KULTUREVUE: Kapitulské Hanusove dni

Pred niekoľkými dňami sme písali o Spoločenstve Ladislava Hanusa, spolku mladých slovenských kresťanov s centrom v Bratislave. Predminulý víkend na Spišskej Kapitule prebehlo podujatie, ktoré takisto čerpá z odkazu Hanusovho diela.

Konferenciu s názvom Hanusove dni 2010: Od osoby k osobnosti zorganizovalo združenie Fórum pre kultúru. Jeho spoluzakladateľ Marek Hrubčo taktiež patrí k absolventom SLH, a práve zo zamerania tohto spoločenstva čerpá aj jeho Fórum. Usiluje sa priblížiť tieto aktivity na východné Slovensko, ako to na konferencii s humorom popísal: „SLH - To je všetko pekné, ale je to v Bratislave...“ Podobne aj cieľom Fóra pre kultúru je organizovať vzdelávacie semestre (diskusné fóra) pre študentov alebo čerstvých absolventov vysokých škôl (s centrom v UPC v Košiciach), taktiež aj formou stretnutí a prezentácií na stredných školách šíriť odkaz Ladislava Hanusa. Za minulý rok Fórum zorganizovalo aj esejistickú súťaž, do ktorej sa zapojilo 25 stredných škôl z košického, prešovského a žilinského kraja, najlepšie práce boli odmenené na konferencii.

Kto sa zúčastnil Hanusových dní, mal možnosť spoznať sa s duchom blízkymi ľuďmi rôznych generácií, aj keď prevažovali tí mladší. Prednášky boli zamerané na osobnosť Ladislava Hanusa, kresťanskú kultúru a na prezentáciu projektov SLH. Hlavným ťažiskom bol príspevok nemeckého teológa a historika umenia Waltera Zahnera o Romanovi Guardinim, ktorý v Nemecku na hrade Rothenfels v 1. polovici 20. storočia spoluvytváral obrodné katolícke hnutie Quickborn. Ladislav Hanus, ktorý sa niekoľkých pracovných týždňov v tomto hnutí zúčastnil, o ňom neskôr povedal, že bolo jednou z lastovičiek II. vatikánskeho koncilu.

K téme:
Romano Guardini a hrad Rothenfels
Obhajoba klasického vzdelávania
Príbeh s názvom SLH
Romano Guardini: Skutočnosť je okrúhla
Zdieľať

Na Kapitulu zavítal aj predseda KDH Ján Figeľ s trochu všeobecne poňatým príspevkom o úlohe kresťana v politike. Veľmi podnetný program potom pokračoval už mladšou generáciou: Marek Hrubčo predstavil výsledky ankety robenej medzi laickou katolíckou inteligenciou a rôznymi organizáciami na Slovensku o ich potrebách a problémoch (napr. ako problémy boli vo výsledkoch najčastejšie uvádzané nedostatok kompetentných ľudí, nesystematická profesionalizácia aktivít, inaktivita...), Jozef Murín hovoril o kríze identity v dnešnej Európe a výzvach cirkvi, Terézia Rončáková sa pokúsila zodpovedať problém komunikácie náboženského posolstva v médiách. František Múčka analyzoval výsledky prieskumu, ako vníma verejnosť možnú finančnú odluku cirkví od štátu a vyčíslil jej rôzne alternatívy, predstavené boli projekty CEBSI, Nenápadní hrdinovia aj samotné SLH. Svoje si našli aj záujemcovia o kvalitné filozofickejšie alebo literárnovedne ladené príspevky.


Za všetky by bolo možné vybrať napr. veľmi inšpiratívny výstup od Juraja Šústa z Kolégia Antona Neuwirtha. Jeho témou bol vzrast liberalizmu na Slovensku a hľadanie spôsobov, ako pomôcť kresťanstvu. Niekoľko citátov: „Liberálna kultúra sa presadzuje, lebo kresťanská kultúra zlyhala a zlyháva. Nie preto, žeby kresťanstvo nebolo pravdivou vierou, alebo preto, že je iba málo ľudí ochotných niesť bremeno viery. Ale preto, že ľudia jeho pravde nie sú schopní rozumieť. (...) Absencia kresťanskej kultúry na Slovensku nie je zapríčinená prienikom kultúrneho liberalizmu zvonku, ale pravou príčinou je nedostatočná výchova a vzdelanie tu na Slovensku.“ Problém vidí v rozdelení rozumu a viery. "Viera, ktorá rezignuje na racionálne dôvody a chápe sa výlučne ako záležitosť srdca, s liberálnou kultúrou nie je v rozpore, napriek tomu, že sa sama stavia do pozície jej úhlavného nepriateľa. V skutočnosti viera oddelená od rozumu sa pre liberálnu kultúru stáva ľahkou korisťou. Takáto viera totiž môže byť nanajvýš záležitosťou súkromného života, je to však ten verejný, ktorý zaväzuje všetkých a ašpiruje na objektivitu a rozumnosť. Viera ako záležitosť zvyku a citu pomerne ľahko ustupuje novým silnejším citom a formám, ktoré však sú k viere v rozpore.“ Podobne rozum bez opory vo viere stráca sebavedomie posudzovať svet hodnôt a noriem, čoho výsledkom je kultúrny relativizmus. Riešením je pre Šústa rozvíjanie klasického spôsobu vzdelávania zameraného nie na formovanie človeka úzko pre potreby uplatnenia na trhu práce, ale na vytvorenie procesu prirodzene spojeného s výchovou s cieľom hľadania pravdy o svete a o človeku, "pretože až človek, ktorý pozná pravdu a koná podľa nej, stáva sa slobodným".

Prednášky sprevádzal aj kultúrny program, v Európskom dome bolo možné pozrieť si film o Ladislavovi Hanusovi z dielne Fóra pre kultúru, neskôr bola dostupná napr. aj odborná prehliadka kapitulskej katedrály, seminára či aj starobylých vínnych pivníc.

Ako počas konferencie spomenul Marek Hrubčo, všetko katolícke je na Slovensku akoby roztrieštené, deje sa tu viacero zaujímavých podujatí, ale ľudia sa navzájom nepoznajú, nekoordinujú sa. Víziou je, aby sa práve Hanusove dni mohli stať takouto platformou na vzájomnú komunikáciu a pravidelné stretávanie sa. Držme tomu palce, tento ročník vykročil dobre.

Lukáš Obšitník

Foto: Dušan Čurila a Lukáš Obšitník

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo