SVET 2010: Krehké víťazstvá pravice aj triafajúci sa Nobel

Podobne ako Slovensko, aj Česká republika a Maďarsko prežili minulý rok ako volebný. České víťazstvo pravice bolo tak trochu prekvapením, najmä v prípade 16,7% a 10,9% pre úplne nové strany TOP 09 a Věci veřejné. Ktovie, nakoľko to bolo impulzom pre neskoršie slovenské voľby...

Premiérom sa stal volebný líder ODS Petr Nečas, s ktorým má prezident Václav Klaus o niečo lepšie vzťahy ako s Mirkom Topolánkom. Ministrom zahraničných vecí je opäť knieža Karel Schwarzenberg, financie získal Miroslav Kalousek. Aj s ohľadom na predvolebné sľuby o nevyhnutnom škrtaní je víťazstvo pravice (podobne aj inde v Európe alebo aj v USA) celkom zaujímavé. Je však aj krehké, čo už potvrdil škandál na ministerstve životného prostredia, kvôli ktorému česká vláda v závere roka takmer padla.

Valcoval Orbán, aj Katyň

Veľa otáznikov vzbudzuje nový maďarský premiér Viktor Orbán. Po drvivom volebnom víťazstve prestáva rešpektovať ústavný súd, znárodnil súkromné dôchodkové účty, zaviedol dvojité občianstvo pre zahraničných Maďarov a obmedzil médiá. Na druhej strane je jeho program vo viacerých bodoch kresťansko-konzervatívny. V týchto dňoch navyše za veľkej nespokojnosti diplomatov aj euroúradníkov preberá predsedníctvo EÚ. Určite bude zaujímavé, a rovnako dôležité pozorne ho sledovať.

K téme:
Slovensko 2010: Bombový príbeh s otvoreným koncom
Ekonomika 2010: Deficit rácia
Médiá 2010: iPad, RTS, AHA!
Kultúra 2010: V Roku kresťanskej kultúry letel Cyprián aj Julia Roberts
Zdieľať

Náš severný sused si, naopak, odniesol extrémne tvrdú a traumatickú skúsenosť. Ťažko si predstaviť hrozivejšiu nehodu, ako sa stala minulý rok v Poľsku. Pád lietadla s príslušníkmi poľskej elity, navyše na takom symbolickom mieste ako je Katyň, v čase výročia tzv. katyňskej masakry, zasiahol do života krajiny veľmi hlboko. Desaťtisíce ľudí niekoľko dní prichádzali pred prezidentský palác, aby si uctili pamiatku obetí, na zádušnú omšu pricestovali čelní predstavitelia viacerých štátov, ďalších zastavil sopečný mrak, ktorý ochromil leteckú dopravu (hoci niektorým, napr. z Bruselu, sa vlaková doprava zdala byť málo dôstojnou a tak radšej necestovali nikam).
Svetlejšou stránkou celej udalosti bolo, že tragédia aspoň v nejakej miere pomohla vyrovnávaniu sa Ruska so svojou minulosťou: štátna televízia prelomovo odvysielala film Andrzeja Wajdu Katyň a duma historicky uznala zodpovednosť Stalina za katyňský masaker. Z ruskej strany taktiež zaznelo aj mnohonásobné ubezpečovanie o veľkom záujme nehodu poctivo vyšetriť, čo sa však zatiaľ nepodarilo. Skôr naopak, keďže indícií o ruskej ľahkovážnosti je až príliš veľa.

Európske dilemy

Požičať krachujúcemu Grécku alebo nepožičať? Ide skutočne o pôžičku alebo o nenávratný dar? Európa (bez Slovenska) sa rozhodla pre prvú možnosť, hoci viacerí už uznávajú, že problém sa tým len oddialil (Grécku sa dlh neznížil, iba presunul) a za poskytnuté peniaze sa iba kúpil čas na zavedenie pravidiel pre podobne problémové štáty. Pre tie sa už ušila pekná skratka – PIIGS (Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko a Španielsko). Otázne tiež je, či následné riešenie v podobe eurovalu, ktorý je v istom zmysle vopred garantovanou pôžičkou, riešením naozaj je. Zvlášť ak sa do problémov dostanú veľké krajiny ako Španielsko alebo Taliansko a pomoc bude finančne nereálna. Slovensko spolu s ďalšími krajinami presadzuje zavedenie riadeného bankrotu štátov za spoluúčasti finančného sektora a zrejme je iba otázkou času, kedy sa na tom EÚ predsa len dohodne.

