GLÓBUS: Masaker egyptských koptov

Aj prvé dni nového roku sú poznačené krvou. Nevinní kresťania umierajú rukami teroristov a násilníkov. Prejavy sústrasti a odsúdenia síce prichádzajú z celého sveta, ale ohrození príslušníci kresťanských menšín si kladú otázku, či zajtrajšok nebude ich posledným dňom.

V prvý deň nového roku, kedy Katolícka cirkev slávi Svetový deň pokoja (sic!), prišlo v dôsledku bombového útoku po bohoslužbe v egyptskej Alexandrii o život 21 koptských kresťanov. Dva dni na to neznámy útočník násilne vnikol do domu bagdadskej kresťanky, ktorú lúpežne prepadol a zastrelil.

Príliš angažovaný pápež?

Tieto násilné akty celkom prirodzene vyvolali pobúrenie mnohých popredných predstaviteľov štátov a medzinárodných organizácií. Benedikt XVI. vo svojom pravidelnom nedeľnom príhovore pred modlitbou Anjel Pána označil atentát v Egypte za „nezmyselný vražedný čin“ a vyzval všetkých veriacich na modlitbu za obete. Na jeho vyjadrenia kriticky reagoval jeden z egyptských moslimských lídrov, veľký imám Ahmed al-Tayeb, ktorý pápežove slová označil za „neakceptovateľné zasahovanie do egyptských záležitostí" a položil otázku: „prečo pápež nevolá po ochrane moslimov, keď sú subjektom zabíjania v Iraku?“ Nie všetci moslimovia sa však stotožnili s imámovou kritikou. Generálny sekretár Organizácie islamskej konferencie, profesor Ekmeleddin Ihsanoglu vyhlásil, že „tento nehanebný teroristický čin je v úplnom rozpore so ctihodnými princípmi islamu, ktorý dôrazne odmieta takéto kriminálne činy, ako aj v rozpore s tradíciami egyptského ľudu, ktorý je známy vďaka svojmu mierumilovnému spolunažívaniu medzi rozličnými skupinami“.

Mŕtvi kresťania témou dňa

Politickí lídri z celého sveta vyjadrovali prevažne sústrasť, zdesenie a spolupatričnosť. Prezident USA Barack Obama v tlačovom stanovisku vyhlásil, že páchatelia „musia byť za tento barbarský a odporný čin postavení pred súd“. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy v liste uistil egyptského prezidenta M. Hosniho Mubaraka, že „v čelení terorizmu a extrémizmu, v čelení násiliu a intolerancie bude Francúzsko vždy na vašej strane“. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová reagovala na útoky vyhlásením (.pdf), v ktorom potvrdila, že „právo kresťanských koptov na slobodné zhromažďovanie sa a Boží kult musí byť chránené“.

„...a budú vás prenasledovať. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno.“ (Lk 21, 12.17). Zdieľať

Omnoho dôraznejšie reagoval taliansky minister zahraničných vecí Franco Frattini, keď členské štáty EÚ vyzval k výraznejšej angažovanosti v otázke ochrany práv kresťanov vo svete. „Musíme sa pohnúť od monitorovania k aktivite,“ povedal Frattini a zdôraznil, že Taliansko nesmie ostať izolované v boji za kresťanské práva na celom svete. Nadviazal tak na svoje vystúpenie na konferencii v Campidoglio v októbri uplynulého roku, ktorého téma bola „Blízky Východ: kresťanské svedectvo v službách pokoja“. Vo svojom prejave na spomínanej konferencii tiež pripomenul, že talianska vláda je v oblasti ochrany práv náboženských menšín vo svete mimoriadne angažovaná. Zároveň vyjadril presvedčenie, že „každý štát bude bdelý v tejto otázke, aby sa tak vyhol intolerancii“.

Ich dnešok – naša budúcnosť

Útlak Koptov, ktorý tvoria 95 % egyptských kresťanov, nie je v tejto severoafrickej krajine výnimočný. Najnovšie udalosti nie prekvapivo vyvolali rozsiahle nepokoje, počas ktorých príslušníci tejto náboženskej menšiny vyšli do ulíc a vyjadrili svoju nespokojnosť s nedostatočnou ochranou zo strany štátu. V Káhire mali tieto protesty dokonca násilnú povahu, pričom sa začínajú objavovať i výzvy k revolúcii.

Prenasledovanie a fyzická likvidácia kresťanov v Egypte či Iraku oprávnene vyvoláva znepokojenie. Aj preto, lebo nejde o ojedinelé akty. Exodus týchto skupín obyvateľstva zo svojich domovských krajín navyše dokazuje, že ani oni sami neočakávajú zlepšenie situácie a cítia sa byť rukojemníkmi v oveľa komplexnejšom a zložitejšom spore, akým je len zdanlivá náboženská neznášanlivosť. Nie je to prvý raz, čo konfesionálna rivalita slúži ako zámienka pre vydobýjanie si politických úspechov. Tentokrát v rámci rozsiahleho stretu dvoch veľkých civilizácií, západnej a moslimskej. V duchu novozákonných eschatologických vízií sa preto musíme pýtať, či súčasný osud týchto ľudí nepredznamenáva budúcnosť zvyšku svetovej kresťanskej populácie.

Marián Sekerák

V piatok sa o 17.00 pred bratislavským kostolom Notre-Dame uskutoční Zhromaždenie na podporu prenasledovaných kresťanov v Iraku a ďalších krajinách sveta. Viac informácii tu.

Foto: allvoices.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo