Čakanie na Andreja Kisku

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čakanie na Andreja Kisku

FOTO TASR - Martin Baumann

Aká má byť strana, s ktorou chcú ľudia okolo Ivana Štefunka meniť Slovensko.

Už od roku 2012, keď pravica utrpela historický debakel a svet starej politiky sa zrútil, žijeme v pocite politického medziobdobia, akéhosi vákua, ktoré čaká na naplnenie.

Tohtoročné voľby vákuum ešte prehĺbili – Smer sa scvrkol pod 30 percent, SDKÚ zmizla v čiernej diere, Procházkova Sieť, ktorá ju chcela nahradiť, tragikomicky vyfučala a len málokto si vie predstaviť, že prekvapiví skokani volieb, SaS a OĽaNO, by raz mohli byť základnou osou stabilnej vlády bez Smeru.

Zaujímavá jeseň štartuje

V bratislavských kuloároch sa už od prezidentských volieb špekuluje nad novou politickou silou, ktorá by svojím úspechom aj programovým profilom napodobnila vzostup Andreja Kisku. Neformálna skupina okolo spolumajiteľa firmy ESET Antona Zajaca sa však minulý rok napokon k založeniu strany neodhodlala. Chýbalo potrebné zanietenie aj odvaha, takže diskusný klub sa postupne rozpadol.

Teraz na jeseň však spoznáme obrysy zoskupení, ktoré majú vyslovenú či zatiaľ nevyslovenú ambíciu prepísať v roku 2020 politickú scénu.

Po voľbách sa rýchlosťou blesku a s pozoruhodným sebavedomím prihlásil Richard Rybníček, hovoril o strane, ktorá si vypýta mandát na tri volebné obdobia, aby uskutočnila dôkladnú transformáciu Slovenska. Úspešný trenčiansky primátor si v tom čase myslel, že predčasné voľby sú na spadnutie, stal sa tak otrokom verejného prísľubu, že v novembri predstaví svoju stranu víťazov.

Zatiaľ sa skôr zdá, že Rybníčkova strana prinajmenej vo svojej prvej fáze napodobní Lipšicovu Novú väčšinu spred štyroch rokov – silné slová, ale unáhlený a nepresvedčivý štart.

Rybníček je však schopný muž, takže bude zaujímavé sledovať jeho ďalšiu cestu.

Štefunkovi progresívci

V septembri bol odhalený druhý projekt, o ktorom sa už dlhšie a neurčito hovorilo aj v zákulisí. Ako už informovali médiá, ľavicovo orientovaný podnikateľ Ivan Štefunko zakladá občianske združenie Progresívne Slovensko (PS). Boli zverejnené ďalšie tri mená spoluzakladateľov – Martina Dubéciho, ktorý bol predtým v Sieti a vo voľbách kandidoval za Most, známeho právnika Radovana Palu a zakladateľa Websupportu Michala Trubana.

Zatiaľ bolo zverejnené len toľko, že Progresívne Slovensko má byť think-tankom, ktorý chce prepájať podobne zmýšľajúcich ľudí, pomenovať hlavné problémy krajiny a prichádzať s návrhmi riešení. Ivan Štefunko verejne odmieta potvrdiť, že združenie je predprípravou na stranu, súčasne nevylučuje, že sa ňou raz stanú.

Nové združenie je však zaujímavé najmä svojimi politickými ambíciami aj taktikou, akú si zvolilo. Niektorí ľudia z prostredia, ktoré svojimi názormi formuje vznikajúce združenie, zastávali názor, že najlepšie by bolo založiť stranu hneď a nejsť na to okľukou. Ďalší, ktorí sa chcú angažovať v novom združení, sa však necítia na vstup do politiky, preto im súčasná forma vyhovuje. A ďalší, ktorí rozmýšľajú primárne politicky, vnímajú najbližšie dva-tri roky ako obdobie, v ktorom sa ukáže, či má zmysel pretvoriť Progresívne Slovensko na stranu – takú, ktorá nemá byť do počtu, ale smerovať k dvojciferným výsledkom.

Čo príde po fáze nula

Mimo diktafónu som sa v posledných dňoch rozprával s viacerými ľuďmi z tohto prostredia, zaujímalo ma, ako rozmýšľajú o novom projekte, jeho podobe aj budúcnosti. V tejto chvíli o tom nechcú príliš špekulovať verejne, potrebujú niekoľko týždňov, aby prezentovali väčší tím aj predstavu, ako bude združenie pôsobiť. Napokon, ako sami hovoria, zatiaľ sú vo fáze nula.

Ale niektoré veci sú zrejmé: Progresívne Slovensko sa bude v prvej fáze chápať ako čosi viac než think-tank. Jeho zakladateľský tím sa chce vydať do regiónov, vyhľadávať aktívnych ľudí, budovať členskú základňu, ktorá sa má mobilizovať cez komunálne aj celonárodné témy, jej prirodzeným priestorom budú sociálne siete. V angličtine sa tomu hovorí „grassroots advocacy“, ale na to, aby takáto organizácia fungovala a rástla, sú potrebné peniaze, spoločne zdieľané hodnoty aj nadšenie, že to má zmysel a ústi do niečoho väčšieho.

To prvé, peniaze, nemusí byť najväčším problémom. Projektu je naklonený Anton Zajac z ESETu a ak by sa všetko dobre rozbehlo, zrejme by ho podporili aj ďalší podnikatelia.

Zatiaľ neformálna skupina z podnikateľského prostredia, z tretieho sektora aj z oblasti verejnej politiky časom predstaví širší tím ľudí, ktorí sa stanú tvárami a garantmi PS. K Štefunkovi, Dubécimu, Trubanovi či Palovi, čo sú zatiaľ prvé štyri verejne známe mená, pribudnú aj ďalší, ako Michal Meško z Martinusu, Rasťo Kulich z Google Slovensko, expertka na kultúrnu politiku Zora Jaurová alebo právnička Zuzana Čaputová.

Okruh podporovateľov združenia, ktorí sa zúčastňujú na vnútorných debatách, je širší, patria doň ľudia ako teológ Miroslav Kocúr či riaditeľ festivalu Pohoda Michal Kaščák. (Doplnenie: Michal Kaščák nie je súčasťou formálneho ani neformálneho tímu PS, Michalovi Kaščákovi aj čitateľom sa ospravedlňujeme za chybu.) 

V rámci zakladajúcej skupiny panuje zhoda, že má ísť o jasne proeurópske, federalistické združenie, ktoré bude v ekonomike skôr kdesi v centre. PS sa chce orientovať na kvalitu verejných služieb, na rozdiel od pravice sa chce zamerať na zlepšovanie postavenia zamestnancov, na rozdiel od ľavice však bude podporovať slobodný obchod. Prirodzenou súčasťou programu budú enviromentálne témy, ale aj hodnotové témy ako registrované partnerstvá homosexuálov.

V podstate sa dá povedať, že hodnotový profil združenia má byť blízky tomu, čo v západných štátoch stelesňujú strany Zelených, ľudia z PS sa však sami nechcú identifikovať ako „ľavicoví liberáli“ – jednak sa nie všetci cítia v tejto koži, ale chcú sa mu vyhnúť aj tí, ktorí by s týmto sebaoznačením nemali problém, no vedia, že horším synonynom je už len „bratislavská kaviareň“. Aj preto budú hovoriť a myslieť „progresívne“.

Hľadá sa líder

Jedna vec sú ľudia okolo, organizačný štáb, programové tézy a plány do budúcich mesiacov, druhá vec je energia, ktorá okolo Progresívneho Slovenska vznikne – alebo nevznikne. Zatiaľ nie je vyprofilovaný jasný ťahúň združenia smerom navonok aj dovnútra. Zainteresovaní priznávajú, že práve najbližšie dva roky plné rôznych aktivít by mali dať v tomto smere odpoveď.

Ak by išlo všetko podľa optimistických očakávaní a projekt PS by sa ujal a pretransformoval na stranu, prvým testom by mohli byť eurovoľby v roku 2019, na ktorých sa dá pri nízkej účasti a mobilizácii vlastného tábora vyšvihnúť. Ale vhodnou príležitosťou pre aktivistov by mohli byť už komunálne voľby v roku 2018, automaticky sa ponúka kandidatúra Matúša Valla na bratislavského primátora s podporou PS.

Rozhovory so zasvätenými ľuďmi z prostredia Progresívneho Slovenska sa spravidla končia pri jednom mene: nikto z nich naisto nevie, či sa prezident Andrej Kiska rozhodne po prvom funkčnom období prestúpiť do straníckej politiky. Napokon, v roku 2016 to nevie a vzhľadom na nepredvídateľnosť politiky nemôže vedieť ani sám Kiska.

V povetrí však cítiť nádej, že ak by sa tak stalo, z neistých šancí by razom bola takmer istota, že v roku 2020 sa zamiešajú karty celkom nanovo.

Samozrejme, ľudia okolo Ivana Štefunka nezakladajú stranu pre Kisku, viacerí ani nepokladajú za pravdepodobné, že sa prezident vzdá opätovnej kandidatúry a odhodlá sa zápasiť o premiérsky post. Dúfajú však, že sa dočkajú od Andreja Kisku priamej či nepriamej podpory. Takej, aby sa o Progresívnom Slovensku dalo hovoriť ako o prezidentskej strane.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo