Keď sa medzi lekára a pacienta postaví internet

Keď sa medzi lekára a pacienta postaví internet

Foto: Flickr.com/rosefirerising

Diagnostika na diaľku, mamičkovské fóra či samodiagnostika. To sú fenomény, ktoré nástupom internetu menia vzťah pacient – lekár.

Pokrok v oblasti medicíny ide míľovými krokmi dopredu. Aj keď oproti iným oblastiam prenikajú do sveta zdravotníctva nové technológie len veľmi pomaly, internet mení aj náš prístup k zdraviu a tým, ktorí sa oň prioritne starajú – k lekárom.

Pozná to asi každý. Začína sa to od banálnych chorôb. Nečakaná bolesť či dosiaľ nepoznané symptómy ochorenia a už sadáme za počítač a googlujeme. Jedno z 20 hľadaní na Google je zamerané na informácie o zdraví.

Podľa údajov z britského periodika Information Standard of UK až 40 % Britov sa samodiagnostikuje doma vďaka online informáciám a odďaľuje tým návštevu lekára. Tendenciu majú k tomu najmä ženy, ktoré si symptómy ochorenia riešia svojou cestou podľa informácií z internetu. Extrémom tejto činnosti a závislosti je kyberchondria, čo je novodobá forma hypochondrie.

Pacient si dnes neoveruje fakty o svojom ochorení len pred návštevou lekára, ale aj po nej, aby si skontroloval postupy svojho doktora či lieky, ktoré mu predpísal. Lekári sú dnes teda objektívne pod väčším tlakom pacientov oproti minulosti. Bežný človek má dnes prístup k množstvu odborných štúdií či výsledkom testovania konkrétnych liekov. A aj keď sa možno sám k nim nedopátra, s radosťou mu pomôžu spoludiskutujúci na niektorom internetovom fóre.

Pacient tak dnes vie prísť pred lekára pripravený a zamávať mu tou či onou štúdiou rovno pod nosom.

Pre lekárov problém?

Internista Igor Ondruš nevidí v internetovom overovaní problém, kým je to v medziach skôr porovnávania ako kontroly. „Vzťah lekár a pacient sa naruší len vtedy, ak je povrchný, čo nastáva, ak viazne komunikácia medzi nimi. V mojom prípade je to práca ambulantného internistu a týka sa vysvetlenia vyšetrení a liečby, prevažne farmakologickej, keďže práve o nej je na internete množstvo informácií. A komunikácia viazne vtedy, ak má lekár na pacienta málo času. Dostatok času a umenie komunikovať je podmienkou na dobrý vzťah dôvery, ktorú keď lekár má, tak môže spoľahlivo vylúčiť často zhubný vplyv „odborných“ informácií rôznych diskusných fór na internete. Predokladá to však odolnosť lekára voči tlaku farmakofiriem a byť ozaj nezávislým.“

40 percent Britov sa samodiagnostikuje doma vďaka online informáciám a odďaľuje tým návštevu lekára. Zdieľať

Podobný názor má aj gynekologička z Myjavy Alexandra Mamová: „Pre mňa osobne fakt, že si pacientka dala snahu zisťovať všetko dostupné, je signál, že sa o svoju diagnózu, prípadne tehotenstvo zaujíma a že teda nejakým spôsobom už je informovaná. Najlepšie je, ak má otázky pripravené a môžem s ňou viesť diskusiu. Vítam napríklad aj pôrodný plán, lebo potom je dohoda s pacientkou oveľa ľahšia.“

Mamová je za to, že pacient by mal byť informovaný a rozhodovať o svojom zdraví. „Nemám rada autoritatívny prístup zo strany lekárov, či už ide o mňa, alebo o mojich blízkych. Úplne ideálne je, ak mám viac možností a viem sa rozhodnúť, samozrejme, ak lekárovi dôverujem, tak prihliadnem na jeho názor.

My sme si teraz v rodine prešli aj onkologickými diagnózami a musím povedať s radosťou, že veľa sa toho v slovenskom zdravotníctve mení, že mnohí lekári sa snažia vysvetľovať, dávať možnosti na výber, netlačia pacientov do invazivity. Máme ešte čo robiť, aby to bol štandard, ale myslím, že nová generácia lekárov je v tomto už úplne niekde inde,“ hovorí Mamová.

Foto: Flickr.com/Bryan

Igor Ondruš si myslí, že internet môže byť dobrý sluha, ale zlý pán. Podľa neho sú dva typy ľudí – jeden typ človeka, ktorý svoje príznaky podceňuje, iný ich, naopak, preceňuje. A ten druhý typ veľmi často hľadá informácie na internete predtým, ako navštívi lekára.

