KÁZEŇ PÁTRA GABRIELA: Mýtnikov tromf

Vonkajšie zdanie môže klamať. Ľudia bývajú šokovaní, keď sa zo slušeného človeka, ktorého poznali ako vzorného manžela či poctivého pracovníka, vykľuje sériový vrah alebo iná beštia. Toto zistenie je o to zahanbujúcejšie, keď onoho človeka mali v úcte a dávali ho druhým za príklad mravnosti.

Boha vonkajšie zdanie neoklame, on posudzuje pravdivo. Pred ním vonkajšia sláva osoby nič neznamená (porov. Sir 35, 15b). Je to preto, lebo on nehľadí na zovňajšok, ale do srdca človeka (1 Sam 16, 7). Mravnosť a dobrotu človeka hodnotí podľa kvality srdca. A tú v podstatnej miere ovplyvňuje pokora.

Milší hriešnik než poctivec?

V prvom čítaní dnešnej nedele čítame: „Modlitba pokorného prenikne oblaky“ (Sir 35, 21). Áno, človek s pokorným srdcom zaváži u Boha. Túto pravdu potvrdzuje i evanjeliové podobenstvo o modliacom sa mýtnikovi a farizejovi. V srdci pokorný (hoci navonok hriešny) mýtnik je Bohom povýšený. Jeho modlitba je vypočutá a on odchádza z chrámu ospravedlnený. Naopak, navonok mravný, ale v srdci pyšný farizej sa vracia z chrámu Bohom ponížený: v hriechu pýchy, s ktorým doňho vstúpil (Lk 18, 9-14).

Farizej z podobenstva je typom navonok mravného a spravodlivého človeka, či už laického alebo náboženského razenia. Takýto človek si poctivo plní povinnosti svojho stavu a zdanlivo mu nemožno nič vyčítať. Jeho správanie má však jeden závažný kaz: vo svojom srdci sa pyšne separuje od tých, ktorí nejakým spôsobom morálne zlyhávajú. Kaz pýchy zvnútra ničí všetko dobré, čo navonok urobil.

„Bohu je milšia pokora kajúceho hriešnika, než pýcha domýšľavého poctivca.“ Zdieľať

Mýtnik je naopak typom človeka, ktorý je plný chýb, ba ktorého vonkajšie konanie (zamestnanie) môže vzbudzovať u mravne založených ľudí pohoršenie. Podobenstvo však ukazuje, ako by sme sa mýlili, keď by sme ho odsúdili na základe vonkajšieho zdania. Vonkajší odpudzujúci prejav môže totiž ukrývať poklad pokorného srdca. Mýtnik sa nezaoberá tým, akí sú druhí ľudia, nesúdi ich. Je si vedomý svojej nedokonalosti, svojej hriešnosti. Je si vedomý, že on prvý potrebuje odpustenie.

Niekto by mohol namietať: „Hriešnik je na tom lepšie, než poctivý človek!“ Ježiš nehaní farizejove dobré skutky, ani nechváli mýtnikovu hriešnosť. Nechce povedať, že Boh má radšej roztopašníka a podvodníka ako počestného človeka, zachovávajúceho ľudský i Boží zákon. Ježiš len chce povedať, že Bohu je milšia pokora kajúceho hriešnika, než pýcha domýšľavého poctivca.

Pravé náboženstvo

Ak sa nemýlim, G.K. Chesterton, keď zdôvodňoval, prečo sa stal katolíkom, povedal: „Lebo to je jediné náboženstvo, ktoré volá ľudí k pokániu.“

Na neho by sa dali aplikovať slová človeka, ktorý úprimne hľadal spoločenstvo ponúkajúce pravé náboženstvo. Navštívil veľa náboženských skupín, ale ani s jednou z nich nebol spokojný. Všade totiž počul jemu osobne odpornú modlitbu: „Ďakujeme ti, Bože, že nie sme ako tí druhí: kolaboranti s mocnými tohto sveta, prznitelia detí či mlčiace hlasy, ktoré mali kričať. My sa verejne angažujeme za práva tých, ktorí sa brániť nemôžu, my sa odmietame dávať dohromady s tými, ktorí kedysi zradili.“ Až raz vstúpil do chrámu, kde počul, ako sa kňaz spolu s ostatnými veriacimi modlil takto: „Vyznávam všemohúcemu Bohu, i vám bratia a sestry, že som veľa zhrešil. Preto prosím okrem Panny Márie, anjelov a svätých i vás, modlite sa za mňa hriešneho k Pánu, Bohu nášmu.“ Onen človek si povedal: „Tu zostanem. Toto je pravé náboženstvo.“

Gabriel Prievalský
Autor je františkánsky kňaz.

Foto: waitsel.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo