Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
20. október 2016

Neadoptovaná rocková hviezda

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker najprv nabehol s manažérskymi metódami, teraz sa musí naučiť hrať aj politicky.
Neadoptovaná rocková hviezda

Na snímke minister zdravotníctva SR Tomáš Drucker počas 31. zasadnutia vlády 12. októbra 2016 v Bratislave. FOTO TASR - Martin Baumann

Keď nastupoval do úradu ministra, mal imidž vychádzajúcej rockovej hviezdy, ktorá zasvietila svojím prvým hitom. Po marcovej povolebnej dezilúzii, v ktorej sa rozpadlo veľa snov o novom smerovaní krajiny, keď sa mená ako Bugár a Procházka používali ako nadávka, pôsobila jeho nominácia ako malý zdroj nádeje, že niekde sa predsa len niečo zmení. A zdravotníctvo si zmenu pýtalo veľmi.

Premiérova finta s nestraníckym, akože technokratickým ministrom zdravotníctva mala veľký taktický aj psychologický význam. Jednak sa zbavil priamej zodpovednosti za rezort, jednak vytvoril dojem, že sa niečo naozaj ide robiť. Po tom, čo si strana i on sám vytrpel pre Pavla Pašku, to bolo slušné vykorčuľovanie z problému chúlostivého a výbušného rezortu.

Po polroku sa dá zhodnotiť, aký nábeh nový minister má. Keď nastupoval, začalo sa pátranie po tom, čí je to vlastne človek. Prišiel zo Slovenskej pošty, kde úzko spolupracoval s Poštovou bankou, ktorá cez poštu rieši svoj biznis a za ktorou stojí JaT. Ešte predtým pomáhal ako konzultant pri operácii zlučovania poisťovní Dôvera a Apollo v roku 2009. To bola tá známa operácia za štyristo miliónov, ktoré si Penta (dopl.: a druhý polovičný akcionár Dôvery, Prefto Holding, o ktorom sa špekulovalo, že za ním stojí Juraj Široký) vytiahla ako svoj zisk vopred a navyše „ušetrila“ pár desiatok miliónov eur na daniach. A do tretice, sám T. Drucker sa priznal aj k osobnej známosti s Jozefom Brhelom. Hoci minister tvrdí, že ide o minulosť, bolo nám potvrdené, že spoločné telefonáty prichádzali aj po jeho ministerskej nominácii.

Nič z toho však nie je také toxické, aby Druckerovi prischla verejná visačka koňa oligarchov a ani by to nebola pravda. Vzhľadom na jeho zaujímavú manažérsku históriu v Slovenskej pošte a paško-pentovú atmosféru v zdravotníctve je to predsa len nový vietor.

Jeho ľudia

Drucker je manažér so všetkým, čo k tomu patrí. S veľkolepými prezentáciami, chladným „sales“ vystupovaním i veľkolepými show na celofiremnom večierku, ktoré si zamestnanci museli užiť napríklad na Slovenskej pošte.

No je to človek aj s reálnymi manažérskymi návykmi. S Druckerom prišli na ministerstvo hneď niektoré inovácie. Napríklad vyhol sa tradičnému folklóru, že po voľbách sa menia riaditelia nemocníc. Je pravda, že na to nebola politická objednávka, keďže išlo o nominantov Smeru, no iný minister, najmä ak by bol priamo z rezortu, by tomuto pokušeniu, aspoň v malom, aj tak neodolal. Drucker však nemal desiatky známych v rezorte, ktorých by chcel usadiť do riaditeľských stoličiek, a ani nevedel, kto stojí za to, aby si ho nechal. 

Priniesol aj iné novinky, napríklad, problémy a kľúčové oblasti rezortu rozdelil medzi novovzniknuté malé projektové tímy (mnohí ľudia sa v nich opakujú, viacero úloh vedú ľudia z externého prostredia). Týmito manažérskymi metodikami, nezvyklými pre rezort, si získal viacero vplyvných spojencov, napríklad aj prezidenta Andreja Kisku, ktorý sa o jeho postupy zaujíma azda úprimnejšie ako samotný premiér.

Keď T. Drucker nastúpil, ihneď si k sebe povolal ľudí z HPI, najmä Tomáša Szalaya, ktorý sa po odchode Petra Pažitného do Prahy stal hlavnou tvárou inštitútu, ktorému prischlo dedičstvo pravicového (zajacovského) poňatia zdravotníctva. No mali aj istý rešpekt, keďže v zdravotníctve je prudký nedostatok ľudí, ktorí by vedeli niečo aj matematicky namodelovať, v čom bolo HPI jednookým medzi slepými.

No celkovo cítiť, že vo vrcholovom vedení chýba znalec politických nástrojov a lobizmu, čo smrdí problémom.  Zdieľať

Szalay mal byť hlavným analytikom ministerstva, teda riaditeľom Inštitútu zdravotníckej politiky. V tomto očakávaní sa aj utlmila činnosť HPI, ktoré dnes funguje v podstate len „sporadicky“.

No partnerstvo medzi nimi rýchlo ochladlo. Drucker dostal zo Smeru niekoľko tvrdých odkazov, že na sociálnodemokratickú stranu zašiel priďaleko, a zdá sa, že ani osobnostne to veľmi neklaplo. Na ministrových poradách ľudí z HPI neuvidíte, hoci medzi lekármi koluje legenda, že ministerstvo je vysunuté pracovisko HPI.

Kľúčové úlohy zveril minister úplne iným ľuďom. Ako svoju pravú ruku si z Poštovej banky zobral Jozefa Ráža (syna našej rockovej legendy), ten je dnes vedúcim úradu a po ministrovi ide o najvplyvnejšieho človeka v rezorte. Profilovo ide o podobný typ, ako je Drucker.

Dobrý osobný profil majú aj jeho štátni tajomníci. Keď už sme pri tých menách, za zapamätanie stojí aj nový šéf analytického Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana.

No celkovo cítiť, že vo vrcholovom vedení chýba znalec politických nástrojov a lobizmu, čo smrdí problémom. 

Neadoptovaný

Drucker mal na začiatku zadanie vyvolať zdanie, že v rezorte sa niečo mení k lepšiemu, dostal aj trochu priestoru, aby niečo k lepšiemu aj pohol, no hlavne sa od neho chcelo, aby nevzbudil príliš veľa negatívnych emócií, zdravotníctvo je citlivý sektor. Z konkrétnych úloh sa po ňom žiada, aby zlepšil – aspoň symbolicky – index odvrátiteľnej úmrtnosti, o ktorom sa za posledné roky toľko hovorí a v ktorom máme také rezervy.

Minister však veľmi rýchlo zistil, že v zdravotníctve je priestor na efektivitu a to aj relatívne jednoducho dosiahnuteľný, bez vymýšľania kolesa.

Keď sa dozvedel, že Penta dosahuje výrazné, viac než desaťpercentné úspory na liekoch a zdravotníckom materiáli spoločným nákupom pre svoje zariadenia, zatiaľ čo štátne nemocnice nakupujú každá zvlášť a nejedna aj s podozrením, že jej cieľom nie je najlepšia cena, rýchlo si to zvolil ako svoj cieľ.

Podobne sa snaží zaviesť systém porovnávania výkonnosti jednotlivých nemocníc až na úroveň oddelení a výkonov, teda odsledovať, ktorá nemocnica je v čom dobrá, a potom donútiť ostatné, aby sa „inšpirovali“. Už pri malých nemocniciach totiž vidno, aký môže byť rozdiel medzi jednotlivými oddeleniami, spôsobený napríklad prístupom primára. (Porovnávanie by mohlo výrazne uľahčiť rýchle zavedenie DRG, kde sa však odohráva aj pozičná bitka o správu systému a softvéru, v rezorte známeho ako „gruper“).

Drucker má aj vlastnú agendu – rád by do systému zaviedol viac trhových prvkov a vyššiu paletu dobrovoľných zdrojov. Chce sa vrátiť k platbám za prednostný prístup k lekárovi či iným typom zvyšovania objemu súkromných zdrojov do zdravotníctva.

Za svoju agendu nepovažuje ani boj proti Pente. Z vlády to od neho ani nežiadajú. Navyše, efekty sieťovania nemocníc Penty, vzájomná podpora pracovísk, spoločné vyjednávanie liekov a ostatného materiálu (v čom sa mohli verejné nemocnice spojiť už dávno), finančná disciplína, vyššia produktivita a menej hluchých miest v systéme je pre jeho chladné kalkulatívne rozmýšľanie viac inšpirácia ako hrozba.

Inzercia

Toto je svet, ktorému rozumie viac ako volaniu po medicínskej slobode a sloganom, že zdravie nie je tovar. Ako šéf pošty sa v princípe pokúšal o rovnaké metódy. Nevzrušuje ho ani hrozba krížovej „monopolizácie“ zdravotníctva v rukách Penty. Keď bol na pošte, musel sa boriť s ukrajujúcimi tržbami, ktoré kedysi monopolnej pošte spôsobovali noví hráči na trhu.

Prvé politické lekcie

Hoci Drucker prišiel zo štátom kontrolovanej pošty, kde sa tiež diali veci, uprostred veľkých politických hier sa ocitne až teraz. Napríklad, čokoľvek nepopulárne sa pokúsi spraviť, SNS si na tom zgustne. Tak, ako sa predseda SNS Andrej Danko rozhodol urobiť si osobnú agendu z rezortu kultúry, najmä z RTVS, SNS sa cíti byť silné aj v zdravotníctve, najmä cez osobu tieňového ministra zdravotníctva Štefana Zelníka.

Ten má názorom na fungovanie zdravotníctva najbližšie ku vplyvným stavovským organizáciám, ako je Slovenská lekárska komora.

Tá, najmä cez jej šéfa Mariana Kollára, má záujem byť pri tom, keď sa rozhoduje, a brzdiť veci, ktoré sa dejú bez nej. Pre neho aj pre Zelníka je už samotná nominácia ne-lekára do čela rezortu dôvodom na revolučné cítenie.

Keďže stavovské organizácie zastupujú tisícky lekárov, ich riešenia a požiadavky sú koncipované tak, aby sa páčili väčšine lekárov. Buď sú teda veľmi všeobecné, alebo len úzko zamerané na nedostatok zdrojov od zdravotných poisťovní a rozťahovanie Penty v sektore. Štrukturálnejšie problémy, ako sú problémy nízko využívaných všeobecných lekárov, priveľa špecialistov, zlý kolobeh pacienta, nadspotreba zdravotníctva, nízka vyťaženosť niektorých oddelení vo verejných nemocniciach a podobne, sú preto pre komoru príliš tenkým ľadom, aby sa naň pustila. No pritom ide o témy, ktoré v neefektivite zdravotníctva zohrávajú veľkú úlohu.

Po jeho menovaní za ministra sme konštatovali, že medzi Druckerom a lekármi chémia fungovať nebude. Teraz to už začína byť cítiť aj v jemne maskovaných, ale inak vyhranených mediálnych odkazoch. Na nedávnu otázku o tom, či má problém so záujmovými skupinami v zdravotníctve, čím novinári Trendu narážali na Pentu či iných obchodníkov so zdravím, odpovedal, že viac ho trápia stavovské organizácie. 

Druckerova pozícia je dosť slobodná na to, aby sa mohol pokúsiť skoncipovať niečo nové v zdravotníctve. No príliš slabá, aby si bol istý, že mu premiér zaručí parlamentné hlasy na to, čo chce presadiť.

Kam to vedie, bolo vidno, keď sa musel konfrontovať s poslednými zdravotníckymi kauzami Smeru, keď išlo o nákupy prístrojov. Minister sa musí tváriť, že o nič nejde, a veriť, že odmenou bude, že ho vláda, ktorá ho nominovala, podporí vo veciach, ktoré budú nepopulárne.

Že sa s ním nebudú hrať, Tomáš Drucker už pocítil. Prvú veľkú politickú lekciu dostal minister v podobe nového rozpočtu, keď mu vláda – minister financií a premiér – priklepli medziročne nižší rozpočet. Ako jedinému rezortu zo všetkých. Druckerovu popularitu a autoritu v rezorte to určite nezvýši. A ešte ho k tomu nechali, aby na seba zobral zvýšenie zdravotných odvodov. 

Ďalšia horúca vec bude oddlžovanie nemocníc. Tie už pred sebou tlačia záväzky po splatnosti za vyše 600 miliónov eur, čo je zatiaľ najvyššia zadlženosť poskytovateľov v histórii. Tomu adekvátne budú aj hry, ktoré sa okolo toho spustia.

Mechanizmus odpúšťania dlhov ešte nie je definitívne známy, ale voči poskytovateľom bude zrejme o niečo tvrdší, ako bol napríklad ten z obdobia posledného oddlžovania za Radičovej vlády. Podľa Druckera by mal viac pripomínať model otestovaný za ministra Rudolfa Zajaca. 

Vtedy nemocnice o peniaze súťažili tak, že ako prvým sa ušlo tým, ktoré boli ochotné najviac doplatiť z vlastného a zároveň sa od nich bude požadovať zlepšenie prevádzkových výsledkov. Ak by Drucker skúsil niečo podobné, určite sa to nezaobíde bez kriku. Už teraz sa do neho ostro pustili aj provládne médiá, čo je relatívne raritná situácia.

Tsunami nebude

Hoci minister Drucker má stále veľa fanúšikov, ktorých príjemne prekvapilo zopár jeho manažérskych ťahov a pravítkovo vyrovnaný manažérsky chrbát, žiadne veľké tsunami sa v rezorte neudeje. Na to nemá politickú podporu, ktorú potrebuje v konfrontácii s verejnosťou i proti systému samotnému. V období poloodstúpeného Kaliňáka, polozdravého premiéra, napätej situácie v koalícii sa ani nedá predstaviť, že by mohol získať krytie na zásadnejšie nepopulárne kroky.

Je však reálna šanca, že predsa by len mohol urobiť niečo, čo by poznačilo budúci osud zdravotníctva.

Ak z toho chcem vykresať aspoň nejaké pozitívne konštatovanie, povedzme, že to bude aj tak najlepší minister zdravotníctva za tri vlády Smeru. Zdieľať

Zlepšiť systém výkonnostného, kvalitatívneho a nákladového porovnávania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vrátane zmysluplného vykazovania reálnych jednotkových platieb od poisťovní. Porovnávanie nákupov či centralizovanie nákupov k tomu by bol pekný bonus. Na prvý pohľad to vyzerá príliš abstraktne, no išlo by o veľmi pevné mantinely pre budúci vývoj sektora a silný nástroj pre ďalšie zlepšovanie zdravotníctva, kde tak veľa záleží na nastavení parametrov.

Drucker bol vybraný alibisticky – aby nebol ničí, aby bol v problémami presiaknutom rezorte ľahko a kedykoľvek odvolateľný. Na to, aby zdravotníctvom pohol, nemá mandát (či má schopnosti, je zatiaľ tiež len dohad), nikto si ho neadoptoval, no a bez toho to nepôjde. Tomu treba prispôsobiť očakávania od vývoja v rezorte.

Ak z toho chcem vykresať aspoň nejaké pozitívne konštatovanie, povedzme, že to bude aj tak najlepší minister zdravotníctva za tri vlády Smeru.

Odporúčame