Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK), Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora (SNOPK), Americká obchodná komora v SR a Klub 500 tvrdia, že vláda porušila svoj sľub, že o všetkých zásadných zmenách bude s nimi rokovať.

Zamestnávateľom prekážajú prezentované návrhy ministerstva zdravotníctva na zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu pre výpočet zdravotného poistenia, ako aj retroaktívne zrušenie stropu na platenie zdravotných odvodov z výplaty dividend zo ziskov z rokov 2011 až 2016. Tento zámer navyše považujú za protiústavný. Zároveň sú sklamaní, že parlament schválil zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu pre výpočet sociálnych odvodov z päťnásobku na sedemnásobok priemernej mzdy.

Zamestnávateľov taktiež trápi aj samotný spôsob, akým vláda pristúpila k schvaľovaniu týchto zákonov. Vo svojom programovom vyhlásení sa totiž zaviazala, že aj prijímaniu poslaneckých návrhov zákonov bude predchádzať diskusia so sociálnymi partnermi na tripartite, čo sa však sa neudialo. Napríklad zmeny týkajúce sa sociálnych odvodov prešli na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca Ľubomíra Vážneho (Smer-SD).

Prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga upozornil, že hoci ide o sociálne a zdravotné „poistenie“, už teraz to má charakter dane. „Nikto nám zatiaľ nepovedal, čo dostaneme za to, že budeme platiť viac do fondov sociálneho a zdravotného poistenia. Zvyšujeme daňové zaťaženie pre istú skupinu zamestnancov aj pre zamestnávateľov. Máme zamestnancov, ktorých sa to dotkne do úrovne až o 100 eur väčší odvod na sociálne poistenie mesačne a u zamestnávateľa to bude trojnásobok,“ vyčíslil.

Zástupcovia zväzov poukázali na to, že Slovensko je už teraz na chvoste z pohľadu celkového daňovo-odvodového zaťaženia. Kým priemer v eurozóne je približne 40 %, v SR je to viac než 50 %. Pripomenuli tiež, že za rok 2015 vybral štát o zhruba 1,3 miliardy eur viac na daniach a odvodoch oproti plánu. „Ak máme prebytok vo fondoch, tak sa pýtam, prečo potrebujeme zvyšovať odvodové zaťaženie a ako bude táto suma použitá,“ zdôraznil Kiraľvarga.