Za oceánom

Začiatkom januára svet na chvíľu stíchol pri tragédii na ostrovnom štáte Haiti, ktoré postihlo obrovské zemetrasenie. Desaťtisíce ľudí umrelo a stovky tisíc zostalo ranených, na pomoc prichádzali záchranári a dobrovoľníci z celého sveta, medzi nimi aj profesori Juraj Benc a Vladimír Krčméry z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety alebo rehoľníčka Františka Sebíňová zo Slovenska. Do mnohých charitatívnych zbierok sa zapojili aj priatelia a čitatelia Postoy.sk. Ďakujeme!

Spojenými štátmi americkými tento rok asi najviac hýbali kongresové voľby. V nich zvíťazili republikáni a vytvorili tak protiváhu demokratickému prezidentovi Barackovi Obamovi. Víťazstvo do veľkej miery ovplyvnilo konzervatívne hnutie Tea Party protestujúce proti vysokým daniam, rastúcim kompetenciám štátu a zmenšujúcej sa slobode občanov. Predsedom Snemovne reprezentantov sa po liberálke Nancy Pelosi stal praktizujúci pro-life katolík John Boehner.

Iným prelomom, ktorý sa celkom iste zapíše do dejín, bolo zverejňovanie utajených dokumentov sieťou WikiLeaks. Diplomatická korešpondencia, tajné správy o vedení vojny, zbrojné kontrakty, povesť štátnych lídrov v očiach zahraničných diplomatov a mnoho iného bolo cez rôzne hackerské, donášačské a iné cesty ponúknuté verejnosti s cieľom odhaliť háklivé štátne tajomstvá. Niektoré objavy boli celkom zaujímavé, viaceré však až takými novinkami neboli, niektoré navyše priamo ohrozovali bezpečnosť štátov alebo civilistov, napr. v Iraku.

WikiLeaks popri niekoľkých iných veciach poukázal aj na jeden zaujímavý fakt, totiž že v iránskom jadrovom programe cítia horúci problém nielen USA a Izrael, ale aj samotné susediace moslimské štáty, ktoré by podľa zverejnenej korešpondencie americký alebo izraelský útok na iránske zariadenia paradoxne uvítali. Je to napokon celkom pochopiteľné, keďže jadrový Irán by sa v tejto oblasti stal veľmi silným hegemónom. Sporadické prípravy na útok už dlhšie kritizujú aj viaceré konzervatívne osobnosti (napr. Patrick Buchanan alebo Ron Paul), USA sa k nemu podľa všetkého neuchýlia, Izrael však možno áno. Môžeme sa ale zároveň pýtať, či nie je najvyšší čas, aby moslimský svet začal riešiť problémy so svojimi extrémistami konečne sám. Je to však, žiaľ, asi len naivné želanie, keďže finanční magnáti týchto krajín Al-Kájdu a iné extrémistické organizácie naďalej podporujú.

Kritika novej mocnosti

Významnou svetovou udalosťou bolo aj udelenie Nobelovej ceny za mier čínskemu disidentovi, filozofovi a publicistovi Liu Siao-poovi, účastníkovi krvavo potlačených protestných hnutí z roku 1989 na námestí Tchien-an-men. Ten bol pre spoluautorstvo a zber podpisov pod ľudskoprávny manifest Charta 08 (podpísaný stovkami čínskych osobností) v decembri 2009 odsúdený na 11 rokov väzenia. Ide pritom už o jeho tretie väzenie. Čína reagovala veľmi podráždene: Siao-Poa označila za kriminálnika a udelenie ceny za „nepriateľský akt“ a „frašku“, niektoré štáty nútila k bojkotu odovzdávacieho ceremoniálu, Siao-poovi ani jeho blízkym vycestovanie do Osla neumožnila a nórske rozhodnutie pred nimi aj pred svojimi občanmi všemožne utajovala... Fakt, že si laureát Nobelovu cenu z politických dôvodov nemohol prevziať, svedčí o tom, že sa naozaj dostala do správnych rúk. Pripomeňme si ešte, že do udelenia ceny bolo priamo zaangažované aj Slovensko a Česko, keď, prihliadnuc na podobnú historickú skúsenosť, oficiálnu nomináciu Siao-Poa zaslali do Oslo naše a české mimovládne organizácie, viaceré osobnosti a aj 51 slovenských poslancov z radov vtedajšej opozície.

Lukáš Obšitník

Ilustračné foto: flickr.com (licencia Creative Commons), archív

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo