Trumpova obrana: útok

Trumpova obrana: útok

9. október 2016, St. Louis, USA: Začiatok druhej televíznej diskusie. Trump ukáže, že jeho charakter a charakter Billa Clintona nie je iný. Foto: TASR/AP

Druhá diskusia ukázala, prečo je Donald Trump kandidátom republikánov a v čom sa podobá na Clintonovcov.

Donald Trump je nepríjemný vulgárny človek. Vie si užiť svoje peniaze a moc, ktorú mu dávajú. Vie ľudí korumpovať aj ponižovať. Dokonale o tom svedčila nahrávka, ktorú zverejnil Washington Post. A ešte lepšie reakcia, ktorú si nechal na úvod druhej diskusie.

Zastavte sa na moment a skúste sa vcítiť do mysle Donalda Trumpa.

Nahrávka ho znemožnila, desiatky prominentných podporovateľov vrátane viceprezidentského kandidáta Mikea Penca sa od neho viac alebo menej dištancovali. Čo sa dialo v jeho rodine, ako sa na neho pozrela jeho tretia žena, ak ju vôbec stretáva, ani nehovoriac. Ulica aj noviny majú jasný názor. Ak niekto sklopí hlavu, musí to byť Trumpov podriadený. Napadlo by vám v tomto momente, keď sa každý človek musí hanbiť, urobiť to, čo urobil Trump?

On totiž zaútočil. Priamo a ostro.

Zaútočil na Billa Clintona. Trumpovým slovám, že on len rečnil a Clinton konal, síce nikto neveril, ale jeho porovnanie s Clintonom bolo presné. Clinton sa totiž k ženám správal rovnako ako Trump a Trumpovi ľavicoví kritici to Clintonovi nepripomínajú. Clinton je totiž pre nich osobnosť. Veľký prezident. Až mu jeho kauzy, podozrenia zo znásilnení a nevery musel pripomenúť vulgárny Trump.

Toto je obraz o americkej politike roku 2016.

9. október 2016, St. Louis: V hľadisku na diskusii bol prítomný aj Bill Clinton. Foto: TASR/AP

A ešte niečo, nemenej znepokojujúce. Pre Trumpa je, samozrejme, televízna diskusia trochu show a trochu rétorické cvičenie kto z koho, argumenty slúžia iba ako palivo, ale aj tu ukázal silnú stránku. Keď hovoril o Sýrii, kde sa nemieni vmiešavať, keď hovoril o Iráne, ako táto regionálna mocnosť ťaží z americkej podpory, keď hovoril o Rusoch a zbytočnom konflikte s Moskvou, aj keď hovoril o Islamskom štáte, mal pravdu.

Moderátori, najmä moderátorka Martha Raddatzová, sa síce hnevali, že neodpovedá na otázky, ale presné odpovede neponúkala ani Hillary Clintonová. Otázka, ako by reagovala na humanitárnu krízu v Aleppo, bola toho príkladom. Trump povedal, že Sýria je dnes de facto Rusko a kým Rusi s Iránom a Assadom bojujú proti Islamskému štátu, je to dobre. Použil aj paralelu, Irak s Američanmi bola Amerika, divák pochopil, že aj keď tam bola občianska vojna, kým bola cieľom vojna proti islamistom, nikto proti Američanom a Bagdadu nezasahoval, hoci obete v irackej občianskej vojne boli tiež obrovské.

Clintonová použila stokrát použitú a priehľadnú fintu z 90. rokov. V odpovedi na otázku na Aleppo povedala, čo by nerobila, že by do Sýrie neposlala vojakov, ktorí by sa zapojili do pozemnej vojny. Všetko ostatné nechala otvorené, použitie špeciálnych jednotiek otvorene podporila.  Presne to je hlavná vojenská stratégia amerických prezidentov od bombardovania Juhoslávie. Výsledok? Séria vojen, nespokojnosť americkej populácie a Trump ako protikandidát.

Trump hovoril k veci aj vtedy, keď pripomenul, čo Američania dosahujú tým, keď vyzbrojujú cudzích rebelov, že ani nevedia, kto títo ľudia sú a nijako nekontrolujú ďalší vývoj. Naopak, chaos sa len zväčšuje. Príklad s Líbyou sedel presne. Kto si dnes myslí, že tento rozvrátený štát, ktorý napomohol islamizmus, migračnú krízu, a viedol k tomu, že status quo je ťažká občianska vojna, stál za zosadenie Kaddáfího? Otázka nie je, či nebol Kaddáfí sám brutálny, otázka je, či dnešok nie je horší ako to, čo mu predchádzalo.  Presne to je otázka, ktorá sa viaže nielen k Saddámovi Husajnovi a Iraku, ale aj k Assadovi a Sýrii. Inými slovami, ak dnes vieme, že Amerika urobila s Husajnom a Kaddáfím chybu, nechajme Rusov a Iránčanov, nech to s Assadom vyskúšajú naopak. Nie je to naša vec.

Áno, Trump nič nenavrhuje, len dáva ruky preč a kritizuje americkú politiku. Ak je ale voľba 8. novembra medzi tým, či pokračovať v americkej zahraničnej politike alebo ju zmeniť, Trump má prevahu.

Staršia fotografia z čias, keď sa Donald, Hillary a Bill ešte vedeli spolu zabaviť. Foto: Kaz Vorpal/flickr.com

Poviem to krátko: Trumpovi sa v druhej prezidentskej diskusii podarilo vrátiť k tomu, prečo s ním ľudia sympatizujú. Nie preto, kým je, ako sa správa, či dokáže čeliť budúcim problémom a prečo vlastne túži po moci, to všetko sú reálne obavy, pre ktoré rozumný človek podľa mojej mienky nemôže Trumpa voliť. Ale ľudia s ním sympatizujú kvôli niečomu inému – kvôli protestu. Keď treba, Trump ten protest vyjadrí tak expresívne, aby to pochopil každý. Naposledy tým, že Clintonovej oznámil, že keď bude prezident, bude sa jej venovať špeciálny prokurátor a skončí vo väzení.

To nie je nekontrolovaná vášeň, Trump to robí vedome. Dve priezviská totiž zosobňujú dve uplynulé dekády ako nič iné. To prvé znie Bush a to druhé Clinton. S Bushovcami sa Trump vysporiadal ľahko, ešte v primárkach. A keďže s Clintonovcami si je akosi zvrátene podobnejší, tento súboj je podstatne konfrontačnejší a osobnejší. Bolo to vidieť celú druhú diskusiu, do samého konca. Keď na úplný záver diskusie Trump hovoril, čo si váži na Hillary, že sa nikdy nevzdá a bojuje vždy na doraz, nehovoril len o nej, hovoril aj o sebe.

Americká politika roku Pána 2016.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo