Hráčstvo je podľa nej spojené s užívaním alkoholu, drog, u hráčov dochádza častejšie k rozvodom, čo má negatívny sociálny dosah. Pripomenula, že ľudia sú schopní počas jedného večera prehrať niekoľko tisíc eur, a to následne vedie k neschopnosti splácať dlhy.

"Rastie počet videohier. V roku 2011 predstavovali vklady 750 miliónov do videohier a v roku 2015 to bolo 1,4 miliardy eur. V roku 2015 štát z 1,5 miliardy eur mal 74 miliónov eur a obce 14 miliónov eur," vyčíslila Remišová s tým, že zisk štátu v porovnaní s vkladmi občanov je minimálny.

Remišová však ocenila vytvorenie registra hráčov, ktorí sú v hmotnej núdzi. Zároveň apelovala na ministerstvo, aby sa upravili ustanovenia v zákone týkajúce sa petície občanov za prevádzkovanie hazardu v obci alebo v meste.

Cieľom novely zákona je podľa MF SR ochrana spotrebiteľa, ktorá má byť založená najmä na prevencii a požiadavkách založených na zodpovednom hraní. "Základom navrhovaného systému prevencie bude vytvorenie registra fyzických osôb, ako informačného systému verejnej správy, do ktorého sa evidujú fyzické osoby, ktoré poberajú pomoc v hmotnej núdzi," uviedlo ministerstvo. Evidované osoby budú mať zamedzený prístup k hazardným hrám počas obdobia, ktoré bude špecifikované v zákone.

Významná časť úprav v novele zákona sa týka aj oblasti výkonu dozoru. "Navrhuje sa posilnenie kompetencií dozoru, pričom sa zvyšuje úloha Finančného riaditeľstva SR a navrhuje sa zapojenie colných úradov ako novej zložky orgánov dozoru," priblížilo MF SR.

Zmeny majú nastať aj v systéme výpočtu odvodov do rozpočtu obce z prevádzkovania videohier a technických zariadení, obsluhovaných priamo hráčmi. To by malo podľa rezortu financií napomôcť k spravodlivejšiemu prerozdeleniu odvodov tak, aby každá obec, na území ktorej sa budú uvedené zariadenia prevádzkovať, dostala príslušný podiel z odvodu podľa počtu dní, počas ktorých sa tieto zariadenia v danej obci prevádzkovali.