„Diagnostika a liečba patrí do rúk lekára, ktorý však, samozrejme, musí byť na vysokej odbornej a morálnej úrovni. Bežné sú želania: chcem ísť na CT, chcem ísť na rezonanciu, prečo ma nepošlete na toto vyšetrenie alebo prečo mi neurobíte tento odber? Na internete som sa dozvedel, že pri mojich ťažkostiach mi to máte urobiť.“

Podľa Ondruša je však lekár ten, ktorý dokáže dať do súvislosti príznaky ochorenia a má zodpovednosť za pacienta. Nie internet. Lekár však musí pacientovi vysvetliť, prečo dané vyšetrenie nepotrebuje. Ako nebezpečné vníma niektoré fámy, ktoré sa šíria internetom.

„V médiách sa napríklad rozšírili informácie o škodlivosti niektorých farmák, napríklad o liekoch znižujúcich tuky v krvi – statínoch. Sú to však overené lieky, ktoré sú pri niektorých ochoreniach životzachraňujúce. Samozrejme, ak sa indikujú neopodstatnene, škodlivé môžu byť. A to opäť nastupuje profesionalita lekára – dôsledné vysvetlenie.

Za najväčšie nebezpečenstvo považujem mimoriadne sugestívne presviedčanie o užitočnosti alternatívnych liečebných metód alebo odmietanie očkovania. Alebo „diagnostiku“ a „liečbu“ veštením. Asi najvážnejšie, s čím som sa stretol, bolo odmietanie inzulínu, čo malo za následok vážne zhoršenie zdravotného stavu diabetika.“

Igor Ondruš vidí ako jasný trend, že sa mení obraz lekára v spoločnosti. Príčinou sú podľa neho negatívne informácie o zdravotníkoch a ich osočovanie v médiách.

„Žiaden iný stav nie je tak osočovaný ako lekársky. Keď sa o niektorom z nich objaví správa, hoci ešte neoverená, napríklad téma úplatkov, informácie sa často opakujú, čím sa vtláča do mysle verejnosti informácia o ich nespoľahlivosti. Čerstvý príklad: významný lekár podozrivý z prijímania úplatkov, zatiaľ neodsúdený – uvedené plné meno, fotografia. O deň neskôr muž už odsúdený z bombového útoku – uvedené len iniciály. Pre lekára neplatí prezumpcia neviny? Takto lekári ako stav strácajú autoritu a pracuje sa im veľmi ťažko,“ tvrdí Ondruš.

Fenomén Modrý koník

Nový prístup k materstvu a rodičovstvu, ktorý je zásadne ovplyvnený internetom, vidieť cez fenomén webových portálov určených prioritne pre mamičky. Najsilnešiu komunitu používateliek má portál Modrýkoník.sk.

Tento web ponúka pre mamičkovskú komunitu pestré možnosti: od praktických informácií cez bazár až po vlastnú wikipédiu. Najsilnejšou časťou je však bohaté diskusné fórum, kde mamičky riešia takmer všetko – od antikoncepcie, výberu pôrodnice až po rodinné prídavky.

Nejde však o poradňu, kde sa laik pýta a odborník odpovedá. Na tomto fóre mamičky kladú otázky a samy si dávajú aj odpovede. Iste, má to svoje opodstatnenie, keď sa delia o svoje skúsenosti, dávajú tipy na lekárov či škôlku.

Obnáša to však aj isté riziká, keďže častými témami sú aj medicínske a farmaceutické záležitosti. Lekárov určite nepoteší, keď vidia, ako si na fóre ženy ponúkajú lieky, prípadne sa radia, čo zamlčať pred lekárom, aby predpísal požadovaný liek.

„Niektoré ženy si tam radia navzájom nejsť na sono v tehotenstve alebo na mamografiu,“ hovorí gynekologička o mamičkovských fórach.  Zdieľať

Na fenomén Modrý koník najviac narážajú pediatri a gynekológovia. Jeho vplyv a záber nemožno podceňovať. Mesačne ho číta viac ako milión unikátnych návštevníkov. Ďalší známy portál rodinka.sk dosahuje návštevnosť okolo 350-tisíc. Svoje mamičkovské weby majú aj veľké spravodajské servery sme.sk (naničmama.sk) aj azet.sk (najmama.sk).

Gynekologičke Alexandre Mamomovej sa možnosť diskusie a výmeny skúseností medzi mamičkami na Modrom koníku páčia, ako mama sa sama do mnohých zapojila. Prekáža jej však alibizmus zakladateľov a administrátorov.

„Spoznala som tam veľa výnimočných inteligentných krásnych žien a ich detí, no keby som bola na mieste moderátorov, asi by som obmedzila extrémne skupinky. Napríklad niektoré si radia navzájom nejsť na sono v tehotenstve alebo na mamografiu. Ale čo s tým urobíme?“ pýta sa gynekologička. 

„Ponúkam týmto ženám iný pohľad, radu a vysvetľujem do nemoty, prečo sú dôležité vyšetrenia, prečo majú ísť k lekárovi, čo sa lekárov spytovať. Viac asi nie je v mojich silách,“ pokračuje Mamomová. 

„Vysvetľujem im, že umelé mlieko nie je biologická zbraň a že ak odmietajú týrať seba a svoje dieťa hadičkami, cievkami, nosiť ho nonstop na sebe, tak ich dieťa bude spokojné na umelom mlieku rovnako ako na materskom. A za to ma isté združenia nemajú rady. Ale aj tak to má zmysel, lebo naozaj – väčšina žien je rozumná a nechá si vysvetliť,“ dodáva. 

Diagnostika od odborníkov

Iná situácia je pri vážnych diagnózach, pri ktorých ide o život, alebo chronických ochoreniach. Tu už nestačí, keď sa na dva kliky dostanete k fóram, kde sa laici vyjadrujú k odborným témam a pacient sa dostane k informáciám, ktoré nie sú overené.

Relatívne novým fenoménom v zdravotníctve na Slovensku je telemedicína a diagnostika na diaľku.

Mnoho výsledkov vyšetrení dnes už dostaneme aj v digitálnej podobe a môžeme ich zdieľať. Keď máme vážny zdravotný problém a hľadáme vysoko fundovaného špecialistu, bola by veľká náhoda, aby sme ho našli práve v tej našej spádovej oblasti a v najbližšej ambulancii.

Foto: Flickr.com/Blue Coat Photos

Internetová služba Diagnose.me je dobrým príkladom nastupujúcej zmeny myslenia v našom zdravotníctve. Jej šéf Lukas Alner si myslí, že rola lekára sa bude aj u nás časom dramaticky meniť, lebo internet zmení to, ako systém funguje. Podľa neho súčasný stav nie je udržateľný najmä z ekonomického hľadiska. Telemedicína je jeden z trendov, ktorý bude stále populárnejší aj pre nedostatok lekárov v niektorých oblastiach.

„Vznikli sme na základe potreby. Môj obchodný partner Ivan Štefunko mal nález na mozgu a nebolo jasné, či je to zhubné alebo nie, a následne ako sa rozhodnúť, či sa to má operovať alebo nie. Keďže vtedy takéto služby neexistovali, chcel počuť druhý názor. Tak fyzicky sadol do lietadla a letel do Ameriky so svojimi výsledkami na konzultáciu, ktorá trvala 15 minút. Po tejto skúsenosti vznikol nápad diagnostiky na diaľku.“

Úlohou portálu je najprv preniesť dáta z vyšetrení do digitálnej podoby a následne sa hľadá špecialista. Internet otvára možnosti, že niekde na svete je pracovisko, ktoré je top v oblasti, ktorú práve daný pacient potrebuje a kde je možné digitálne poslať svoje výsledky, a tamojší odborníci by mohli vyjadriť k tomu svoj názor.

Diagnose.me pracuje s centrami, ktoré majú pridanú hodnotu, nejaký špecifický výskum alebo špecializáciu. Podľa Alnera je prirodzené, že keď prídete na onkológiu v Banskej Bystrici, nemôžu mať na každý druh nádoru špecialistov. „My ale máme kontrakt s Holandskou univerzitnou nemocnicou, ktorá robí veľmi špecifický výskum kostných nádorov. A keďže tam chodia klienti z celej Európy, môžu si aj dovoliť takú úzku špecializáciu. Majú preto lepšie výsledky pri diagnostike a aj samotnej liečbe. Naša stránka teda obsahuje špecialistov, ktorých si detailne preverujeme. A my klientov nasmerujeme podľa diagnózy na konkrétnych ľudí. Dodáme im zoznam odborníkov a oni si môžu vybrať.“

Táto služba nie je určená len pre slovenský trh, má už klientov z 55 krajín sveta a len 30 percent z klientov sú Slováci. Pacienti si môžu vybrať na diagnostiku lekárov z 35 krajín sveta.

„Vyspelosť vidíme aj v tom, keď si lekár pýta druhý názor a víta ho, lebo sa tým sám kryje. Lebo ak sa lekár zmýli, tak môže mať z toho veľké problémy.“ Juraja Alnera z Diagnose.me Zdieľať

„Naši klienti sú vo veku od 40 do 50 rokov, teda vek, keď sa začínajú prvé choroby. Tí starší už nemajú taký prístup k novším technológiám. Ale v niektorých prípadoch to potom riešia dospelé deti za svojich starnúcich rodičov. Sme pomocná ruka pre pacienta, ale aj pre lekára. Keby môj lekár zareagoval, že si takýto výstup a priori odmietne pozrieť, tak je to pre mňa veľmi zlý signál. Lebo nikto nie je neomylný a nikto nedokáže byť informovaný o všetkých výskumoch, ktoré sú k danej problematike. Bežný lekár nedokáže sledovať 3 000 publikácií mesačne, ktoré celosvetovo vychádzajú,“ tvrdí Alner.

Z prieskumu medzi klientmi diagnose.me, ktorý si dala firma urobiť, vychádza, že tretina prípadov, ktoré ľudia cez ich portál konzultovali aj s inými odborníkmi, má chybnú pôvodnú diagnózu.

„Na začiatku sme si mysleli, že ideme ponúknuť službu najmä ľuďom z krajín, kde zdravotníctvo nie je na takej vyspelej úrovni, a zaujímavý vývoj je, že práve z vyspelých krajín máme najväčšiu využiteľnosť. Vidíme, že to je otázka mentality, že tam je to bežnou samozrejmosťou pýtať si druhý názor, nespoľahnúť sa pri zdraví len na jedného odborníka. Vyspelosť vidíme aj v tom, že lekár si tam pýta druhý názor a víta ho, lebo sa tým sám kryje. Lebo ak sa lekár zmýli, tak môže mať z toho veľké problémy.“

V Škandinávii je napríklad povinnosť pred dôležitou operáciou mať aj druhý názor tímu odborníkov. Lebo zdravotný systém si chce byť istý, že keď ide zaplatiť za drahú liečbu, tak má naozaj opodstatnenie.

„Takže tu nejde o zranené ego lekára, ale ide o životy na jednej strane a obrovské ekonomické prostriedky zo strany zdravotníckeho systému. Keď sa teda lekár začne urážať, že ho kontrolujete, tak to je významný znak, že to nie je profesionál. Lekári sa budú musieť stále viac špecializovať, lebo veda ide tak dopredu, že je neudržateľné, aby mali lekári širší záber. Lekár si musí zvyknúť, že stále viac ide do popredia vzťah klientský. A už si musí zvykať, že biely plášť neznamená neomylnosť. Autoritatívny systém s pocitom neomylnosti z nás robí buď ovce, alebo rebelov.“

V móde sú špecialisti

Sú však odborníci, ktorí vidia na druhej strane problém v prílišnej atomizácii nášho zdravotníctva. Na počet obyvateľstva máme veľké množstvo špecialistov a málo všeobecných lekárov.

Predseda lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský sa v nedávnom rozhovore pre Postoj vyjadril, že nám chýbajú lekári, ktorí sa vedia na problém pozrieť komplexne. „Počet špecialistov treba znížiť a zvýšiť počet obvodných lekárov. Tých je málo a navyše majú veľmi vysoký priemerný vek, pretože boli zanedbávaní,“ tvrdí Visolajský s tým, že všeobecní lekári všade na svete majú široký záber, tak prečo by nemohli aj naši.

„Ak by ste ich zaujímavo finančne ohodnotili, robili by aj viaceré úkony, ktoré dnes robia špecialisti. Pacientom by to ušetrilo čas a zdravotníctvu peniaze. Keď vás bolí hlava, u nás vás hneď pošlú k neurológovi, hoci 90 percent príčin vie riešiť obvodný lekár... Ak sa ťažko chorý pacient spýta, prečo musí skoro ráno vstávať, aby sa dostal do radu k špecialistovi, tak odpoveď je, že je to preto, že veľa pacientov pred ním tam nemá čo robiť,“ hovorí Visolajský. 

Téma obnovenia štatútu rodinných lekárov, ktorí by zachytili rôzne dedičné diagnózy a vedeli by sa na človeka pozrieť aj z pohľadu rodinného pôvodu a psychológie, je nástupom internetu a nových trendov v našich podmienkach len utópiou. Pri súčasných nárokoch na vedecké poznatky a medicínu založenú na dôkazoch pôjde predstava lekára so všeobecným rozhľadom polyhistora stále viac do úzadia. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo