KOMENTÁR: Ktorým politikom neveriť

Tí, ktorí ozdravovanie rozpočtu kritizujú len ako veľmi nepríjemné „pre bežných ľudí“, evidentne nechcú rozmýšľať nad tým, ako z dnešnej rozpočtovej šlamastiky vyviaznuť čo najmúdrejšie.

Ministerstvo financií dnes predložilo na verejnú diskusiu zákon o štátnom rozpočte v znení, ako by ho rado nechalo schváliť. Keďže verejné financie sú na tom naozaj zle, ide o najdôležitejší zákon, aký tento rok nová vláda predkladá. Pre porovnanie, rozdiel medzi príjmami a výdavkami bude tento rok niekde okolo piatich miliárd eur. Keďže takto by krajina dlho fungovať nemohla, rozdiel treba zmenšovať. Čím rýchlejšie, tým menej dlhov z tohto hospodárenia zostane.

Len aby to nebolelo

Opatrenia, akými chce ministerstvo financií zatvárať nožnice (znižovať deficit) medzi príjmami a výdavkami, sú už dlhšie známe. Zvyšovať sadzbu DPH, znižovať platy a počet zamestnancov v štátnej správe, výrazne spomaliť rast platov učiteľov, viac zaťažiť živnostníkov a slobodné povolania a podobne.

Samozrejme, keď sa ide škrtať či vyberať viac daní, vždy sa to niekoho dotkne. Debata o opatreniach sa preto najčastejšie krúti okolo toho, komu zmeny uškodia najviac a či je to spravodlivé. Politici, ktorí zmeny robiť musia, no zároveň chcú, aby ich ľudia mali ako-tak radi, sú tak tlačení k tomu, aby sa snažili veľmi nebičovať ich hnev. Zdá sa, že tak je to dobre: politici ozdravia rozpočet a budú si pritom dávať pozor, aby to robili čo najmenej proti vôli ľudu.

„Výskumy ukázali, že znižovanie napr. dôchodkov síce môže ľudí nahnevať, ale je to rozumnejšie ako pribrzdiť výdavky na vedu a výskum.“ Zdieľať

No je tu ešte jeden problém. Nie je totiž jedno, ako deficit vo financiách zmenšíte. Rovnaké peniaze možno ušetriť rozličnými spôsobmi. Aj na daniach a odvodoch možno vybrať rovnakú sumu rozličnými spôsobmi. Rozdiel bude v tom, že každé opatrenie trochu inak vplýva na ekonomiku a jej schopnosť vyrovnať sa s liečbou.

Podľa švédskeho vzoru?

Keď mali Švédi pred pár rokmi podobný problém ako dnes Slovensko, povedali si, že nebudú šetriť na investíciách, ale radšej siahnu na podporné dávky pre občanov. Výskumy totiž ukázali, že znižovanie týchto transferov (napr. dôchodkov) síce môže ľudí nahnevať, ale je to rozumnejšie ako pribrzdiť výdavky na vedu a výskum. To sa totiž krajine niekoľkonásobne vráti v budúcnosti. Aspoň teda v prípade Švédska, ktoré si na technológiách zakladá.

Podobne platí, že pri zvyšovaní daní je najlepšou cestou zvyšovať spotrebné dane a DPH. No to sa najviac dotkne najchudobnejších, povedzme nezamestnaných, keďže sú najcitlivejší na zdražovanie. Tí by boli radšej, keby sa zdvihli dane tým, ktorí prácu majú. No zvyšovanie ceny práce cez dane zasa odrádza investorov a znižuje možnosť firiem prijímať nových zamestnancov.

Podobne by sa dalo hovoriť o výhodách a nevýhodách jednotlivých opatrení dlho. A nie vždy úplne jasne, keďže o mnohých možných efektoch vieme len málo. Poučenie, ktoré z toho všetkého vyplýva je, ako vnímať to, čo hovoria politici. Tí, ktorí ozdravovanie rozpočtu kritizujú len ako veľmi nepríjemné „pre bežných ľudí“, evidentne nechcú rozmýšľať nad tým, ako z dnešnej rozpočtovej šlamastiky vyviaznuť čo najmúdrejšie.

František Múčka

Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo