Keď je Slovensko malé

Keď je Slovensko malé

Miroslav Lajčák stále sníva o vysokom medzinárodnom poste.

To, že sa Miroslav Lajčák nestal generálnym tajomníkom OSN, neznamená, že Smer nebude musieť ešte v tomto volebnom období hľadať nového ministra zahraničných vecí.

Lajčákov neúspech v hlasovaní Bezpečnostnej rady OSN totiž vôbec neznamená stop jeho ambíciám získať vysoký medzinárodný post. Slovenský politický rybník je pre neho jednoducho príliš malý. Záujem mal už o post slovenského eurokomisára, tu mal však Maroš Šefčovič partiu rozohranú tak dobre, že Lajčák nemal veľké vyhliadky na úspech.

Skúsil teda zabojovať o funkciu generálneho tajomníka OSN. Nestal sa ním, ale v hlasovaní v bezpečnostnej rade neprepadol a počas kandidatúry sa mu podarilo získať kapitál, ktorý môže zúročiť. V rámci štruktúry OSN sa bude obsadzovať viacero ďalších významných funkcií a náš minister môže patriť k silným kandidátom.

Ďalšiu príležitosť posunúť sa mimo Slovenska bude mať Lajčák už čoskoro. A tentokrát by to do veľkej miery bola hra na istotu.

Slovensko už predložilo kandidatúru na funkciu predsedu Valného zhromaždenia OSN v rokoch 2017 – 2018, ktorá je považovaná síce za viac ceremoniálny, ale kariérne prestížny post.

Minister nakoniec už verejne hovorí, že obsadenie tohto miesta slovenským zástupcom je vlastne jasnou záležitosťou, pretože to je funkcia, pri ktorej sa regionálny princíp striktne dodržiava. Na rade je východoeurópska skupina a Slovensko je zatiaľ jediným uchádzačom. „Fakt je, že to naše miesto zatiaľ nikto nespochybnil. Ja už neverím, že by teraz do tejto súťaže niekto vstúpil. Čiže túto funkciu budeme mať,“ vyhlásil pred niekoľkými dňami Lajčák.

Podľa informácií Postoja z diplomatického prostredia existuje viacero silných indícií, že Lajčák sa bude uchádzať práve o tento post. V rámci štruktúr EÚ sa mu totiž v blízkej budúcnosti nerysuje nič zaujímavé, OBSE ešte nie tak dávno šéfoval ďalší Slovák Ján Kubiš, a tak postup do OSN pre neho stále vyzerá ako najschodnejšia cesta. Na rozdiel od súboja o kreslo generálneho tajomníka by tentokrát už nemusel až tak tvrdo zápasiť a zisk postu predsedu valného zhromaždenia by mal prakticky vo vrecku. „V prospech tejto možnosti hovorí viacero vecí, otázkou je, či minister bude chcieť obsadiť funkciu, ktorá je síce prestížna, ale jej funkčné obdobie je len jeden rok,“ povedal pre Postoj diplomat, ktorý si neželal byť menovaný. Meno slovenského kandidáta na post šéfa Valného zhromaždenia OSN by malo byť zverejnené v novembri. Nový predseda by sa mal funkcie ujať na jeseň budúceho roku.

Ak by Miroslav Lajčák kandidoval, bude zaujímavé sledovať, ako sa Smer vysporiada s otázkou jeho nástupcu. Či bude pokračovať v obsadzovaní tohto postu kariérnymi diplomatmi, alebo naň nominuje politika. Zdieľať

Ak by Miroslav Lajčák kandidoval, bude zaujímavé sledovať, ako sa Smer vysporiada s otázkou jeho nástupcu. Či bude pokračovať v obsadzovaní tohto postu kariérnymi diplomatmi, alebo naň nominuje politika. V prípade prvej možnosti sa v diplomatických kruhoch za najvážnejších adeptov považujú súčasný štátny tajomník Ivan Korčok, bývalý veľvyslanec v Nemecku a štátny tajomník Igor Slobodník alebo súčasný ambasádor v Paríži Marek Eštók.

V každom prípade by bolo dobré, keby to bol človek, ktorý bude funkciu ministra zahraničných vecí, aj keď malej krajiny, považovať hlavne za výzvu hájiť jej záujmy a nebáť sa pritom občas aj sebavedomo formulovať nejaký názor či riskovať konflikt. Doma aj v zahraničí. Skrátka nebude len kompetentným diplomatom, ktorého modusom operandi je za každú cenu si nikoho nepohnevať, ale trúfne si byť aj trochu politikom.

Ale najmä, nebude tento úrad, ako tomu bolo v prípade Miroslava Lajčáka a v ešte väčšej miere Jána Kubiša, vnímať len ako užitočný medzistupeň na ceste k naplneniu ďalších kariérnych snov.

Foto: TASR/AP

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo