ROZHOVOR: Náboženstvo mení slovenských Rómov

O tom, čo do rómskych komunít na Slovensku priniesli náboženské misie, ako Rómovia potrebujú Boha a oduševneného vodcu, hovoria pre Postoy.sk organizátori výskumu o vplyve náboženstva na sociálnu zmenu života v rómskych komunitách, Tatiana Podolinská a Tomáš Hruštič z Ústavu etnológie SAV.

Čo bolo hlavným cieľom vášho výskumu?
Tatiana Podolinská (T. P.): Zaujímalo nás, nakoľko má pastorácia Rómov vplyv na zmenu spôsobu ich života. Tušilo sa, že to môže mať vplyv, ale nikto to doteraz nepreskúmal. Zapojili sme sa do výzvy, ktorú vyhlásil Fond sociálneho rozvoja. Bola organizovaná v rámci výzvy Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Boli sme druhí podporení.

V akom časovom horizonte výskum prebiehal?
T.P.: Prvé tri mesiace od februára do apríla 2010 sme zmapovali, ktoré denominácie sa venujú Rómom. Zistili sme, že ide o štrnásť registrovaných cirkví a štyri neregistrované denominácie. Od mája do augusta prebiehal výskum v pätnástich tzv. výkladných skriniach.
Možno je to metodicky spochybniteľné, ale my sme išli na miesta, kde tá misia je funkčná a kde by ten efekt sociálnej inklúzie mohol byť úspešný. Mali sme z tých oblastí feedback.

Štát by mal viac podporovať prácu cirkví, resp. neklásť im prekážky. Cirkvi by sa mali snažiť byť otvorené aj iným pohľadom a zároveň sa nesnažiť kázať proti iným cirkvám. Zdieľať

Kde na Slovensku pôsobia tieto úspešné misie?
Tomáš Hruštič (T. H.): Väčšina na východnom Slovensku, v Prešovskom a Košickom kraji, ale aj na západe. Napríklad v Plaveckom Štvrtku. Bratská jednota baptistov vedie úspešnú misiu v Cinobani.

Ako vyzerá taká úspešná misia?
T.P.: Hlavná otázka, ktorú sme si kládli bola, či náboženská zmena má efekt na zmenu iných zložiek života človeka a zistili sme, že ten dopad je veľmi hlboký. Mali sme denominácie, kde väčšina z našich indikátorov sociálnej zmeny fungovala aspoň na 80%. Nestretli sme sa s tými javmi, ktoré majorita vníma na Rómoch ako negatívne.
Rómovia sú motivovaní, aby urobili ten prvý krôčik, aby sami niečo urobili so svojou životnou situáciou. Tým, že človek začne čítať Bibliu, jeho slovná zásoba sa zlepší o 100%. Dokážu celkom inak vyjadrovať svoje pocity. Menia sa aj manželské vzťahy, tí ľudia si sadnú a dokážu sa spolu porozprávať a viesť konštruktívny dialóg. Začnú inak narábať s časom.
Najmä tie netradičnejšie denominácie im dajú niečo veľmi dôležité – pozitívne sebaohodnotenie. Boh má rád aj takého človeka ako si ty a ty sa dokážeš zmeniť.

Viedlo to na konci procesu sociálnej zmeny prostredníctvom náboženstva k tomu, že Rómovia si začali hľadať prácu?
T.P.: Viedlo to aj k tomu, že sa prejavili aj tieto tvrdé indikátory, minimálne to hľadanie práce.
T.H.: Alebo prišli Rómovia za pastormi s tým, aby im našli prácu.
T.P.: Pre svoje deti považujú vysokoškolské vzdelanie za bežnú métu. Pastori často robia aj výchovných poradcov. Stáva sa aj, že na základe odporúčania komunity sa im podarí nájsť prácu.
T.H.: Veľmi zaujímavým efektom je, že sa zníži miera úžery v komunitách. Mnohokrát sa stáva, že samotní úžerníci konvertujú a prestanú robiť úžeru.

Sú tieto misie organizované jednotlivými cirkvami alebo ide o iniciatívu jednotlivcov – príslušníkov cirkví?
T.P.: Je to od prípadu k prípadu. Iný názor vám prezentuje zastrešujúca organizácia a iný sa dozviete zdola. Robili sme workshop, kam prišli ľudia z prvého kontaktu. Mali sme skôr pocit, že majú tichú podporu vo vední, o ktorú museli tiež chvíľku zápasiť. Ide skôr o taký minoritný okruh záujmu.

V počte obrátených Rómov nehrá prím Katolícka cirkev, hoci ak by sme si zobrali štatistické údaje, tak 76 % Rómov je formálne zamatrikovaných do Rímskokatolíckej cirkvi. Zdieľať

Nie je to paradoxné? Veď jedným z hlavných cieľov cirkví by malo byť starať sa o najchudobnejších...
T.P.: Musíme sa pozrieť aj na ten historický kontext, že väčšinové cirkvi sa starajú o väčšinové obyvateľstvo. Jednoducho sa to vyvinulo tak, že väčšinová spoločnosť bola obsadená majoritnými cirkvami a v okamihu, keď sem začali prúdiť minoritné cirkví po roku 1989, zamerali sa na sociálne alebo etnické minority. Je to trochu podelené.

Dá sa povedať, ktorá cirkev je v práci s Rómami najúspešnejšia?
T.P: V počte obrátených Rómov nehrá prím Katolícka cirkev, hoci ak by sme si zobrali štatistické údaje, tak 76 % Rómov je formálne zamatrikovaných do Rímskokatolíckej cirkvi. Keď sa na to pozrieme zdola, Rímskokatolícka cirkev sa môže pochváliť piatimi tisícmi Rómov.
T.H.: Z prvých piatich je to: Rímskokatolícka cirkev, Svedkovia Jehovovi, Gréckokatolícka cirkev, Apoštolská a Letničná cirkev - charizmatické hnutia na Spiši.

Ktorým neregistrovaným cirkvám sa darí v práci s Rómami?
T. H.: Charizmaticko-letničné hnutie Maranatha, ktoré vedie misionár rómskeho pôvodu z Čiech, Devleske roker v okolí Košíc, letnično-charizmatické hnutie v okolí Popradu s názvom Romani Archa, Slovo života v Plaveckom Štvrtku či Radostné srdce v okolí Prievidze.

Závisí úspešnosť misie viac od spôsobu pastorácie alebo vyhovuje Rómom niektorá povaha náboženstva viac a iná menej?
T. H.: Veľa závisí od spôsobu vedenia. Veľkú úlohu zohrávajú osoby tých kňazov alebo pastorov. To je jeden z najkľúčovejších faktorov.
T. P.: Ide často o jeho osobné oduševnenie. Nejaké systematické pravidlá neexistujú, takže ten kňaz alebo pastor sa učí z vlastných úspechov a omylov. V efektívnych misiách, ktoré sme skúmali je ten pastor komunite oddaný, adresne s ňou pracuje, venuje jej takmer všetko voľný čas, vznikajú tam veľmi silné osobné putá. Tí Rómovia na neho reagujú a v podstate je potom jedno, aká denominácia to je, lebo kľúčová je postava pastora.
Rítus, ktorý sa medzi Rómami používa je veľmi širokospektrálny, od úplne tradičných až po netradičné. Napriek tomu, že adventisti sú veľmi striktní, nemôžu piť čiernu kávu, ani čierny čaj, nejedia bravčové mäso, sú medzi Rómami takisto úspešní.

Medzi odporúčaniami pre sociálnych kurátorov a mentorov v Amerike vždy nájdete: ponúknite tým ľuďom mentora v podobe Boha. Zdieľať

Keď hovoríte, že najkľúčovejšia je postava pastora a jeho odhodlanosť, mala by ten istý efekt misia, kde by prišiel rovnako angažovaný človek, no nebol by príslušníkom žiadnej cirkvi?
T.P.: Poviem svoj osobný názor. Náboženský background, ktorý stojí za tým pastorom, je v rómskej komunite veľmi kľúčový. Vy môžete s tými ľuďmi byť hodinu - dve, môžete s nimi pracovať, ale musíte im ponúknuť aj niečo ako vnútorný hlas, aj osobu, ktorá s nimi je, keď vy s nimi nie ste. Keď je za tým pastorom Boh, je to obrovské plus. Možno to je vysvetlenie, prečo práve náboženské hnutia sú tak úspešné.
Medzi odporúčaniami pre sociálnych kurátorov a mentorov v Amerike vždy nájdete: ponúknite tým ľuďom mentora v podobe Boha.

Sú Rómovia otvorení pre duchovno?
T. H.: Ťažko povedať. Mám skúsenosť, že sú to hlboko veriaci ľudia, mnohí z nich majú osobný vzťah s Bohom a prejavujú to v privátnej sfére, nie v tej inštitucionalizovanej.
T. P.: Podľa Rómov, my veríme v Boha pomerne formálne: potrebujeme mať krst, sobáš a chodiť každú nedeľu do kostola. Keďže členovia majority žijú vedľa seba, no nie pri sebe, majorita skôr preferuje kolektívne formy zbožnosti. V rómskej komunite každý každému vidí do kuchyne. Tie väzby sú omnoho bližšie, jeden stráži druhého, často vstupujú do manželských konfliktov.
Majoritná cirkev v obciach ich často vo farnosti neprijíma. Rómovia zas povedia, že ten kostol je otvorený v nedeľu a ja Boha potrebujem ráno, večer, v pondelok, utorok... Môj Boh je tu v mojej chyži, chatrči, stále so mnou. Možno rezignovali na kolektívne formy zbožnosti a v podstate akoby u nich došlo k individualizácii náboženstva. Ale keď k ním prídu cirkvi a ponúknu im účasť na svojej kolektívnej zbožnosti, príjmu ju.

Ako to potom riešia vedúci misií? Postavia vlastnú kaplnku, modlitebňu?
T.P.: Stretla som sa s tým napríklad v obci Žehra, že na miestach, kde nefungovala aktívna misia a majorita Rómov neprijímala, mali svoje kaplnky v záhradách svojich domov. Alebo si v dedine postavili kríž, kde sa stretávali alebo využívali kaplnku, ktorú majorita nepoužívala. Dokonca som sa v Jarovniciach stretla s tým, že tam bol postavený sekulárny pamätník obetiam povodní, ktorý nikdy nebol posvätený, ale pamätník obsahoval kríž. Oni si to v komunite interpretovali ako miesto pre komunikáciu s Bohom.
T.H.: Niektoré komunity, si zriadili vlastné priestory, prenajali si dom alebo si niečo postavili. Kľúčová vec v tých misiách je aj to, že sa stretávajú v rodinných domoch v malých skupinkách.
T.P.: Niektoré obce si postavili vlastnú modlitebňu, ktorú Rómovia stavali bez nároku na odmenu.

Čo z výsledkov vášho výskumu vyplýva pre cirkvi a štát?
T. H.: Štát by mal viac podporovať prácu cirkví, resp. neklásť im prekážky.
Cirkvi by sa mali snažiť byť otvorené aj iným pohľadom a zároveň sa nesnažiť kázať proti iným cirkvám. Keď budú otvorené aj voči malým cirkvám, je to dobre pre ich členov.
T.P.: Tento výskum ukázal, že efektivita misií nezávisí od toho, či je cirkev registrovaná alebo neregistrovaná. Štát má jediný nástroj podpory a to je štatút registrácie. Cirkev, ktorá je registrovaná, má financie na svoj chod. Tie, ktoré to robia bez registrácie, to robia úplne grátis. Ich práca je vysoko efektívna, spoločenské ocenenie však neprichádza, lebo sú bez registrácie brané ako niečo negatívne, ako nejaké sekty, ktoré manipulujú ľuďmi v ich neprospech. Ide napríklad o kresťanské denominácie, ktoré prichádzajú na Slovensko a v zahraničí sú zabehané už 100 rokov a sú vysoko efektívne v práci s Rómami.
Žiadna krajina v Európe nemá tak prísne kritéria na registráciu cirkví ako Slovensko. Navyše, kritérium mať 20-tisíc členov je málo výpovedné. Keď nejaká skutočne nebezpečná sekta získa 20-tisíc členov, už ju to oprávňuje pôsobiť na Slovensku?

Mária Škvarlová

Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo