Politický príbeh Daniela Lipšica

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politický príbeh Daniela Lipšica

Daniel Lipšic počas brífingu s novinármi v priestoroch Národnej rady SR v utorok 20. septembra 2016 po pondelkovej tragickej nehode v Bratislave. Foto: Martin Baumann/TASR

Ak raz niekto dobrovoľne odíde z parlamentu, ťažko sa tam vracia.

Daniel Lipšic sa vzdal mandátu poslanca parlamentu, hoci to neznamená automaticky jeho koniec v politike, sám povedal, že chce zostať súčasťou verejného života, vrátiť sa do parlamentu bude pre neho ťažké. Tento text však nie je politickým nekrológom, ale skôr istým zhodnotením, čo Daniel reprezentoval a čo s ním dnes z parlamentu odchádza. Či natrvalo, to je iná otázka.

Keďže sa s Danielom poznám, text bude trochu osobný.

Daniela mám rád, poviem prečo.

V čase, keď KDH čelilo posmeškom – v Bratislave za to, že je stranou nevzdelaných a bigotných katolíkov, a na severe a na východe krajiny za to, že je stranou pre ženy, že ju volia najmä ženy, Daniel Lipšic stelesňoval pravý opak. Dobre vzdelaný a rozhľadený právnik, ktorý prišiel z občianskeho prostredia, nie z liahne KDH, sa k Čarnogurského strane prihlásil. Naplno a bez váhania. Bol vzdelanejší a anglicky sa dorozumel lepšie ako kozmopolitní kritici Jána Čarnogurského z liberálnej tlače, a predsa mu rozumel a vážil si ho. A doniesol témy ako trikrát a dosť, tvrdosť voči zločincom aj voči drogám. A vedel na nich trvať.

16. október 2002 Bratislava: Premiér Mikuláš Dzurinda uvádza do úradu ministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Na snímke zľava bývalý podpredseda vlády SR pre legislatívu Ľubomír Fogaš, Daniel Lipšic, Mikuláš Dzurinda a bývalý minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.  Foto: Vladimír Benko/TASR

Niektorým čitateľom sa to opäť nebude páčiť, ale treba to povedať: s Lipšicom dnes z parlamentu odchádza posledný politik, ktorý v politike dostal šancu a vyrástol pri Jánovi Čarnogurskom. Je to dlhý rad a sú to významné mená, po dnešku však neostal nikto.

Pamätám si, ako raz jeden bard v hnutí spomínal, že keď Dano prišiel za nimi, jeho prvé slová boli, že chce KDH pomôcť. Keď niekto nemá 30, môže to znieť neskromne. Ale ruku na srdce, kto iný to mohol pred voľbami z jeho generácie povedať? A kto iný sa vtedy hlásil k Hrušovskému, keď KDH bojovalo o prežitie a Dzurindovi išla karta?

Lipšic bol ako nový model škodovky: prihlásil sa k tradícii, ctil si Čarnogurského a Mikloška, ale na rozdiel od nich neprišiel z disidentského prostredia či tajnej cirkvi, jeho rodinné zázemie bolo iné, necitoval až tak Jána Pavla II. ako skôr Reagana, nevzrušovali ho až tak debaty o vzťahoch s Maďarskom ako judikáty amerického súdu. Bol náš a predsa iný, nový. V skutočnosti do politiky vstúpil už po voľbách 1998 ako vedúci úradu ministerstva spravodlivosti a Čarnogurský mu dal dosť priestoru, aby nebol byrokrat, ale vystupoval ako politik. Oplatilo sa. Vo voľbách 2002 už bol šiesty na kandidátke KDH a získal vyše 40 tisíc hlasov.

A nebol to len tak hocaký vstup do politiky. Lipšic sa stal hneď ministrom spravodlivosti. Prostredie poznal, pravica si užívala parlamentnú väčšinu, Lipšicov elán patril k tej dobe rovnako ako reformy.

29. január 2003, Bratislava: Ministri vnútra a spravodlivosti Vladimír Palko a Daniel Lipšic na zasadnutí vlády. Foto: Ivan Majerský/TASR

Treba povedať, že niekedy jeho názor v strane prekvapil, zažil som pár takých diskusií o potratoch, inokedy zaujal a vedel úplne otočiť diskurz. Po jeho príchode do strany sa KDH – aj vďaka nemu a tiež Vladimírovi Palkovi – sprofesionalizovalo, dokázalo otvárať témy, o ktorých  tu nikto netušil, držať krok s diskusiami na Západe, byť partnerom európskym politikom či zaujať svojím rozhľadom vzdelaných veľvyslancov. Hoci verejnosť si vtedy väčšiu profesionalitu spájala s politikmi SDKÚ, nebolo to celkom tak.

Keď KDH odchádzalo vo februári 2006 z koalície pre nedodržanie koaličnej zmluvy, Lipšic nezaváhal. Jeho nominantka na rezorte už áno. Trochu ho to oslabilo, zbytočne. Personálna politika bola jeho prvá slabina. Takéto veci sa nedajú naplánovať, môžu sa len podariť, ale Daniel mal smolu podstatne častejšie, než si zaslúžil. Lucia Žitňanská, Radoslav Procházka, ale aj ďalší sú toho dôkazom.

Napriek svojmu nespornému talentu mal ale dve dôležitejšie slabiny. Odhalili sa, ako to už býva, postupne. Prvá bola, že nedokázal rovnako suverénne vystupovať v témach mimo svojho profesijného záberu. Keď hovoril o zahraničnej politike, keď podporil vojnu v Iraku (na téme sme vtedy spolupracovali), keď chcel z vlastenectva vyškoliť Jána Slotu v priamom  televíznom dueli, vždy sa snažil a všetko si dobre premyslel, ale nefungovalo to. Niekedy to bolo objektívne dané, pri hlasovaní o vojne v Iraku sa mýlil, ale najmä, chýbala tomu akási autenticita, presvedčivosť. Keď napríklad urobil chybu s Irakom, nevysporiadal sa s tým, a keď o pár rokov neskôr vystupoval na mítingu na pomoc prenasledovaných kresťanov v Iraku, bol tam preto prítomný (aj keď nevyslovený) blok. Bushova vojna a neskoršie prenasledovanie kresťanov až príliš súviseli. Tak ako bol presvedčivý pri práve a poriadku, inde to platilo menej.

29. júl 2010, Senec: Minister vnútra SR Daniel Lipšic s predstaviteľmi poriečneho oddelenia poriadkovej polície. Foto: Štefan Puškáš/TASR

Daniel dlhodobo vystupoval v podstate konsolidovane a sústredene. Bol vypočítateľný a čitateľný. Funkcia slúžila jemu, nie on jej. A patril k nemu aj istý drajv a veselosť. Potom sa však niečo zmenilo. Verejne to bolo vidieť pred prezidentskými voľbami, keď podporil Ivetu Radičovú, a nie Františka Mikloška, ale zmena prišla už skôr. Keď Vladimír Palko prehral súboj o predsedu KDH s Pavlom Hrušovským, povedal vtedy ďalším kandidátom, ktorí s ním zdieľali predstavu o zmene hnutia, aby sa sami rozhodli, či chcú kandidovať ďalej. Takmer všetci sa kandidatúry na sneme vzdali, ale Daniel Lipšic sa stal podpredsedom. Dano pritom vedel, že aj jeho predstava o zmene strany prehrala, že KDH sa nezmení, napriek tomu o funkciu stál. 

Niektorí v ňom hľadali budúceho premiéra, ale v skutočnosti to už s ním išlo z kopca. Preto v akých bol stranách, aj preto, že narazil na hranicu. Keď si založil stranu, náhle sa roztrhlo vrece s bizarnými nápadmi na priamu voľbu prokurátorov, zmenami volebného systému, jeho podpredseda Gábor Grendel začal vystupovať ako zástanca homosexuálnych sobášov, bol z toho skrátka chaos. Nelipšicovský chaos. Tie nápady asi ani neboli z jeho hlavy, minimálne niektoré z nich, ale niesol za ne zodpovednosť.

Nešťastnou bodkou bolo, keď sa po posledných voľbách ocitol vedľa Igora Matoviča. Politicky vďaka kandidátke Obyčajných ľudí prežil, dokonca vo voľbách preferenčne ožil, ale ak by to chcel niekto považovať za jeho reštart, nedalo sa, pretože vidieť Daniela sedieť vedľa Matoviča, to proste nejde. Sú príliš iní. Reprezentujú výrazne iné poňatie politiky. Jedného si ako ministra želáte, druhého si vo vláde predstaviť neviete. To, že Daniel posledné voľby prežil, bolo dobre, ale to, že sa po nich stal Matovičovou dvojkou, bola malá tragédia.

 

Schopnosť politicky prežiť je ale tiež istá hodnota, aj keď cena je niekedy privysoká. Aj to patrilo k nemu. Bolo to vidieť, už keď Vladimír Palko s Františkom Mikloškom odchádzali z KDH, ale aj neskôr.

Na Dana som v posledných dňoch, po tej hroznej nehode, myslel veľa. Nedokázal som o tom napísať zmysluplný riadok, zisťoval som niektoré okolnosti, nevedel som o tom písať. Myslím, že má za sebou hrozné dni a noci. Ale tú ťažobu sme cítili mnohí, čo ho stretli alebo poznali. Dano si totiž prešiel niečím, čo človek neželá nikomu, ani svojmu oponentovi a súperovi.  

Neboli to len tupé Mečiarove a Harabinove antisemitské invektívy, vulgárne a nemiestne rovnako ako neopodstatnené, ale aj podivné zistenia a fotografie, rôzne smsky a opisy stretnutí, kauzy a kauzičky, ktoré ho mali znemožniť a poškodiť. Myslel som vtedy na Beatu, jeho ženu, aj jeho chlapcov, či raz tie hlúposti na internete nájdu. A bolo mi to ľúto. Teraz, po tej nehode, ešte viac.

7. marec 2016 Bratislava: Igor Matovič a Daniel Lipšic počas prijatia u prezidenta Andreja Kisku. Foto: Martin Baumann/TASR

Málokto tuší, čím všetkým si musí politik prejsť, akú mimoriadnu musí mať výbavu – morálnu a odbornú, a stále to nie je dosť. Žiadne iné povolanie si nevyžaduje viac. Politik musí mať aj istú tvrdosť či skôr odolnosť, aby ho neranili veci, ktoré celkom prirodzene rania všetkých iných. Ony totiž nemusia raniť priamo, stačí, ak rania rodičov, ženu, deti. Aj to vie bolieť a často viac, ale politik musí ustáť aj to. Prešli si tým pred Danom mnohí, mnohé tie osočenia boli likvidačné, Daniel mal tú smolu, že na ňom sa skúšali nové techniky a médiá, ktoré môžu prežiť, aj keď z politiky odíde.

Daniel Lipšic však odolný bol. A myslím, že aj jeho žena a rodina. Že všetci dobre rozumeli, že v politike otváral témy a vedel ukázať na ľudí, ktorí boli v istom podstatnom zmysle mocnejší ako minister vnútra, preto sa s tým azda vedeli vysporiadať. Aspoň dúfam.

Daniel má ešte niečo, kde sa jeho verejný imidž dôrazne líši od reality. Nikdy nebol namyslený. Niektorí mu to vyčítali, vraj na nich tak pôsobil, ale bol to hlboký omyl. Zažil som to ikskrát, na rôznych poradách či stretnutiach, kde zazneli aj jednoduchšie stanoviská či otázky. Daniel sa nikdy, ani náznakom nijako neuškrnul, jeho pohľad bol rovnako prívetivý, ako keď sa rozprával so seberovným partnerom, a pokojne povedal niečo, čo otázku zodpovedalo.  

Preto aj pre ďalšie veci ho ľudia, ktorí pre neho pracovali, mali vždy radi.

Zo slovenského parlamentu odišiel politik, ktorý bol vzdelaný, odborne zdatný a morálny. Pozrite sa do opozičných lavíc a počítajte so mnou, koľko jemu podobných tam ešte zostalo.

Bol to zlý deň.                                                                                                               

 

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Články na Postoji sú prístupné zadarmo, no ich výroba niečo stála.
Bez našich podporovateľov by ste ich nemohli čítať.

Ak nás už podporujete, chceme vám poďakovať.
Ak ešte nie, chceme vás poprosiť, aby ste tak urobili.

Podporiť Postoj Čítať dalej

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo