Bociani na univerzitách

Bociani na univerzitách

Foto: Flickr.com/Brandon Harvey

Viaceré európske krajiny skúsili zlepšiť svoje demografické štatistiky kampaňami na podporu plodnosti. U nás zatiaľ štát do provokujúcich spotov nejde, objavili sa však návrhy na podporu mamičiek – študentiek. 

Problém s plodnosťou je už globálny a netýka sa iba vyspelých krajín. The Economist v auguste písal o globálnom prepade miery plodnosti z 5,1 dieťaťa na ženu v roku 1964 na súčasných 2,5 dieťaťa.

Podľa britského magazínu môže priemerná žena v Bangladéši očakávať porovnateľný počet detí ako bežná Francúzka. Výnimkou sú len krajiny subsaharskej Afriky, ale aj tam dochádza k výraznému poklesu.

The Economist si dal v 19 krajinách spraviť prieskum s otázkami, koľko detí by ľudia chceli a koľko očakávajú, že reálne mať budú. Tak bohaté, ako aj rozvojové krajiny uviedli, že budú menej plodné, než by chceli. Priemer predstavujú Gréci, ktorí považujú za ideál rodinu s počtom detí 2,6, ale sami očakávajú, že skončia pri čísle 1,7.

Štáty sa s týmto fenoménom vyrovnávajú po svojom. Talianska ministerka zdravotníctva Beatrice Lorenzinová dala spraviť celoštátnu kampaň na podporu plodnosti. Taliani však jej iniciatívu poriadne skritizovali. Jej súčasťou boli vizuály, ktoré mali Taliankam pripomenúť, že kým „krása nepozná vek, plodnosť áno“.

K téme: 
Pohni sa a nečakaj na bociana! Talianov pobúrila kampaň na zvýšenie pôrodnosti Zdieľať

Niektoré grafiky napokon ministerka stiahla, na kampani však trvala. Vyvrcholením bol deň plodnosti 22. septembra vo viacerých mestách, ktorý mal rôznymi sprievodnými podujatiami robiť osvetu o plodnosti a demografii.

Taliani to však vzali z opačného konca, keď zorganizovali protiiniciatívu pod názvom FertilityFake. Ženy si z vládnej kampane robili posmech na sociálnych sieťach aj v uliciach, kde držali transparenty s nápismi: „Áno, čakám... nie dieťa, ale prácu/podporu/škôlky a podobne...“

Talianska kampaň teda zrejme nebude taká úspešná ako v Dánsku. Tej pripisujú praktický dosah na demografiu. Po sérii spotov, o ktorých sa písalo aj u nás, prišiel menší babyboom. Kampani pripisujú prírastok 1 200 novorodencov len v samotnej Kodani. Pôrodnosť však v Dánsku mierne stúpala už v roku 2014, v tomto roku je ale rast ešte výraznejší, keď za prvé tri mesiace sa narodilo o tisíc detí viac ako rok predtým.

Doma sa niet čím chváliť

Podľa posledných údajov Eurostatu bol priemerný vek prvorodičky na Slovensku v roku 2014 približne 27 rokov. Priemer EÚ je pritom takmer 29 rokov.

Slovensko tak síce patrí medzi krajiny s pomerne nízkym vekom prvorodičiek, no zároveň máme pomerne nízku mieru plodnosti – niečo pod 1,4 dieťaťa na ženu, čo je na úrovni Talianska. (Priemer za EÚ je skoro 1,6 dieťaťa.) Pravdou je, že napríklad Talianky rodia v priemere prvé dieťa až ako 31-ročné.

Miera plodnosti a priemerný vek prvorodičiek v krajinách Európy (údaje z roku 2014; zverejnil Eurostat v marci 2016)

 

Naše úrady tieto demografické ukazovatele zatiaľ nevyhodnotili ako súce na osvetovú kampaň.

 

Koncom leta prispelo do tejto diskusie mimoparlamentné KDH, ktoré chce motivovať študentov vysokých škôl, aby si už počas štúdia založili rodinu. „Vychádzame z predpokladu, že ak sa zníži vek sobášnosti a vek prvorodičiek, mal by sa zvýšiť demografický prírastok,“ povedala Renáta Ocilková z predsedníctva KDH.

Medzi nápadmi kresťanských demokratov napríklad bolo, aby študentka – matka mala nárok na sociálne štipendium prioritne, ďalej aby sa pri predĺžení štandardnej dĺžky štúdia z dôvodu pôrodu neplatilo školné. Padol aj návrh zakladať univerzitné materské školy či tzv. baby úver, ktorý by mal byť čerpaný zo študentského pôžičkového fondu.

Zákon o vysokých školách nepozná osobitnú skupinu študentov, ktorá by zodpovedala kategórii mamičky – študentky. „Ak vysoká škola zabezpečuje osobitné služby pre študentky, ktoré sa stali matkami, ako napríklad prednostné pridelenie ubytovania, detský kútik, prevádzku jasieľ a podobne, je to v jej kompetencii,“ vysvetľuje ministerstvo školstva.

Mamičky z univerzít: Chceme lepší prístup aj detské kútiky

Mamičky – študentky, ktoré sme oslovili, zvláštnu podporu od štátu či z univerzít nedostali a pri zosúladení materstva a štúdia sa spoliehali skôr na rodinu.

„Škola mi vyšla v ústrety individuálnym študijným plánom, vďaka ktorému som sa nemusela zúčastňovať na vyučovacom procese rovnako intenzívne ako moji spolužiaci,“ hovorí Annamária Cerovská, ktorá absolvovala s bábätkom posledný ročník práva v Bratislave.

Individuálne štúdium ocenila aj Diana Hricová, hoci upozorňuje, že veľa závisí od jednotlivých podmienok vyučujúcich. „Sú takí, ktorí mali naozaj pochopenie a nemali zvláštne podmienky. No boli aj takí, ktorí nevedeli oceniť, že študujem aj popri materstve,“ vraví Diana, ktorá dokončuje katolícku teológiu v Bratislave. Syn sa jej narodil v polovici magisterského štúdia.

Podobné skúsenosti má Veronika Jaššová, ktorá študovala učiteľstvo biológie a estetiky v Prešove. „Niektorí vyučujúci trvali na mojej osobnej prítomnosti, často práve tí, s ktorými som mala hodiny ráno alebo večer, čiže mi odpustenie hodín u niektorých vyučujúcich akurát tak urobilo dieru v rozvrhu,“ spomína Veronika, ktorej sa dieťa narodilo v čase bakalárskych štátnic.

Foto: TASR/Milan Kapusta

Podľa oslovených mamičiek je zosúladenie štúdia popri materstve náročné a pýta si svoju daň.

„Od narodenia synčeka som bola mamou a študentkou a preskakovanie z jednej úlohy do druhej ma veľmi psychicky a fyzicky vyčerpávalo. V konečnom dôsledku som mala pocit, že nerobím poriadne ani jedno, ani druhé,“ priznáva Annamária. „Pamätám si, ako som v posledný možný deň odovzdania bakalárskej práce dopisovala istú stať jednou rukou, pretože som druhou pridržiavala malého, ktorého som dojčila,“ spomína Veronika.

„Nedá sa byť aj mama, aj na sto percent študent. Samozrejme, vždy je možnosť štúdium nedokončiť alebo prerušiť,“ dodáva Diana s tým, že z možných opatrení by privítala možnosť bez poplatku predĺžiť kvôli materskej štúdium.

„Najviac sa mi pozdáva myšlienka univerzitnej materskej škôlky, respektíve vytvorenie priestoru pre mamičky, kde môžu so svojím dieťaťom cez prestávku pobudnúť, kde ho môžu v pokoji nakŕmiť, uspať či nechať s blízkou osobou,“ hovorí Annamária.

Detské kútiky na univerzitách by pomohli aj zo skúsenosti Veroniky. „Bohužiaľ, nie sú samozrejmosťou. Dojčiť dieťa na WC a prebaľovať ho na stolíku v strede chodby so stovkami ľudí mi príde nedôstojné,“ konštatuje.

Štátnu podporu chápu naše mamičky skôr ako symbolickú, podľa ich slov by bez pomoci manžela a rodiny nemohli s dieťaťom študovať. „Zdá sa mi, akoby štát v nastavovaní kritérií sociálneho zabezpečenia s týmto rátal,“ hovorí Annamária.

Pôrody vysokoškoláčok netvoria významný podiel na počte narodených.  

Štatistika o tom, koľko detí sa narodí na Slovensku študentkám vysokých škôl, neexistuje. Štatistický úrad má k dispozícii len údaje o ukončenom vzdelaní a veku rodičiek. Z týchto dát vyplýva, že v prípade mamičiek – vysokoškoláčok pôjde len o niekoľko stoviek pôrodov ročne. Za minulý rok sa narodilo ženám s vysokoškolským vzdelaním do 24 rokov 711 detí. Číslo môže byť o čosi vyššie, ak by sme vzali do úvahy aj pôrody matiek do 24 rokov s maturitou, stále by sme sa však pohybovali v pomerne nízkych počtoch. 

Vlani sa totiž u nás narodilo dokopy 55 786 detí.

Do demografie však vstupuje veľa faktorov. Jedným z nich je aj ochota mladých neodkladať manželstvo až po skončení štúdia či celkové hodnotové nastavenie partnerov.

Ak ale štátu ozaj záleží na zlepšení demografickej krivky, univerzity by nemal úplne obchádzať.

Čo dostane dnes od štátu mamička – študentka, ktorá ešte nepracovala:

RODIČOVSKÝ PRÍSPEVOK
Jedno dieťa: 203,20 eur
Dvojičky: 254 eur
Trojičky: 304,80 eur

PRÍDAVOK NA DIEŤA
23,52 € na každé dieťa

PRÍSPEVOK PRI NARODENÍ DIEŤAŤA
829,86 eur, ak ide o dieťa narodené z prvého až tretieho pôrodu a ak sa dieťa dožilo najmenej 28 dní. Ak žena porodí dvojičky a viacerčatá, zvyšuje sa suma 829,96 eur o 75,69 eur za každé ďalšie dieťa.

PRÍDAVOK na seba ako nezaopatrené dieťa, max. do veku 25 rokov (23,52 eur)

PRÍSPEVOK NA STAROSTLIVOSŤ O DIEŤA
Paušálny príspevok na jasle, materskú školu alebo opatrovateľskú službu. Od januára 2016 najviac vo výške 280 eur na každé dieťa. Rodič však nemôže poberať zároveň aj RODIČOVSKÝ PRÍSPEVOK – vyberie si ten, ktorý mu viac vyhovuje.

Zdroj: MPSVR SR

 

Články na Postoji sú prístupné zadarmo, no ich výroba niečo stála.
Bez našich podporovateľov by ste ich nemohli čítať.

Ak nás už podporujete, chceme vám poďakovať.
Ak ešte nie, chceme vás poprosiť, aby ste tak urobili.

Podporiť Postoj Čítať dalej

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo