Klenoty českého a slovenského moderného maliarstva 1907-1945

KLENOTY ČESKÉHO A SLOVENSKÉHO MODERNÉHO MALIARSTVA 1907-1945
Kurátor: PhDr. Ludvík Ševeček, PhDr. Alena Potůčková, PhDr. Ivan Jančár
Galéria mesta Bratislavy 18.01.2006 - 09.04.2006

Putoval za krásou. Hľadal ju v každom okamihu dňa. V ľuďoch, v slovách, v hudbe, v obrazoch. Raz si cestou po Panskej ulici všimol, že v župnom dome Pálfyovcov bude výstava pozoruhodných diel slovenských a českých maliarov. Jano Pálfy sa zas v tom svojom neskoroklasicistickom paláci potrebuje popredvádzať. A obrazy pôsobia vlastne snobsky, lebo sú drahé.

Starý Pálfy prikázal služobníctvu zvesiť obrazy, ktoré tam mal nastálo. Teraz museli ustúpiť iným farbám, ťahom a pohľadom: zrazu boli blízko seba zakladatelia moderného umenia, expresionisti, kubisti, maliari pred prvou svetovou vojnou, príslušníci medzivojnovej avantgardy, surrealisti a iní. U Pálfyovcov si rendezvous dali tí, čo maľovali a tí, čo si maľby pozreli. Jedným z nich bol náš pútnik za krásou.

Chodil komnatami paláca, z ktorého bola v tej chvíli galéria. Množstvo obrazov, obrázkov, množstvo malieb, nespočetné drevené rámy, do ktorých boli zasadené ľudské osudy, príbehy, krajiny, výjavy, portréty. I autoportréty, prirodzene.

Všimol si Zoltána Palugaya. Sedel pri svojom obraze a vysvetľoval okolostojacim, prečo použil toľko expresívnej čiernej na Golgote. Z rozhovoru by ich v tej chvíli nevyrušilo nič. Dokonca ani divé obrazy navôkol.

Hosťa u Pálfyovcov očaril Martin Benka. Jeho dielo, to je človek, človek, človek, príroda, krajina a v tom všetkom skrytý heroizmus.
Pútnikove oči sa potešili, keď uvideli Dona Quijota v prevedení Cypriána Majerníka. Treba uznať: maestro Majerník vie vystihnúť, kto to ten bojovník proti veterným mlynom bol.

Srdce pútnika radostne poskočilo, keď na maľovankách uvidel svoj rodný Liptov. (Náš pútnik sa narodil na Liptove, jeho púť však vedie aj cez krásavicu na Dunaji.) Ľudovít Fulla – koľkokrát bol u neho! Koľkokrát mu ten svet sfarboval do rýdzo červenej. Kde sa pozrieš, všade vidíš Fullovu červenú.

Mimoriadne ho zaujal futbal. Na meno tvorcu obrázkov o chlapcoch hrajúcich futbal si nepamätá, ale to teplo, ktoré sa z nich šírilo, cíti doteraz. Spomenul si totiž na svoju futbalovú „kariéru“...

Od futbalu pokračoval ďalej – obrazy, samé obrazy a nič iné, len obrazy. Prešiel tri poschodia, každé trikrát obišiel dookola. Potom si unavený sadol na stoličku v jednej z miestností veľkolepého paláca Pálfyovského rodu. Umenia sa pre dnešok nasýtil. Musel odísť.

Von na ulicu sa dostal cez Pasáž Matej Kréna. Premýšľal, ako by korzo a ľudí, ktorí sa po ňom preháňajú, videli nielen Benka, Majerník, Fulla, ale i Palugay, Nevan, dumal, ako by sa cítili Česi Čapek, Toyen, Zrzavý či Šíma, keby im do stredu Bratislavy doniesol plátno a keby im prikázal: „Maľujte!“

Hľadač krásna, zlatokop, túžiaci po pravých klenotoch, pokračoval ďalej po svojej ceste. Ďaleko za bránami Prešporku mu čosi udrelo do hlavy. Nie, nebolo to vypité piate pivo, ale čosi iné: myšlienka. Ak mal na výstave vidieť prakticky nevystavované diela z rokov 1907 – 1945, ako sa tam ocitol fotografický príbeh z čias socializmu, ktorý bol úradne potvrdený notárom? Bola to paródia na dobu, v ktorej autor žil? Prečo tam bol Matej Krén s Pasážou, ktorý sa narodil skoro dvadsať rokov neskôr po roku 1945? Tieto otázky mu zodpovie ďalšie putovanie za krásou.

Matúš Demko

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo