KOMENTÁR: Stav vysokého školstva na Slovensku a osobitne Katolíckej univerzity v Ružomberku

Námetom pre toto zamyslenie sú dve, na prvý pohľad nie celkom súvisiace udalosti. Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) zverejnila svoj každoročný rebríček verejných vysokých škôl a fakúlt na Slovensku a ministrovi školstva Eugenovi Jurzycovi prednedávnom ubehlo pomyselných 100 dní od nástupu do funkcie. Vízia tohto ministra a kvalita vysokých škôl sú dve veci, ktoré sa prelínajú a nemôžu existovať jedna bez druhej.

Keď sa zamyslíme nad víziou ministra Jurzycu, musíme konštatovať, že okrem všeobecného programového vyhlásenia vláda Ivety Radičovej zatiaľ nepredložil žiadnu koncepciu, ktorá by hovorila, ako chce dosiahnuť ciele deklarované v programovom vyhlásení.

Vo vysokom školstve vzbudila väčší rozruch iba jediná udalosť, a to poslanecká novela vysokoškolského zákona, ktorá okrem iného obsahovala povinné zverejňovanie záverečných prác, ktoré sú podmienkou k priznaniu titulu.

Táto poslanecká iniciatíva vzbudila pozitívne i negatívne emócie. Jej zámer, a to zamedziť plagiátorstvu na vysokých školách, ktoré je narastajúcim problémom, je správny a chvályhodný. Nedomyslený je však spôsob legislatívnej úpravy, ktorý ide jednak cestou búrania základných princípov autorského práva vynucovaním súhlasu s licenčnými zmluvami na tieto diela a tiež administratívnou záťažou pri administrovaní procesu a samotnom zverejňovaní týchto diel. Je evidentné, že slová o umenšovaní štátu sú už zabudnuté a ide sa presne opačným smerom. Samozrejme, dôvodová správa k novele zákona uvádza, že zákon nebude mať žiadny vplyv na štátny rozpočet, čo si viem ja, rovnako ako každý, kto aspoň trochu pozná spôsob fungovania verejnej správy, iba ťažko predstaviť.

Bez koncepcie rozvoja, strategických priorít či naznačenia ciest ako sa k nim dostať, žije celý systém vysokého školstva v neistote. Ako sa dá manažovať inštitúcia alebo akákoľvek firma, keď nevieme, čo bude zajtra a nieto ešte o rok?

Minister Jurzyca nevstúpil do fungujúceho systému vysokoškolského vzdelávania, ale do prostredia, ktoré už mnoho rokov trpí neustálymi reformami, problémami s morálkou, financovaním a teda s kvalitou. Je čas udať smer a vytýčiť cestu.

Kvalita vysokých škôl

Keď hovoríme o kvalite, tak sa musíme zamerať na dve inštitúcie, ktoré sa nejakým spôsobom zaoberajú kvalitou vysokého školstva: Akreditačná komisia SR (AK SR) a ARRA.

AK SR v uplynulom období ukončila komplexnú akreditáciu verejných vysokých škôl. Komisia pracovala v turbulentnom období, čo poznamenalo aj jej výsledky. Každopádne je potrebné povedať, že mnohé vysoké školy reagovali na kritériá komplexnej akreditácie a prispôsobili im svoje správanie, čo malo pozitívny vplyv na každodenný vysokoškolský život.

ARRA na druhej strane nemá žiadnu legislatívnu oporu, je to iniciatíva súkromných osôb, ktoré cítili potrebu vyjadriť sa k neutešenej situácii školstva na Slovensku a ich projekt si za niekoľko rokov získal rešpekt.

Ak chápeme vysoké školy ako elitné inštitúcie, kde študujú tí najlepší, tak na Slovensku máme až 75% mladých v tejto kategórii a svet nám má čo závidieť. Zdieľať

Ich závery možno zhrnúť do konštatovania: stagnácia na národnej úrovni a zaostávanie za susedmi. Z národnej perspektívy možno konštatovať, že na vysoké školy ide cca 75% maturantov. Ak chápeme vysoké školy ako elitné inštitúcie, kde študujú tí najlepší, tak na Slovensku máme až 75% mladých v tejto kategórii a svet nám má čo závidieť. Samozrejme, situácia je iná. Inteligencia našej populácie sa nebude veľmi líšiť od okolitých krajín, a tak skutočnosť, že až 75% maturantov ide na vysokú školu, skôr svedčí o rezignácii na skutočný výberový proces už na začiatku štúdia. Ťažko sa potom môže očakávať, že na jeho konci to bude zásadne iné. Najmä v situácii, keď konštatujeme národnú stagnáciu v tejto oblasti a zaostávanie za okolitými krajinami.

Stav Katolíckej univerzity v Ružomberku

Skúsme teraz odhliadnuť od celkovej situácie na Slovensku a zamerajme sa na jednu univerzitu, ktorá nie je ani najväčšia, ani najstaršia, ale v názve ma slovo katolícka.

Katolícka univerzita v Ružomberku (KU) vznikla v roku 2000 s dvomi fakultami: filozofickou a pedagogickou. Nevznikla úplne na zelenej lúke, ale odčlenením od Žilinskej univerzity. K týmto dvom fakultám sa neskôr pridala Teologická fakulta a Fakulta zdravotníctva. Za uplynulých päť rokov nevznikla žiadna nová fakulta.

Desať rokov je v živote univerzít krátke obdobie. Keď desať rokov porovnáme so skoro sedemsto rokmi Univerzity Karlovej v Prahe či deväťdesiatimi Univerzity Komenského musíme skonštatovať, že aj naše hodnotenie by malo mať iné parametre. Univerzita potrebuje čas na dozretie, dosiahnutie dospelosti. Napriek tomu je potrebné KU hodnotiť, lebo dobrá zmena musí vyrastať zo zmapovania situácie a pomenovania nedostatkov.

KU sa svojím zameraním profiluje ako humanitne orientovaná vysoká škola. To v našich podmienkach nesie so sebou závislosť na počte študentov kvôli financiám od štátu, slabú vedu a malú schopnosť získavať grantové prostriedky. Skúsime sa pozrieť na KU cez tieto tri charakteristiky.

Vysoký počet študentov

Pod vysokým počtom študentov chápem relatívny počet študentov na jedného učiteľa. Domnievam sa, že na jedného aktívneho pedagóga by na humanitne orientovanej škole malo pripadať maximálne 14 študentov, aby sa efektívne zvládlo viesť študentské záverečné práce a tiež aby študent a pedagóg mali príležitosť prísť do bližšieho kontaktu.

Keď sa pozrieme na realitu KU zistíme, že na Pedagogickej fakulte je 18,9 študenta na pedagóga, na Filozofickej fakulte je to 17,3, na Teologickej 21,3 a na Fakulte zdravotníctva je to 28,5. Uvedené kritérium teda nespĺňa žiadna fakulta hoci dve staršie nie sú od neho ďaleko. Všetky fakulty však za uplynulé tri roky zaznamenali zlepšenie v tomto kritériu a to možno povedať, že v niektorých prípadoch výrazné.

Neprajníci by povedali, že ich k tomu prinútila komplexná akreditácia. Optimisti, že si uvedomili chybnosť svojej predchádzajúcej politiky masového prijímania študentov bez zväčšovania pedagogického zboru a rozhodli sa vrátiť sa z kratšej cesty. Nech je dôvod akýkoľvek, trend je dobrý a študenti by to mali pocítiť na možnosti byť v užšom kontakte s pedagógmi.

Slabá veda

Na Slovensku sa stále opakuje diskusia na tému ako merať vedu. Sú rôzne názory, ale v praxi zatiaľ funguje jediný spôsob a to zisťovaním počtu publikácií a citácií týchto prác cez databázu Web of Knowledge.

V tomto prípade kritériom bude počet publikácií na pedagogických a vedeckých pracovníkov fakúlt a počet citácií na jednu publikáciu.

Pri počte publikácií je situácia nasledovná: pedagogická fakulta 0,1 publikácie na pracovníka, filozofická fakulta 0,4, teologická fakulta 0 a fakulta zdravotníctva 0. V prípade pedagogickej i filozofickej fakulty je vidieť rast, ktorý je však veľmi pozvoľný.
Keď sa zameriame na citácie na jednu publikáciu tak zisťujeme, že na pedagogickej fakulte je to 0,8, na filozofickej fakulte 0,1, na teologickej fakulte a na fakulte zdravotníctva samozrejme 0.

Vedecký pracovník vysokej školy by mal vyprodukovať aspoň jeden kvalitný článok za niekoľko rokov (v tomto prípade sa sledovalo ostatných 10 rokov, teda celé obdobie od vzniku univerzity), ktorý bude publikovaný v rešpektovanom časopise. Najbližšie je k tomu filozofická fakulta, hoci aj tá má ešte pred sebou množstvo práce.

Grantové prostriedky

Získavať granty nie je ľahké, ale bez peňazí sa veda robiť nedá. V slovenských podmienkach to platí aj pre rozvoj, napr. IT infraštruktúr.

Zo štyroch fakúlt sa svojou schopnosťou získavať zahraničné granty mierne vymyká priemeru iba filozofická fakulta, inak je situácia na celej univerzita neutešená.

Voči KU by bolo nespravodlivé, keby sme neskonštatovali, že veľkým množstvom študentov, slabou vedou a neschopnosťou získať granty trpia všetky humanitne orientované školy na Slovensku.

Z uvedeného vidno, že aspoň pri počtoch študentov sa univerzita rozhodla zvrátiť trend z minulosti a neísť cestou „továrne na diplomy“.

Veda, granty, ale aj počet študentov sú spojené nádoby. Bez peňazí niet vedy, bez vedy nemáte čo svojim študentom ponúknuť, okrem toho, čo ste si sami prečítali v povinnej literatúre na prednášané kurzy.

Minulý rok som písal, a stále si to myslím, že od KU čakám viac ako iba priemer, ako nasledovanie vzorcov správania sa iných (nekatolíckych) vysokých škôl na Slovensku. KU sa zlepšuje, ale má pred sebou ešte veľmi dlhú cestu.

Michal Považan
Autor je výkonný riaditeľ Asociácie pre podporu projektov spolupráce verejného a súkromného sektora.

Ilustračné foto: Flickr.com (licencia Creative Commons)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo