Škoda že bocian Kristián nemôže otvoriť zobák

V sobotňajšej prílohe denníka SME Fórum, v ktorej majú miesto pre publikovanie vyhradené ľavicoví a liberálni publicisti typu Eco a Ash, sa opäť previedol coolový a jediný „in“ autor, ten správny hovorca postmodernej mládeže postindustriálneho veku. Michal Hvorecký bol opäť na výlete a opäť pocítil potrebu podeliť sa so svojimi zážitkami s celým Slovenskom. Svojej potrebe zadosťučinil príspevkom „Aspoň že bocian Kristián nemôže otvoriť zobák“. Informovanie o jeho dobrodružstvách - napríklad v Nemecku či v zapredaných bushovských Spojených štátoch - je už priam typologickou črtou jeho článkov. Nech čitateľ vie, aký je chlapec scestovaný a rozhľadený.

Tento krát bol na výlete v Taliansku. Hosťoval na trojdňovom podujatí v Ríme. Každú krajinu EÚ na ňom zastupovala jedna osobnosť. Úprimne povedané, som rád, že Slovensko zastupoval tento náš popredný spisovateľ, ktorý vo svojom poslednom literárnom počine vykresľuje postavu pornografického uchyláka. Veď čo iné je tak hodné povšimnutia ako pornouchylák? Ale späť k výletu. Z Hvoreckého slov je jasné, že to bola nuda. Na spomenutej konferencii sa všetci pohádali na tom, ktorý z euroštátov je najkultúrnejší. Hvorecký – aspoň z textu sa to tak javí – kultúrne mlčal, díval sa na ten trapas s nadhľadom a už sa tešil, ako sa v SME pochváli svojim intelektuálnym odstupom.

Tu by mohol jeho článok pokojne končiť. Ale nie. Všetko doposiaľ napísané bola len predohra k hlavnému posolstvu. Od výletu sa náhle presúva k rýchlo sa rozširujúcej moci novej pravice, ktorá „nemá so skutočným konzervatizmom veľa spoločného a skôr by si zaslúžila predponu ultra“. Jej predstaviteľmi sú talianska Liga Severu, belgický Vlaams Blok a slovenské KDH. To nie arabským, lež európskym svetom prerastá náboženský a politický fanatizmus, dôrazne varuje Hvorecký. Najväčšou tragédiou je, že zachvátil už aj malebnú krajinku pod Tatrami. Ani ich štíty nás neuchránili pred víchrom extrémizmu. Zatiaľ čo pred piatimi rokmi radikálni konzervatívci v našej krajine predstavovali „bezvýznamnú názorovú menšinu“, dnes majú „značný vplyv vo verejnoprávnej televízii, majú svoj týždenník (ak .týždeň považuje za ultrapravicové médium, zaujímalo by ma, za čo považuje Dona Quichotta, pozn. I.G.), inštitút aj webstránky“. Ale čo je najdôležitejšie, majú aj svojho ideológa – Vladimíra Palka. (Hvorecký sa pýta, či ho rodičom nepriniesol náhodou bocian Kristián. Bol by som rád, ak by sa našiel nejaký fundamentalistický katolík, ktorý by pánovi Hvoreckému vysvetlil, ako prichádzajú deti na svet.)

Svoju analýzu autor uzatvára – ako ináč – citáciou z Pravého Spektra, ktorou potvrdzuje, že ulrapravičiari so svojou pokryteckou morálkou a túžbou po moci, skrývajúci sa za heslá o „slušnom živote pre všetkých“, garantujú tento slušný život skutočne všetkým. Okrem tých – a teraz to príde – ktorí vyznávajú „politickú korektnosť, pozitívnu diskrimináciu, ľavicový liberalizmus, feminizmus, antiamerikanizmus...“ Nebudem to rozpisovať, veď každý ultrapravičiar vie, kto na slušný život nemá nárok.

Pri pohľade z okna som si stopercentne istý, že s poslednou vetou Hvoreckého článku (rozprávky?) o bocianoci Kristiánovi a jeho zaseknutom zobáku, sa môže stotožniť aj slovenský pravicový extrémista: bociany by už svojim klopaním skutočne mohli ohlásiť príchod jari!

Imrich Gazda

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo