasne platí, že má názorovo bližšie k Merkelovej než k svojim straníkom. Ak by to Merkelovej vyšlo, ponížila by SPD aj časť Zelených, ktorí by však Kretschmanna museli podporiť. Lenže čas sa naťahoval, navyše pre bavorskú CSU bolo neprijateľné, aby podporila predstaviteľa strany Zelených.

Inzercia

Nemecký Anti-Trump prezidentom

Napokon to bola SPD a jej predseda Sigmar Gabriel, ktorý predbehol Merkelovú – na prezidenta navrhol ministra zahraničia Franka-Waltera Steinmeiera, nekonfliktného pragmatika. Ten patrí z titulu svojho úradu medzi najpopulárnejších politikov, nemeckí novinári ho pre jeho temperament najnovšie označujú za nemeckého „Anti-Trumpa“.

Merkelová chcela chvíľu zabrániť svojej porážke, už to však bolo neodvratné, Steinmeiera nevedela prebiť žiadnou personálnou kartou. Hoci má dvojblok CDU/CSU v Spolkovom zhromaždení, ktoré volí nového prezidenta, suverénne najviac hlasov, Merkelovej to napokon nebolo nič platné.

A tak sa stal tento týždeň Steinmeier oficiálnym kandidátom CDU/CSU a SPD. Merkelová hovorila povinné reči o dobrom kandidátovi pre Nemecko, jej straník a minister financií Wolfgang Schäuble však na prezídiu CDU šomral a označil to za „prehru“. Sigmar Gabriel, ktorý bol nedávno hosťom na programovej konferencii Smeru, si tak užíval jeden z najväčších triumfov svojho politického života.

Lenže prešlo len pár dní a Gabrielovo víťazstvo získalo trpkú príchuť. Z kuloárnych informácií nemeckých novinárov vyplýva, že na uvoľnené miesto ministra zahraničia je jasným favoritom Martin Schulz, prezident Európskeho parlamentu a prototyp europolitika. Schulz má v SPD silné postavenie, je populárnejší než Gabriel a mnohí si myslia, že by mal viesť SPD v budúcoročných voľbách ako jej kandidát na kancelára. Táto pozícia Merkelovej vyzývateľa by mala za normálnych okolností prislúchať šéfovi strany, teda Gabrielovi, ten však váha a chce ju ohlásiť až v januári.

Schulz ho chce teraz podľa kuloárov predbehnúť, so svojou nomináciou na ministra zahraničia súhlasí vraj len pod podmienkou, že Gabriel ustúpi a on sa stane kandidátom SPD na kancelára.

Ťažko predpovedať, ako sa mocenské súboje v rámci SPD vyvinú. Strana dosahuje v prieskumoch o desať aj viac percent menej než CDU, aj sám Schulz si uvedomuje, že by sa musel udiať zázrak, aby sociálni demokrati dohnali Merkelovú.

No o istom nemeckom zázraku sa dá hovoriť už teraz: kým západný svet politiky je po brexite celý rozbúrený, USA bude vládnuť Donald Trump a francúzske elity sa už teraz desia májových prezidentských volieb, v ktorých vyzve celý establišment Marine Le Penová, v Nemecku to zatiaľ vyzerá na súboj Hillary a Billa Clintonovcov.  

 

Odporúčame