Na začiatku bol inzerát. Svet miluje U2 už 40 rokov

Na začiatku bol inzerát. Svet miluje U2 už 40 rokov

V Mexico City na koncertnom turné 360° v roku 2011. (Foto: TASR/AP)

Kapela môže vzniknúť náhodou, ale nemôže náhodou zostať pohromade. Týmito slovami komentoval Bruce Springsteen pred rokmi skutočnosť, že írska skupina U2 je spolu riadne dlhý čas.

Pred týždňom to bolo presne 40 rokov, čo sa dali dokopy. Z oslavy sa na verejnosť dostalo len krátke video. Štvorica pri torte na ňom pôsobí dosť znudene, aspoň že Bono praskne balónik.


Nástenka a raketový štart

Začiatok dnes legendárnej kapely sa zrodil na školskej nástenke, kde 14-ročný Larry Mullen Jr. dal inzerát tohto znenia: „Bubeník hľadá hudobníkov do kapely.“ Zareagovali Dave Evans (The Edge), Adam Clayton a Paul Hewson (Bono), ktorí sa 25. septembra 1976 stretli v kuchyni u rodičov Larryho Mullena.

Spočiatku hrali pod názvom Feedback, potom The Hype a napokon U2. Nástup štvorice bol enormne rýchly.

Bono sa od začiatku netajil najvyššími ambíciami. „Boli akoby na misii,“ spomína si ich spolužiak Frank Kearns, podľa ktorého ich náboženská viera a silné sebavedomie spôsobilo, že boli takí cieľavedomí. „Správali sa ako 15-roční chlapci, ktorí túžia po kňazstve,“ povedal Kearns pre BBC.

Chlapci z U2 zároveň neprepadli pokušeniam rock'n'rollovej scény. „Bola to ich viera, čo ich ochránila od vecí, ktoré zvyknú otriasť kapelami v počiatku – hlavne od sexu a drog,“ hovorí dlhoročný priateľ štvorice Neil McCormick.

Od ideálov po iróniu

Po úspechoch na talentových súťažiach prišiel v roku 1980 debutový album Boy, ktorý je plný ideálov, podobne ako druhý počin October. Piesňami New Year's Day a Sunday Bloody Sunday v treťom albume War začínajú U2 riešiť politiku, čo Bonovi prischne natrvalo.

K téme: 
Mesiáš, cirkev a U2 
Bono a posledná modlitba Zdieľať


V ďalšej ére albumov z konca 80. rokov The Unforgettable Fire a The Joshua Tree sa stávajú vyzretí hudobníci a textári. Popularita kulminuje. Svet si spieva With or Without You a vtom príde šok.

Nasledujú búrlivé 90. roky irónie s trojicou albumov Achtung Baby, Zooropa a Pop. Na prežitie potrebovala vraj kapela zmenu, a tou sa stal výsmech súčasnej kultúry, šoubiznisu a komercie. Na paródiu a ironické divadlo počas koncertov slúžili Bonovi dve postavy. Prvou bola Mucha – zhýralá rocková hviezda. Výsmech pokračoval postavou rohatého diabla McPhista z knihy Rady skúseného diabla od C. S. Lewisa.

Írski kresťania sa tak zveličením samých seba premenili na to, čo dnešná doba z ľudí ich typu môže urobiť.

Bonova "Mucha" v 90. rokoch. 

Začiatok druhého milénia prináša U2 zase bez pretvárky a umelých zvukov (All That You Can't Leave Behind, How to Dismantle an Atomic Bomb). A kto by si myslel, že komerčný úspech už dosiahol vrchol, tak je na omyle.

Na koncertnú šnúru 360 Tour z rokov 2009 až 2011 prišlo 7,2 milióna ľudí. Z hľadiska príjmov išlo o najúspešnejšie hudobné turné v dejinách, pripomína Irish Mirror. 

Rockeri na kolenách

Pri U2 sa zvyknú rozoberať tri hlavné témy: hudba, politická angažovanosť a viera.

Kým piesne a ich texty nadchýnajú štyri desaťročia široké publikum, Bonov charitatívny a politický aktivizmus rozdeľuje viac. Kým jednej skupine môže prísť „mesiášsky syndróm“ rockovej hviezdy ako pridaná hodota, iným to už lezie na nervy. V zuboch ho má iste aj americký republikánsky kandidát Donald Trump, ktorého Bono nedávno označil za „najhoršiu vec, ktorá sa môže prihodiť Amerike“.

Viac ako Bonova snaha odstrániť chudobu a radiť politikom je ale zaujímavejší iný rozmer U2. Je to ich duchovný svet.

Náboženské piesne Yahweh a žalm 40 sa dostali aj na turné v roku 2005.

U2 sa verejne nikdy nepripojili ku konkrétnej cirkvi. Presbyteriánsky kazateľ Steven Stockman v knihe U2: Dál a dál – duchovná cesta píše, že jedným z dôvodov bolo silné nepochopenie zo strany ich duchovných vodcov.

V prvých rokoch kapely navštevovali v Dubline kresťanské stretko Shalom Fellowship. Jeho lídri však rockovú kariéru Bonovi a spol. neodporúčali a U2 sa časom zo spoločenstva odpojili.

Odpútanie od cirkvi umožnilo lídrovi U2 neskôr slobodne kritizovať mnohé pomery, najmä komerčnosť amerického kresťanstva.

Pokiaľ však ide o Bona, zdá sa, že má blízko ku katolíckej cirkvi. V knihe rozhovorov Bono o Bonovi sa vyjadril, že v nej má „čoraz väčšiu útechu“. Inde zas prirovnával cirkevnú liturgiu k hudobným štýlom. Podľa Bona je tá katolícka ako rocková hudba – zo všetkých ostatných najbohatšia a najpestrejšia.

Bez ohľadu na príslušnosť U2 k cirkvi mnohé ich piesne nesú v sebe silné náboženské motívy.

Za najpobožnejšiu pieseň sa považuje I Still Haven't Found What I Am Looking For alebo žalm 40. Modlitbou je tiež pieseň Yahweh, v ktorej sa Bono pýta Boha, prečo je pred svitaním tma.

Song Until the End of the World sa začína s Ježišom vo večeradle a pokračuje Judášovou zradou. V melancholickej piesni Acrobat túži Bono prijímať Eucharistiu a rytmická Mysterious Way hovorí o Duchu Svätom. Atmosféru Veľkého piatku stelesňuje Wake Up Dead Man, v ktorej spevák prosí Ježiša, aby mu povedal, aké to je po smrti.

Jednoducho, ďakujeme U2!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo