NÁZOR: Marek Hrubčo o Michalovi Havranovi

Zainvestoval som svoj čas a vypočul som si úvahy o „systéme, v ktorom žijeme“ z dielne Michala Havrana ml. Len tak, zo zvedavosti. Reku, veď vlastne ani neviem, o čo tomu človeku ide. Nuž, musím sa priznať, očakával som, že to bude horšie.

Myšlienkový svet Michala Havrana ml. sa dá s istou mierou zjednodušenia zhrnúť do niekoľkých téz, ktoré možno v našom slovenskom prostredí označiť za typicky ľavicové: kapitalizmus nie, demokracia áno, kresťanstvo – dá sa použiť.

Sociálna demokracia ako všeliek

Úvahy sa nesú v znamení klasickej ľavicovej skepsy a kritiky súčasnej spoločnosti. Dozvedáme sa, že kapitalizmus po globalizácii je systém, v ktorom na jednej strane stoja „centrá moci“ globálnych korporácií, manažéri a na druhej strane ľudia, ktorí kvôli „svojvoľným“ presunom výroby v regiónoch trpia, prichádzajú o prácu a nič s tým nemôžu urobiť. A potom sa ešte dívajú na televíziu a konzumujú odpad. Nedá sa proti tomu bojovať, lebo systém nemá stred. Tento systém globálnych korporácií neustále zneužíva nové trhy a keď ich vykoristí, hľadá ďalšie.

“Myšlienkový svet Michala Havrana ml. sa dá zhrnúť do niekoľkých téz, ktoré možno v našom slovenskom prostredí označiť za typicky ľavicové: kapitalizmus nie, demokracia áno, kresťanstvo – dá sa použiť.” Zdieľať

Ako vidíme, s niektorými myšlienkami sa dá stotožniť. Ale po kritike a skepse by človek čakal čosi pozitívne vymedzené. Ale ak aj padne v rozhovore dobrá otázka, „O aký systém sa teda usilovať?“ alebo „Čo ho má nahradiť?“, odpovede sa nám – ako to už s ľavicovými intelektuálmi býva – nedostáva. Dobrou správou azda je, že revolučné riešenie sa (nateraz) odmieta. Socialistické myšlienky ale treba „obnoviť“, nie vracať sa do minulosti. Akademici majú robiť prieskumy, zbierať dáta o stave spoločnosti (na to však nie sú peniaze, lebo štát nepodporuje a tak ďalej....). Následne treba vymyslieť, vykonštruovať systém, ktorý bude lepší, ľudskejší. Na rozdiel od mnohých svojich kolegov si Havran myslí, že kresťanstvo je „použiteľné“, lebo si zachováva svoj podvratný charakter (vraj napriek snahám inštitucionálnej cirkvi), skrátka má v sebe čosi revolučné. Jediná sila, ktorá však môže dnes reálne pôsobiť proti „ideológii neoliberalizmu“ je sociálna demokracia.

Čo teda podľa Havrana robiť? Písať, presviedčať, spájať sa – majú na svojej strane umenie, majú na svojej strane filozofiu (ktorú?!), treba pôsobiť, aby ich bolo viac a raz sa systém zmení. Ako sa má k tomu dôjsť? Tak, že budeme k sebe ľudskejší a manažéri sa začnú správať k zamestnancom nie ako k strojom, ale ako k ľuďom. Prečo by tak mali urobiť? No preto – a teraz pozor, kľúčová odpoveď – „lebo vás o to prosím“.

Ako kytica ruží

Nuž, milý pán Havran ml., nepochybujem o dobrých úmysloch. Ale tie nestačia. Je pekné, že prosíte, ale vaše prosby sú málo. Beznádejne málo. Ktosi napísal, sekularizovaný humanizmus je ako kytica ruží – nevydrží. To platí pre sociálnych demokratov aj pre neoliberálov. Etika má omnoho, omnoho hlbšie korene: jej zdrojom je náboženstvo. Prináša dve veci - poriadok a slobodu. Tam má pôvod aj právo: posvätný zákon je matkou všetkých zákonov. Preto nie (!) potratom a nie (!) homosexuálnym zväzkom. Ľudskejší k sebe budeme nie vtedy, keď nás o to niekto bude prosiť (lebo poriadok nie je vecou dohody – kontraktu, ako vás to naučili vaši filozofi), ale keď pochopíme samých seba. Keď pochopíme, čo je človek. Keď vierou poznáme, že Boh stvoril človeka na svoj obraz.

“Démon, ktorý dušu trýzni, buď už ticho, čuš a zmizni,
choď ta, kde sa búria besy a kde chmúrny vietor znie!”

Edgar Allan Poe - Havran
Zdieľať

Vaša viera v ľudskosť stojí na piesku. Neoliberálna modloslužba trhu je tiež omyl, ale podložie akéhokoľvek racionalistického konštruktu „bez Boha“ odveje prvá diktatúra, ktorú svojou naivnou snahou o „zmenu systému“ privodíte. Lenže, ak uznáte človeka ako „imago Dei“, potom už nemôžete hovoriť o revolučnej svojvôli, či slobode negatívnej alebo marxistickej, ale o ľudskej dôstojnosti, o slobode konať správnu vec, a teda hovoríte o pravde, o jednej pravde, o svete ktorý dáva zmysel, skrátka o svete a človeku stvorenom. Len treba dávať pozor, lebo tieto princípy sú judeo-kresťanské. Mohli by ste sa zrazu ocitnúť v tej sfére, proti ktorej sa toľko (a zbytočne) búrite.

Ešte pár drobných poznámok na premýšľanie, a už sa idem venovať svojej práci. Práve vďaka judeo-kresťanským princípom a cirkvi (myslím katolíckej, ktorá v onom čase vstúpila do dejín) mohol v tom, čomu hovoríme Západ, vzniknúť priestor demokracie a slobody, ktorej priamym dôsledkom (v ekonomickej sfére) je slobodná a dobrovoľná výmena. Jedným z nevyhnutných stavebných prvkov slobodnej výmeny je kapitál a jeho akumulácia zdrojom rastu (odtiaľ to nešťastné pomenovanie „kapital-izmus“). Čína nie je dôkazom, že kapitalizmus sa lepšie cíti v diktatúre. Je dôkazom toho, že centrálne plánovanie po čase kolabuje a diktátori nielen v Číne, ale už aj na Kube pochopili, že musí byť nahradené slobodnou výmenou.

Sloboda v Bohu

Základný rámec slobodnej výmeny nebol a nie je iný ako pred päťdesiatimi rokmi. Pravá sloboda je nesená vierou v Boha – a skrze dôsledné (katolícke) porozumenie Vtelenia aj vierou v človeka a kultúru. Práve toto kresťanské ponímanie slobody postavilo na nohy Európu po páde Ríma, po terore francúzskej revolúcie, po národno-socialistických a komunistických diktatúrach, ktoré napokon skončili utrpením v Osvienčime a gulagoch.

Kresťanstvo dáva človeku nádej, že človek môže byť iný, ako je. Ave Crux, spes unica! No tie vaše úvahy – dovedené do dôsledkov – nič nebudujú, nič neosožia a prinášajú iba buntošenie antiglobalistov, environmentalistov či human-rightistov.

Chcete zmenu? Netreba na to veľa: potrebujete nájsť triedneho nepriateľa (Židov či kapitalistov), stádo nespokojných (napríklad proletariát menšín) a už iba čakať na krízu (tá, ktorá doznieva akosi nepomohla – tam treba ešte viac zošnurovať trh a čakať, kedy sa potopí). Konzekvencie takýchto a podobných úsilí – ako nás učí história – budú však rovnako tragické: prinesú skazu, neslobodu a utrpenie pre všetkých.

Marek Hrubčo
Autor je spoluzakladateľ Fóra pre kultúru.

Foto: Flickr.com (licencia Creative Commons)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo