Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K Veci Komentáre a názory
13. december 2010

K VECI: K dezinterpretácii Benediktovej odvahy

Poznámky pápeža Benedikta XVI. o kondómoch a AIDS, lepšie povedané zmätočné a zmanipulované interpretácie jeho poznámok, ešte stále rezonujú vo svetových médiách. V žiadnom prípade nejde o zmenu pohľadu, ani o zmenu učenia Katolíckej cirkvi, hoci médiá, nadmieru progresívni alebo oponujúci teológovi...

Poznámky pápeža Benedikta XVI. o kondómoch a AIDS, lepšie povedané zmätočné a zmanipulované interpretácie jeho poznámok, ešte stále rezonujú vo svetových médiách. V žiadnom prípade nejde o zmenu pohľadu, ani o zmenu učenia Katolíckej cirkvi, hoci médiá, nadmieru progresívni alebo oponujúci teológovia, či dokonca niektorí z poradcov pápeža, by si želali opak. A vonkoncom táto situácia neospravedlňuje verejné zdravotnícke inštitúcie, ktoré už desaťročia zlyhávajú presadzovaním technických prostriedkov v boji proti pohlavne prenášaným epidémiám, pričom zároveň odmietajú zdôrazňovať taký druh správania, ktorý by úplne zabránil šíreniu infekcie.

Denník New York Times napísal, že pápežove slová v najnovšej knihy Light of the World (Svetlo sveta) boli prijaté so „škodoradosťou zo strany kňazov aj zdravotníckych pracovníkov v Afrike, kde je problém AIDS najvypuklejší“. Predstava o pápežovi ako o anachronickej prekážke na ceste ku globálnemu zdraviu je už dlhší čas veľmi módnou floskulou. Ale povedzme to na rovinu: kondómy (a ďalšie technické intervencie) masívne propagované už niekoľko desaťročí na celej čiare zlyhávajú pri riešení epidémie AIDS v Afrike. Naopak, zmeny v sexuálnom správaní postavené na zdravom rozume priniesli pre Afriku tých niekoľko úbytkov počtu nakazených. Má jedna dezinterpretovaná poznámka hlavy cirkvi dosiahnuť to, čo nedosiahli ani štedro podporované a sofistikované kampane za používanie kondómov? Dôslednej kritike by mali byť podrobení práve lídri verejných zdravotníckych organizácií, lebo nie pápež, ale oni sú explicitne zodpovední za zvládnutie či nezvládnutie šírenia epidémií.

Koncom 80. rokov Benedikt nastolil problém úplne jasne: „Snaha hľadať riešenie problému šírenia nákazy propagáciou používania profylaktík, by bola úsilím postaveným na metóde, ktorá nielenže nie je dostatočne spoľahlivá z technického hľadiska, ale nadovšetko je neprijateľná z hľadiska morálky.“ Táto metóda konanie zla skôr umožňuje, než toleruje. Katolícke inštitúcie by sa podľa pápežových slov „mali vyhnúť kompromisom, ktoré sa môžu javiť ako odobrenie nemorálneho konania napríklad v podobe technických pokynov na používanie profylaktických prostriedkov“.

Miera pohlavne prenášaných chorôb neklesá, prípadne ešte stúpa. Podľa Centra pre kontrolu chorôb má každá štvrtá teenagerka pohlavne prenášanú chorobu - a to aj napriek všadeprítomnej kampani v prospech používania kondómov. Zdieľať

Vo svojej novej knihe iba zopakoval, čo už spomenul minulého roku na ceste do Afriky: kondómy nie sú „ani skutočným, ani morálnym riešením“ krízy AIDS. Ako výstižne poznamenala Dr. Janet Smithová [profesorka morálnej teológie a predsedníčka Rady Michaela J. McGivneyho pre otázky života v Seminári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Detroite, pozn. prekl.], „cirkev nemá žiadne formálne učenie o tom, ako by bolo možné zmenšiť zlo vnútorne (vo svojej vnútornej podstate) nemorálneho činu... v danom prípade, samotného homosexuálneho aktu“.

Čo mal Benedikt na mysli, bola skôr príležitosť pre vnútorný prerod a duchovnú transformáciu. Tí, ktorí používajú kondómy pri homosexuálnej aktivite, majú príležitosť rozpoznať morálny imperatív neškodiť vedome sebe a druhým. Môžu si položiť otázku, či je z hľadiska výpočtu rizík ich konanie prijateľné. (Skutočnosť, že počet novonakazených vírusom HIV v Spojených štátoch v súčasnosti rastie iba medzi mužmi, ktorí mali pohlavný styk s inými mužmi, naznačuje, že toto rizikové správanie stále pretrváva.) Takéto osoby by mohli dokonca radikálnym spôsobom prehodnotiť zmysluplnosť a primeraný kontext vyjadrenia svojej sexuality. Zdá sa, že Benediktove poznámky vyjadrujú hlboký zmysel pre nádej, že akokoľvek dezintegrovaná osoba je schopná vnímať hlboké morálne pravdy, a môže sa rozhodnúť úplne sa vzdať nezdravého životného štýlu.

Lídri verejných zdravotníckych inštitúcií sa starostlivo vyhýbajú slovám, ktoré by k tejto alternatíve povzbudzovali. Dr. Anthony Fauci z Národného inštitútu pre zdravie (NIH) na stránkach denníka Washington Post vlani napísal, že „počet ľudí, ktorí sa každoročne nakazia vírusom HIV v Spojených štátoch, sa pohybuje na úrovni približne 56 000, pričom toto číslo sa počas desiatich rokov v zásade nezmenilo. Je to naozaj tak, 56 000 ľudí tejto krajiny sa každý rok nakazí vírusom HIV. Je zrejmé, že naše snahy v oblasti prevencie HIV neboli dostatočné.“

Treba dodať, že k tomuto zlyhaniu došlo aj napriek tomu, že vysokorizikové skupiny (čiže tie, ktoré spomína Benedikt) kondómy poznajú a sú motivované používať tieto prostriedky. Dr. Fauci vyzval k „drastickým činom a novým prístupom“, čím mal na mysli ešte viac technických prostriedkov, ktoré znižujú riziko: nové lieky, viac dobrovoľného poradenstva a viac testov. Zmenu v správaní nespomenul.

K téme:
Novinársky hokej s kondómami
Čo pápež naozaj povedal o kondómoch
Zdieľať

Prečo? Lebo nemá odvahu. Benedikt v roku 1988 vo svojej cambridgskej prednáške uviedol: „Ten, kto sa odváži povedať, že ľudstvo by sa malo zdržiavať tejto nezriadenej sexuálnej bezuzdnosti dodávajúcej AIDS účinnú silu, je kvôli svojmu postoju označovaný za beznádejného tmára a odsúvaný na vedľajšiu koľaj. Jediné, čo sa považuje za prijateľné, je odsúdenie alebo tiché prehliadanie tohto prístupu zo strany osvietených hláv dneška.“

Mlčanie osvietených zdravotníckych a verejných inštitúcií evidentne ničomu nepomáha. Miera ostatných pohlavne prenášaných chorôb (STD) taktiež neklesá, prípadne ešte stúpa. Podľa Centra pre kontrolu chorôb (CDC) má každá štvrtá teenagerka pohlavne prenášanú chorobu. Viacero západných krajín zaznamenalo počas predchádzajúcich dvoch desaťročí dvojnásobný alebo trojnásobný nárast miery pohlavne prenášaných chorôb, a to aj napriek všadeprítomnej kampani v prospech používania kondómov.

Inzercia

Mesto San Francisco v podstate zakázalo McDonaldu predávať Happy Meals, čím prinútilo ľudí abstinovať od určitých jedál. Abstinenciu od omnoho nebezpečnejšieho sexuálneho správania však nemôže ani len odporučiť, pretože to by bolo skutočne netolerovateľné v našej súčasnej kultúrnej klíme. Presne to mal na mysli Benedikt XVI., keď odsúdil „diktatúru relativizmu“, ktorá má v súčasnosti množstvo oddaných nasledovníkov.

Ten, kto sa odváži povedať, že ľudstvo by sa malo zdržiavať tejto nezriadenej sexuálnej bezuzdnosti dodávajúcej AIDS účinnú silu, je kvôli svojmu postoju označovaný za beznádejného tmára a odsúvaný na vedľajšiu koľaj. Zdieľať

Tí, ktorí dnes poukazujú na Benediktove slová ako na teologickú a filozofickú revolúciu, tak nerobia preto, že by si mysleli, že to zlepší zdravotný stav verejnosti, ale preto, lebo si predstavujú, že to zvýši pravdepodobnosť, že cirkev nakoniec odobrí homosexuálne praktiky a antikoncepciu.

Benedikt hovorí, že „nie všetko je dovolené, a že nemôže každý robiť to, čo sa mu zachce“. Dr. Fauci a predstavitelia establišmentu verejných zdravotníckych inštitúcií sa neodvážia povedať – a to ani zo zdravotných dôvodov – že určitému správaniu sa treba úplne vyhýbať. Z čisto praktických dôvodov tak prijímajú sebe vlastnú interpretáciu slov Ivana Karamazova: ak niet Boha – s vierou v striktne technické riešenia – všetko je dovolené.

Tvrdenie, že niektoré formy sexuálnej aktivity sú zlé, sa v súčasnosti vníma ako obmedzenie individuálnej slobody. Ale Benedikt nás učí, že „morálka nie je pre človeka väzením; je to skôr to Božie v človeku“. Benedikt s odvahou hlása nepopulárny morálny odkaz v nádeji, že každý človek – aj prostitút – v sebe dokáže rozpoznať a odpovedať na Božiu iskru vo svojom vnútri.

Z tohto pohľadu Benedikt preukázal omnoho väčšiu odvahu než vedúci predstavitelia verejných zdravotníckych inštitúcií. Jeho odkaz je omnoho zdravší, dáva svetu veľkú nádej a vedie k spoločnému dobru. V duševne zdravom svete by sa pozornosť médií nezamerala na Benedikta, ale na verejné zdravotnícke inštitúcie, ktoré mávajú bielou vlajkou na znak kapitulácie, len čo sa začne hovoriť o nezdravom správaní.

Matthew Hanley
Autor je spoluautorom knihy Affirming Love, Avoiding AIDS: What Africa Can Teach the West.

Pôvodný text: Misrepresenting Benedict’s Bravery, ilustračné foto: thecatholicthing.org.

Odporúčame

K VECI: Kultúra zla

K VECI: Kultúra zla

Asi pred pätnástimi rokmi vyšla v časopise National Review vplyvná esej Roberta Reillyho s názvom „Kultúra neresti“. Hoci Reilly je všeobecne známy ako autor knihy The Closing of the Muslim Mind (Uzatvorenie moslimskej mysle), k jeho krátkej, no veľmi zaujímavej eseji sa veľmi rád vraciam, pretože b...

NÁZOR: Dušan Čurila o tajnej voľbe prokurátora

NÁZOR: Dušan Čurila o tajnej voľbe prokurátora

Aktuálne trampoty okolo (ne)voľby generálneho prokurátora by možno boli vtipné, ak by sa nejednalo o tak významnú ústavnú funkciu. Právna tradícia, demokratická férovosť a zásadovosť musia počkať. Je samozrejme dôležité, aby bol za generálneho prokurátora zvolený ten najvhodnejší kandidát. Cen...

KOMENTÁR: Novinársky hokej s kondómami

KOMENTÁR: Novinársky hokej s kondómami

Tretia kniha rozhovorov Petra Seewalda a Benedikta XVI. Svetlo sveta asi nemohla získať výraznejšiu reklamu, akej sa jej v uplynulých týždňoch dostalo. Možno by však bolo lepšie, keby ju nemala. Stačilo, aby sa z nej zverejnili prvé útržky, a revolúcia bola na svete. Niektoré z výrazných titulkov zn...