Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
30. september 2016

Šimon Peres: najskôr jastrab, potom mierotvorca

Svet sa dnes lúči s významným izraelským politikom. Krátky pohľad na to, čo stelesňoval.
Šimon Peres: najskôr jastrab, potom mierotvorca

Vo veku 93 rokov zomrel po ťažkej chorobe bývalý izraelský prezident a nositeľ Nobelovej ceny za mier Šimon Peres. Na archívnej snímke z 28. októbra 2013 je Šimon Peres v prezidentskej rezidencii v Jeruzaleme. FOTO TASR/AP

Svetoví lídri sa zišli dnes ráno v Jeruzaleme na pohrebe izraelského exprezidenta Šimona Peresa. Jeho rakvu previezli na národný cintorín na Herzlovej hore v západnej časti Jeruzalema, kde bude pochovaný v časti vyhradenej pre veľkých vodcov národa.

Na pohreb sa zišli osobnosti z celého sveta, ale aj radoví Izraelčania. Medzi smútočnými hosťami sú aj bývalý britský premiér Tony Blair, princ Charles, britský minister zahraničných vecí Boris Johnson, prezidenti Francúzska a Nemecka Francois Hollande a Joachim Gauck, španielsky kráľ Filip VI., ako aj hlavy ďalších štátov a vlád.

Slovensko zastupuje premiér Robert Fico.

So zosnulým exprezidentom sa rozlúčil aj premiér Benjamin Netanjahu, ktorý predtým vítal smútočných hostí, pričom si podal ruku aj s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom.

Netanjahu vo svojom príhovore uviedol, že Izrael si váži ich prítomnosť, lebo je to hold Peresovej oddanosti Izraelu a mieru. „Bol to veľký muž Izraela a sveta,“ vyhlásil a dodal, že za ním „smúti Izrael, smúti za ním svet“.

Zdôraznil, že Peres celý svoj dospelý život zasvätil dosiahnutiu mieru so susedmi Izraela. Dodal, že prítomnosť takého počtu lídrov z celého sveta na rozlúčke s Peresom je „testamentom jeho optimizmu“. Agentúra AP však poznamenala, že keď Netanjahu vymenúval lídrov zo sveta, Abbásovo meno neuviedol.

Medzi smútočnými hosťami je aj americký prezident Barack Obama, ktorý mal spomedzi rečníkov záverečný príhovor. „Z osobných rozhovorov viem, že jeho sen o mieri nebol naivný. Trval na tom, že Izraelčania a Palestínčania si musia byť rovní,“ vyhlásil Obama.

Predpokladá sa, že posledná rozlúčka s Peresom bude najväčším podobným zhromaždením od pohrebu premiéra Rabina zavraždeného v roku 1995 židovským nacionalistickým extrémistom. Na poriadok v uliciach mesta dozerá 8 000 policajtov.

Inzercia

Americký prezident Barack Obama (uprostred vľavo) stojí pri izraelskom premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi (uprostred vpravo) počas štátneho pohrebu bývalého izraelského prezidenta Šimona Peresa na Národnom cintoríne Mount Herzel v Jeruzaleme 30. septembra 2016. Izrael sa lúči so svojím zosnulým exprezidentom Šimonom Peresom. Foto – SP/Pool/Abir Sultan

Šimon Peres bol pozoruhodným zjavom: izraelskú politiku formoval celých šesť desaťročí, zastával asi 20 vládnych postov, bol izraelským premiérom, naposledy sedem rokov prezidentom. Počas tejto éry prešiel aj vnútornou transformáciou, pre ktorú získal Nobelovu cenu mieru a obdiv Západu, naopak, v silných pravicových izraelských kruhoch bol nenávidenou postavou.

Peres patril do zakladateľskej generácie budovateľov Izraela, dá sa povedať, že pre mladý štát zaistil zbrane, mal veľký podiel na jeho zbrojení a rastúcej vojenskej aj jadrovej sile.

Časom však zastával názor, že problém s Palestínčanmi sa nedá vyriešiť vojensky, ale politicky. Bol napríklad kritikom izraelskej invázie do Libanonu v roku 1982, o tri roky ako šéf vlády vyviedol izraelských vojakov z Libanonu. Neskôr však ako odvetu za útok Hizballáhu nariadil delostreleckú paľbu na územie Libanonu, pri ktorom zahynulo vyše 100 civilistov, preto zas prišiel o podporu aj zo strany izraelských Arabov.

Peres bol pozoruhodne aktívny aj po svojej osemdesiatke. Usiloval sa o strategické partnerstvo s Tureckom, aj z tohto dôvodu sa nechcel príliš tvrdo vyjadrovať na adresu tureckej genocídy na Arménoch. V roku 2009 sa však dostal do ostrej kontroverzie s vtedajším tureckým premiérom Erdoganom. Obaja sa stretli počas Svetového ekonomického fóra v Davose v spoločnej panelovej diskusii, kde prebiehal spor okolo izraelských operácií v pásme Gaza. Keď moderátor David Ignatius z denníka The Washington Post nedal Erdoganovi možnosť reagovať na niektoré Peresove vyjadrenia, turecký premiér rozčúlene odkráčal z pódia. Ešte predtým stihol Peresovi povedať: „Keď príde na zabíjanie, tak dobre viete, ako zabiť.“

Erdogan mu tým chcel pripomenúť jeho minulosť. Lenže Peres patril zároveň medzi prvých izraelských politikov, ktorí žiadali už od 80. rokov stiahnutie Izraela z Gazy a častí Západného Jordánu. Odvtedy svoj politický život zasvätil hľadaniu spoločného riešenia pre mierové súžitie Židov a Arabov, keď bol pripravený na ústupky, z ktorých viaceré boli a sú pre veľkú časť Izraelčanov neprijateľné.

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame