Keď brexit znamená naozaj brexit

Keď brexit znamená naozaj brexit

Po nedeľnom prejave Theresy May je pravdepodobné, že Briti sa budú usilovať o takzvaný tvrdý brexit. Teda vystúpenie z jednotného trhu EÚ a zavedenie migračných kvót pre migrantov z členských štátov.

Keď sa koncom júna britskí voliči v referende rozhodli vystúpiť z Únie, prvé dni a týždne nebola veľká šanca chápať, ako vlastne bude tento výstup vyzerať. Keďže väčšina politikov očakávala, že Británia bude hlasovať za zotrvanie v EÚ, tak opačný výsledok vyvolal nevídanú búrku. Tá v týždňoch po referende nečakane ukončila dovtedy sľubné kariéry viacerých politikov.

Po všetkom tomto zmätku sa na čelo krajiny dostala dovtedajšia ministerka vnútra Theresa May. Následne došlo k viacerým značným zmenám v britskej vláde. Porúčali sa dovtedajšie ťažké váhy ako minister financií George Osborne (priaznivec zotrvania v Únii), ako aj minister spravodlivosti Michael Gove (jedna z ústredných postáv kampane za vystúpenie).

Celkovo sa nová britská vláda skladá z mixu oponentov, ale aj priaznivcov brexitu. Samotná May bola síce za zotrvanie v Únii, ale už počas kampane sa jej podpora javila ako vlažná. Ako píše v čerstvej knihe o predreferendovej kampani Craig Oliver, bývalý riaditeľ komunikácie Downing Street, May síce vystúpila na podporu zotrvania v EÚ, ale len po viacerých prosbách a urgenciách z Cameronovho úradu.

Ak sa May pred referendom vyjadrovala vlažne, aby sa potom sama ujala vlády ako sceľujúci prvok, tak jej úmysel vyšiel dokonale. Zdieľať

Ak bolo cieľom predreferendového správania Mayovej príliš sa nerozkmotriť ani s jednou stranou kampane, aby sa nakoniec sama ujala vlády ako sceľujúci prvok, tak jej úmysel vyšiel dokonale. Zo zmien vo vládnom kabinete bolo okrem iného jasné, že sa skončil čas takzvaných chlapcov zo súkromných škôl. Cameron a jeho klika študovali v elitných súkromných stredných školách ako Eton, aby následne pokračovali na Cambridgi či Oxforde.

Samotná May je dcérou anglikánskeho vikára a pochádza z omnoho skromnejších pomerov ako Cameron. Jedným z hlavných cieľov May na čele kabinetu je preto venovať sa najmä nižšej strednej vrstve Británie. Na túto zložku spoločnosti totiž podľa nej zabúdali predchádzajúce vlády najčastejšie.

Brexit znamená brexit, ale...

Smolou pre May však je, že akokoľvek sa bude snažiť svoje témy uviesť do centra verejnej debaty, tak vyárendované miesto na najbližšie roky ostáva brexitu. Po nástupe May rezolútne vyhlásila, že brexit znamená brexit. Týmto zmarila nádeje eurooptimistov, že výstup Británie z EÚ sa nakoniec nemusí uskutočniť.

Ťažšie však už bolo dopátrať sa, čo vlastne si May pod brexitom predstavuje. V nasledujúcich týždňoch sa tento jej výrok stal terčom viacerých vtipov kvôli jeho bezobsažnosti. Kým však premiérka mlčala, ozývali sa iní. Postupne sa tak vytvorili dve teórie brexitu, takzvaný tvrdý a mäkký brexit.

Postupne sa tak vytvorili dve teórie brexitu, takzvaný tvrdý a mäkký brexit. Zdieľať

Medzi zástancov tvrdého brexitu patria najmä novovymenovaný minister pre vystúpenie z EÚ David Davis a minister pre medzinárodný obchod Liam Fox. Podľa týchto a ďalších euroskeptikov by mala Británia aktivovať článok 50 o vystúpení z EÚ čo najskôr. Čo sa týka následných rokovaní, priaznivci tvrdého brexitu s EÚ ani veľmi rokovať nechcú. V zásade im neprekáža vystúpenie z jednotného trhu, ak cenou za to má byť kontrola vlastných hraníc a zastavenie neobmedzenej migrácie občanov EÚ do Británie.

Ako schodnú alternatívu vidia dohodu o voľnom obchode s EÚ na základe pravidiel WTO (Svetová obchodná organizácia). Ešte väčšmi ako na obchod s EÚ sa však chce táto skupina sústrediť na obchod s Commonwealthom a krajinami ako Čína či Japonsko.

Na strane druhej stoja priaznivci mäkkého brexitu, ktorí poškuľujú skôr po modeli dohody podobnej tým, aké majú s EÚ Švajčiarsko či Nórsko. Prioritou pre túto skupinu ostáva zotrvanie v jednotnom trhu, čo by iste potešilo nadnárodné koncerny a bankový sektor londýnskeho City. Ekonomické výhody by tak mali prevýšiť obavy z toho, či sa podarí obmedziť migráciu z EÚ.

Medzi mlynskými kameňmi

K týmto možnostiam Brexitu sa časom vyjadroval kde-kto od japonských či amerických investorov, ktorí samozrejme v záujme svojich investícií podporujú zotrvanie Británie v jednotnom trhu. EÚ sa zas aj prostredníctvom Roberta Fica nechala jasne počuť, že zotrvanie v jednotnom trhu nie je možné bez zachovania princípu voľného pohybu osôb.

May sa tak naoko ocitá medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane si nechce pohnevať veľkých investorov a banky. Na strane druhej si však plne uvedomuje, že veľká časť britskej verejnosti hlasovala za odchod z EÚ najmä pre obavy z migrácie. Nakoľko sú tieto obavy racionálne, v podstate nemá význam riešiť. May musí vedieť, že ak neobmedzí imigráciu z EÚ, tak ju to môže politicky pochovať.

To, že si to uvedomuje, dokázal víkendový snem konzervatívcov. Vo svojom prejave May uviedla, že záujem na znovuzískaní plnej kontroly nad britskými hranicami prevyšuje záujem na zotrvaní v jednotnom trhu. Ak teda Únia nezmení svoj doterajší prístup, bude to v konečnom dôsledku znamenať len jedno – Britániu vzdialenejšiu kontinentu oveľa viac ako v posledných desaťročiach.

Premiérka dobre vie, že ak neobmedzí imigráciu z EÚ, tak ju to môže politicky pochovať. Zdieľať

May však rovnako vie, že ekonomika potrebuje stabilitu. Zrejme práve preto prvýkrát zverejnila, že k zaktivovaniu článku 50 dôjde najneskôr v marci budúceho roku.

Napriek miestami katastrofickým scenárom niektorých oponentov brexitu totiž zatiaľ v Británii nedošlo k značným ekonomickým otrasom. Práve naopak, po počiatočnej neistote a oslabení libry to bolo nakoniec práve oslabenie meny, ktoré významne posilnilo britský export.

A aj keď priaznivci tvrdého brexitu tvrdia, že toto oslabenie meny nakoniec preváži aj prípadné exportné straty po zavedení taríf WTO v obchode s Úniou, May rozumie tomu, že krajina zďaleka nie je ekonomicky z najhoršieho vonku a najväčšie problémy môžu ešte len prísť.

Čo totiž investori neznášajú zo všetkého najviac, je pretrvávajúca neistota. Práve z tohto dôvodu Briti oslovili EÚ s možnosťou akýchsi neformálnych predrozhovorov, kde by si obe strany objasnili svoje postoje už pred marcom roku 2017 a samotné rokovania by tak šli ľahšie.

Únia však akékoľvek neformálne predrozhovory rázne odmietla. Britom tak ostáva dúfať, že samotné rozhovory nebudú priveľmi zdĺhavé a nebudú odrádzať prípadné investície. Bol to zrejme tento faktor, ktorý mala May na mysli, keď po počiatočnom váhaní nedávno odsúhlasila obrovskú investíciu francúzskych a čínskych investorov na výstavbu jadrového reaktoru Hinkley C. Táto investícia tak môže byť prezentovaná ako signál, že ani v neistých dňoch po brexite sa zahraniční investori nezdráhajú investovať v Británii.

Slabí oponenti

Domáca politická scéna sa pre May vyvíja priaznivo: labouristi po znovuzvolení Jeremyho Corbyna za svojho predsedu naďalej nevidia EÚ ani brexit ako prioritné témy. Labouristi sa zrejme ešte viac priklonia doľava a Corbyn sa bude venovať najmä splneniu svojho sna o socialistickej revolúcii. Jediného oponenta v tejto téme v Anglicku (okrem tých z vlastnej strany) tak bude mať May v liberálnych demokratoch. Tí sú však zdecimovaní výsledkom minuloročných volieb a momentálne majú len ôsmich poslancov.

Britskí konzervatívci sú na tom vcelku dobre: labouristi sú príliš vľavo a liberáli sú po posledných voľbách zdecimovaní. Zdieľať

Nový líder liberálov Tim Farron sa snaží stranu štylizovať ako jediných zástupcov ľudí, ktorí hlasovali za zotrvanie v Únii. Zatiaľ sa mu však verejnú mienku nepodarilo zaujať tak, ako by sám očakával. Situácia môže byť zložitejšia v Škótsku, ktorého premiérka Nicola Sturgeon sa nechce vzdať pozície Škótska v jednotnom trhu Únie. Škótska ekonomika je jednak viac exportne orientovaná ako anglická a ani škótska verejnosť nie je tak silne protiimigračne naladená. Dôsledkom tak môže byť ďalšie referendum o odchode Škótska z Veľkej Británie.

Aj keď to navonok nebolo zrejmé, Theresa May sa zjavne na svoje pôsobenie v pozícii premiérky pripravovala už roky dopredu. Po splnení svojej ambície sa však bude musieť najskôr vyrovnať s faktorom, ktorý ju do tohto kresla vyniesol, teda s brexitom. Až po tomto sa bude môcť naplno venovať svojim prioritám, ako napríklad vzrastajúcej sociálnej nerovnosti dnešnej Británie. Ktorý z týchto faktorov bude definujúcim prvkom jej vládnutia, uvidíme až s odstupom budúcich rokov.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo