Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
28. september 2016

Zomrel bývalý izraelský prezident Šimon Peres

Exprezident a laureát Nobelovej ceny za mier z roku 1994 bol dlhodobo rešpektovanou osobnosťou izraelskej politiky, jedným z najobdivovanejších symbolov krajiny a posledným živým spojivom so zakladateľmi štátu.

Vo veku 93 rokov zomrel po ťažkej chorobe bývalý izraelský prezident a nositeľ Nobelovej ceny za mier Šimon Peres. Informovala o tom dnes spravodajská stanica BBC.

Peresa 13. septembra postihla silná mŕtvica s krvácaním do mozgu. Jeho stav sa najprv zlepšoval, ale v utorok sa náhle zhoršil, uviedla BBC.

Exprezident a laureát Nobelovej ceny za mier z roku 1994 bol dlhodobo rešpektovanou osobnosťou izraelskej politiky, jedným z najobdivovanejších symbolov krajiny a posledným živým spojivom so zakladateľmi štátu.

Počas 70 rokov trvajúcej kariéry zastával prakticky všetky vysoké politické funkcie, pôsobil trikrát na poste premiéra a dlhší čas riadil i rezorty zahraničných vecí, obrany a financií.

Úrad izraelského prezidenta opustil v roku 2014 po ukončení sedemročného funkčného obdobia.

Profil Šimona Peresa

Po šiestich desaťročiach v politike dosiahol Šimon Peres konečne svoje prvé volebné víťazstvo, keď ho izraelský parlament zvolil 13. júna 2007 za prezidenta na sedemročné obdobie. Inaugurácia sa uskutočnila 15. júla. Pri oznámení kandidatúry vtedy 83-ročný dovtedajší vicepremiér stúpencom povedal, že môže ísť o jeho "poslednú príležitosť slúžiť krajine".

Šimon Peres sa narodil 2. augusta 1923 v poľskom Wolozyni (dnes Bielorusko) ako Szymon Perski, no už v roku 1934 sa s rodinou presťahoval do Tel Avivu na Britmi kontrolovanom území Palestíny. Pred založením Izraela počas vojny v roku 1948 bol veliteľom námorných síl nového štátu.

Peres, popredný spolupracovník prvého izraelského premiéra Davida Bena-Guriona, sa stal sám politikom v roku 1959, keď ho zvolili do parlamentu. Vo vláde pôsobil na všetkých hlavných postoch - bol ministrom obrany, financií a zahraničných vecí. Trikrát zastával funkciu premiéra, aj keď ju nikdy priamo nezískal vo voľbách.

Ako minister obrany koncom 50. rokov Peres dosiahol tajnú dohodu s Francúzskom o spustení izraelského jadrového programu, ktorý židovský štát údajne využil na výrobu atómových zbraní, čo Izrael nikdy nepriznal ani nepoprel.

Peres sa dostal po prvý raz na čelo vlády v roku 1977 ako úradujúci premiér po rezignácii Jicchaka Rabina. Predsedom vlády bol znova v rokoch 1984-1986 a neskôr po zavraždení Rabina v roku 1995. O sedem mesiacov neskôr však prekvapivo prehral volebný súboj s lídrom strany Likud Benjaminom Netanjahuom.

Takmer celú politickú kariéru bol Peres členom Strany práce, ktorú viedol do víťazstva Rabina v straníckych voľbách predsedu v roku 1992. V Rabinovej vláde bol následne šéfom diplomacie. V roku 1993 Peres vyjednal spolu s premiérom Rabinom mierové dohody z Osla s Organizáciou za oslobodenie Palestíny (OOP) Jásira Arafata, začo všetci traja dostali v roku 1994 Nobelovu cenu za mier.

Od roku 1997 Peres pôsobil vo vláde premiéra Ehuda Baraka. V roku 2000 kandidoval na funkciu prezidenta, no porazil ho politik Likudu Moše Kacav. V roku 2003 sa Peres stal členom vlády Ariela Šarona ako vicepremiér a minister zahraničných vecí.

Inzercia

V júni 2003 Peres opätovne prevzal vedenie Strany práce, ktorú však opustil v roku 2005 po tom, ako vo voľbách predsedu prehral s Amirom Perecom. Peres pomáhal zakladať novú centristickú stranu Kadima spoločne s dlhoročným priateľom a politickým rivalom Arielom Šaronom a jeho nástupcom, súčasným premiérom Ehudom Olmertom.

Zvolenie Peresa za prezidenta je okrem jeho osobného úspechu vnímané ako príležitosť obnoviť vážnosť tohto úradu, ktorú poškodili obvinenia voči Mošemu Kacavovi zo znásilnenia a sexuálneho obťažovania viacerých žien. Hoci prezident má prevažne reprezentatívnu funkciu, bol považovaný za akýsi morálny kompas krajiny.

Počas návštevy Veľkej Británie mu 20. novembra 2008 kráľovná Alžbeta II. udelila čestný rytiersky titul a bol vymenovaný za čestného člena Rádu sv. Michala a Juraja. Rád založili v roku 1818. Tituly členov radu udeľujú vysokým britským predstaviteľom alebo ľuďom, ktorí vykonajú dôležité nevojenské služby v zahraničí. Pre cudzincov je určená čestná verzia tohto ocenenia.

Prezident USA Barack Obama 13. júna 2012 dodatočne odovzdal Medailu slobody Peresovi, ktorého označil za podstatu Izraela. Na podujatí v Bielom dome Obama povedal, že Peres pozná potrebu sily, tiež však chápe, že bezpečnosť krajiny závisí od čestnosti jej činov.

Šimon Peres bol ženatý s manželkou Sonjou, s ktorou má dvoch synov a dcéru. Sonja Peresová 20. januára 2011 zomrela v Tel Avive vo veku 87 rokov.

Učiteľ, priateľ a veľký líder

Americký prezident Barack Obama a prvá dáma USA Michelle Obamová si budú Peresa pamätať ako "svojho drahého priateľa" a "samotnú podstatu Izraela", uviedol Biely dom vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra DPA.

"Existuje len málo ľudí na tomto svete, ktorí zmenili beh ľudských dejín, a to nielen svojou úlohou v ľudských udalostiach, ale preto, že rozširujú našu morálnu predstavivosť a nútia nás očakávať viac od seba. Môj priateľ Šimon bol jedným z týchto ľudí," citoval Obamu Biely dom.

Americký prezident taktiež povedal, že Peres sa nikdy nevzdal možnosti mieru medzi Izraelčanmi, Palestínčanmi a susedmi Izraela.

Líder Strany práce Jicchak Herzog, ktorej bol Peres členom, uviedol, že Peres "bol jedným z najväčších lídrov, akých kedy Izrael mal". "Bol učiteľom, priateľom a veľkým lídrom, na ktorého budú dejiny Izraela vždy pamätať," dodal Herzog.

"Šimon Peres bol predovšetkým mužom mieru. Jeho milovaným a izraelskému ľudu vyjadrujem svoju najhlbšiu sústrasť," reagoval kanadský premiér Justin Trudeau.

Odporúčame