Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
28. 12. 2010, 12:18

EKONOMIKA 2010: Deficit rácia

Rok po. To bol rok 2010 pre slovenské aj svetové hospodárstvo. Vyspelé ekonomiky sa prestali scvrkávať a začali smerovať k úrovniam, ktoré počas recesie stratili. No systémové chyby a zlé nastavenia, ktoré sa počas ťažkých rokov zviditeľnili, sa vyriešiť nepodarilo. Naopak, čoraz viac sa do nich vl...

Rok po. To bol rok 2010 pre slovenské aj svetové hospodárstvo. Vyspelé ekonomiky sa prestali scvrkávať a začali smerovať k úrovniam, ktoré počas recesie stratili. No systémové chyby a zlé nastavenia, ktoré sa počas ťažkých rokov zviditeľnili, sa vyriešiť nepodarilo. Naopak, čoraz viac sa do nich vlády zamotávajú.

Biznis sa dokázal novej situácii prispôsobiť rýchlo. Ešte počas recesie firmy osekávali, prepúšťali, racionalizovali. Väčšinou to museli stihnúť ešte v roku 2009. Preto bol pre ne minulý rok o niečo ľahší. Hoci to neplatilo pre všetky odvetvia.

Dlhy za dlhy

K téme:
Médiá 2010: iPad, RTS, AHA!
Slovensko 2010: Bombový príbeh s otvoreným koncom
Kultúra 2010: V Roku kresťanskej kultúry letel Cyprián aj Julia Roberts
Zdieľať

Vlády krajín však takto rozumne konať nedokážu. Výrazné okresávanie výdavkov sa nekonalo, naopak, potreba zvyšovať balíky pre vyšší počet nezamestnaných, záchranu bánk či rozporuplné projekty na podporu ekonomiky znamenali zhoršenie rozpočtovej bilancie. Medzi inštitúcie, ktoré im požičiavajú, sa vniesla neistota, či niektoré krajiny budú vôbec schopné splácať doterajšie dlhy. A neistota vo finančnej reči znamená predražovanie. Krajiny, ktoré majú najväčšie problémy zvládať svoj dlh, tak majú najviac sťažený prístup k novým peniazom na jeho refinancovanie. Štáty totiž dlhy málokedy skutočne splácajú. Tie staré len preplácajú novými a úspech je, ak si nenaberajú ďalšie rýchlejšie, ako rastie ich ekonomika. Ak staré splácajú novými s vyšším úrokom, tlačí ich to k zemi.

Ani finančné trhy, teda tí, ktorí štátom požičiavajú, sa nesprávajú iba racionálne. Naopak, často pôsobia ako stádo splašených slonov. Na ich upokojenie si eurozóna vymyslela euroval, systém, ktorý ich má presvedčiť, aby krajinám v problémoch požičiavali za dobrý úrok, bez veľkej rizikovej prirážky. Ak im to nebudú vedieť splácať, zatiahnu to ostatní. Zatiaľ sa nezdá, že by toto sedatívum prudko zaberalo.

Pred eurozónou tak stojí otázka, čo s najväčšími hriešnikmi ďalej. Zatiaľ nik dôležitý nemá odvahu nahlas presadzovať bankrot krajín. Teda stav, kedy by krajiny časť dlhov jednoducho nesplácali a zvyšok splácali po menších čiastkach. Všetci sa boja, že nahnevané a vyľakané banky by sa obrátili aj proti tým krajinám, ktorým zatiaľ veria. Veľké bankové inštitúcie sú dnes brané ako draci, s ktorými sa neradno zahrávať. Aspoň dovtedy, kým štáty v lepšej kondícii hasia problémy za tie, ktoré majú najväčšie problémy. Ak sa niekomu zdá nespravodlivé, že veritelia nedoplácajú na zlé investície, možno len súhlasiť.

„Vlády budú musieť prejsť bolestným prispôsobovaním sa novej situácii tak, ako bežné firmy.“ Zdieľať

Budúci rok však nespokojných hlasov s týmto systémom pribudne. Častejšie sa bude hovoriť napríklad o rozpade eurozóny ako o vhodnom lieku. No zázračné riešenie neexistuje. Tak, ako si firmy prešli bolestným prispôsobovaním sa novej situácii, budú to musieť spraviť aj vlády štátov. Gestá vzájomnej solidarity im túto cestu môžu trochu uľahčiť. Problém je, že zatiaľ solidaritu vnímajú len ako prostriedok, ako sa riešeniu vyhýbať.

Slovensko 2011: S trochou šťastia bez zmeny

Ak všetko pôjde dobre, bude približne tak, ako je teraz. To je základný predpoklad pre slovenskú ekonomiku do budúceho roka. Ak porastie tak, ako sa dnes odhaduje, teda medzi troma až štyrmi percentami, zrejme to nebude stačiť na viditeľné stlačenie nezamestnanosti. Ale pomôže to zlepšiť hospodárenie, zvyšovať reálne mzdy a realizovať niekoľko zaujímavých investícií, napríklad do cestnej infraštruktúry.

No odhad počíta s tým, že sa naplnia odhady ostatných krajín, najmä Nemecka. Práve od jeho vývoja záleží, ako sa bude Slovensku dariť. A Nemecko, inštitúcia poslednej záruky eurozóny vie, že rok 2011 pre neho (a teda aj pre celú eurozónu) nebude pokojným rokom.

František Múčka

Ilustračné foto: natalija.com.au, nsi.si

Odporúčame

KOMENTÁR: Ktorým politikom neveriť

KOMENTÁR: Ktorým politikom neveriť

Tí, ktorí ozdravovanie rozpočtu kritizujú len ako veľmi nepríjemné „pre bežných ľudí“, evidentne nechcú rozmýšľať nad tým, ako z dnešnej rozpočtovej šlamastiky vyviaznuť čo najmúdrejšie. Ministerstvo financií dnes predložilo na verejnú diskusiu zákon o štátnom rozpočte v znení, ako by ho rado nechal...

NÁZOR: Čo by malo dostať Slovensko pod stromček?

NÁZOR: Čo by malo dostať Slovensko pod stromček?

Postoy sa pred Vianocami pýtal: "Čo by malo podľa Vás dostať Slovensko pod stromček?" Ján Košturiak, prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia: Slovensku by som pod stromček prial, aby sa jeho občania konečne zobudili a zobrali svoj osud do vlastných rúk. Aby sa už nenechali kl...

K VECI: Svedomie a autonómia človeka

K VECI: Svedomie a autonómia človeka

V histórii Spojených štátov možno nájsť len málo slovných spojení, ktoré by sa preslávili viac než slová Deklarácie nezávislosti, ktoré uznávajú život, slobodu a úsilie o šťastie ako neodcudziteľné, Bohom ustanovené práva. Tieto práva, predovšetkým sloboda, sa stali piliermi americkej kultúry. Rastú...