Deus Caritas est

Pred niekoľkými dňami vyšla v slovenčine útla knižočka s názvom Deus caritas est. Ide o dlhoočakávanú prvú encykliku pápeža Benedikta XVI. Tak sme sa dočkali. Niekoľko týždňov po svetovej premiére v januári tohto roka. Na pôde Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského ju 8.marca predstavili z biblického, filozofického, morálneho a mediálneho hľadiska tí najkompetentnejší: Marián Gavenda, Jozef Jančovič, Juraj Vittek, Vladimír Thurzo, Jozef Kováčik a apoštolský nuncius Henryk Józef Nowacki.

Svätý Otec určite mnohých prekvapil výberom témy pre svoju prvú encykliku. Očakávalo sa niečo svetoborné, prekvapivé. A zrazu čítame, že Boh je láska (Deus caritas est). Čo nové nám chce pápež týmto povedať? Veď táto pravda sa tiahne kresťanstvom od jeho počiatku. Už apoštol Ján vo svojom prvom liste píše, že Boh je láska. Avšak pápež podáva tento kresťanský obraz Boha v nových súvislostiach. Jeho prianím je „položiť dôraz na niektoré základné prvky, a tým vyvolať vo svete obnovený dynamizmus v úsilí dať ľudskou láskou praktickú odpoveď na Božiu lásku.“ (Deus caritas est, s.4)

Ťažko zhrnúť do niekoľkých viet hlboko prepracované myšlienky Benedikta XVI. Encyklika je rozdelená do dvoch častí, ktoré sledujú spoločnú požiadavku: očistu rozumu a očistu v oblasti politického života a sociálnej spravodlivosti.

Rozum tuší tajomstvo lásky, ale mu nerozumie, a tým dochádza k prekrúteniu erosu (lásky erotickej), ktorý potrebuje „očistenie, aby nedával človeku len chvíľkovú potechu, ale istú predchuť vrcholu existencie, toho šťastia, po ktorom túžime celým svojím bytím.“ (Deus caritas est, s. 9) V súvislosti s erosom píše Benedikt XVI. o Božej láske k nám ako o osobnej, vášnivej láske, ktorá je erosom a zároveň i agapé – láskou nezištnou. Tým dáva pojmu eros nový rozmer. Podrobným prepracovaním vzťahu erosu a agapé poukazuje na novosť biblickej viery, ktorá spočíva v novom obraze o Bohu a chápaní lásky v medziľudských vzťahoch.

V druhej časti sa pápež venuje láske caritas, ktorá je potrebná aj v tej najspravodlivejšej spoločnosti. Hovorí o praktickom uskutočňovaní prikázania lásky k blížnemu v cirkevnom živote. „Charita je pre Cirkev nielen istým druhom dobročinnej aktivity, ale patrí aj k jej prirodzenosti, je nepopierateľným prejavom jej podstaty.“ (Deus caritas est, s.36)

Odborníci upozorňujú, že sa nemáme nechať ovplyvniť prvým dojmom z prečítania encykliky. Tak teda začínam čítať druhý raz – vetu po vete, myšlienku za myšlienkou. Zároveň si pripomínam odkaz nuncia: „Často sa vracajte k tejto encyklike. Vytyčuje nám cestu, po ktorej máme kráčať a pozýva nás, aby sme žili Lásku v každodennom živote.“

Jana Grešnerová
Autorka je študentka žurnalistiky.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo