Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
06. september 2010

NÁZOR: Vladimír Palko o vojne v Iraku

Konzervatívnym kresťanom zvyknú ich liberálni oponenti dávať nálepku istého radikalizmu a obmedzenosti, a tým ich vykresľovať ako ľudí, ktorým je nebezpečné zverovať moc. Obmedzení radikáli predsa robia nepremyslené rozhodnutia a, ak majú moc, môžu vtiahnuť svojich spoluobčanov do nejakej šlamastiky...

Konzervatívnym kresťanom zvyknú ich liberálni oponenti dávať nálepku istého radikalizmu a obmedzenosti, a tým ich vykresľovať ako ľudí, ktorým je nebezpečné zverovať moc. Obmedzení radikáli predsa robia nepremyslené rozhodnutia a, ak majú moc, môžu vtiahnuť svojich spoluobčanov do nejakej šlamastiky.

Konzervatívni kresťania veľmi neveria v multikulturalizmus a teda nie sú veľkými fanúšikmi imigrácie moslimov do Európy. Preto ich liberáli nezriedka obviňujú z nenávisti voči moslimom, rasizmu a podobne. Podľa liberálov je to ďalší argument, prečo týmto “križiakom” nezverovať do rúk napríklad medzinárodné vzťahy. Tie patria podľa liberálov do rúk ľudí, ktorí dovidia ponad horizont úzkeho náboženského videnia, majú zmysel nielen pre hodnoty svojho náboženstva, ale i tie všeľudské, atď. Veď to poznáte.

Husajn nás neohrozoval

Odchod bojových jednotiek USA z Iraku je príležitosťou na obzretie sa dozadu a pripomenutie si, kto bol na Slovensku v otázke irackej vojny radikálom a kto nie. Kto nepremyslene súhlasil s vojnou a kto premýšľal.

K téme:
ANKETA: Pred týždňom bola oficiálne ukončená vojna v Iraku. Čo si o nej myslíte?
ROZHOVOR: Diplomacia a zbrane patria k sebe
Zdieľať

Vojenská porážka diktátorského režimu Saddáma Husajna medzinárodnou koalíciou, vedenou USA, bola otázkou iba pár týždňov od začiatku invázie do Iraku. Bola však iba začiatkom dlhoročného sektárskeho násilia, ktoré dosahovalo rozmer občianskej vojny. Zahynulo najmenej stotisíc ľudí. Najmenej stotisíc ich utieklo do zahraničia. Formálna demokracia v Iraku funguje tak, že nemožno dosiahnuť dohodu o vláde a pre kresťanov v tejto demokracii niet miesta. Za Saddáma Husajna mohli kresťania v Iraku aspoň žiť, dnes si nie sú istí ani vlastným životom. Pritom príbeh násilia v Iraku ešte neskončil a na definitívne rozuzlenie si niekoľko rokov počkáme.

Každý dnes uznáva, že Husajnov režim nijako neohrozoval ani USA, ani Slovensko, ani žiadny zo štátov, ktoré inváziu podporili. Spolupráca medzi Husajnovým Irakom a Bin Ládinovou Al-Kajdou nejestvovala. Uznanie nepravdivosti pôvodných argumentov za vojnu však tisícom ľudí život a domov nevráti.

Pripomeňme, že z oných stotisíc mŕtvych Iračanov pochopiteľne väčšinu tvorili moslimovia. Kto v roku 2003, keď sa na Slovensku rozhodovalo o podpore pre USA, mal viac na mysli hrozbu týchto veľkých strát na životoch? Na moslimských životoch?

Kto je tu radikál?

Politickým vyjadrením podpory pre americkú inváziu do Iraku bolo vyslanie slovenskej vojenskej jednotky do Iraku. Rozhodovalo sa o nej vo vláde i v parlamente na jar 2003. Vyslanie jednotky bez problémov podporila Bugárova SMK, Dzurindova kresťansko-liberálna SDKÚ a liberálna ANO Pavla Ruska.

Inzercia

“Nebyť konzervatívnych slovenských kresťanov, jediní, kto by mali v otázke vojny v Iraku pravdu, by boli bývalí komunisti zo Smeru.” Zdieľať

Zo štyroch vládnych strán iba KDH vyslanie jednotky nepodporilo. Politici KDH vo vláde i v parlamente, až na niekoľko jednotlivcov, hlasovali proti účasti Slovenska na invázii. Treba ešte poznamenať, že to bola konzervatívnejšia časť vtedajšieho vedenia KDH, ktorá mala od začiatku sformulovaný nesúhlasný názor na vojnu a tento názor v strane presadila ako väčšinový. Dnes títo ľudia poväčšine pôsobia v KDS.

Opozičný Smer vojnu jednoznačne odmietal, a tak vyslanie slovenskej jednotky prešlo v parlamente vďaka HZDS, ktoré sa pridalo k SDKÚ, SMK a ANO. Umiernený a správny postoj k vojne v Iraku, mimochodom zhodný s postojom pápeža Jána Pavla II., teda zaujali konzervatívni kresťania. Morálnu zodpovednosť za utrpenie státisícov Iračanov, najmä moslimov, preto nenesú. Poškrabkať sa za ušami musia liberálni a liberálno-kresťanskí politici. Presne tí, ktorí sa tešia imidžu tolerantnosti, umiernenosti a schopnosti nadhľadu. Je to len jeden z príkladov pokrivenosti moderného pohľadu na verejné účinkovanie kresťanov.

Nebyť konzervatívnych slovenských kresťanov, jediní, kto by mali v otázke vojny v Iraku pravdu, by boli bývalí komunisti zo Smeru. Našťastie k tomu nedošlo.

Vladimír Palko
Autor je vysokoškolský pedagóg, bývalý minister vnútra a člen KDS.

Foto: Flickr.com (Creative Commons license)

Odporúčame

KOMENTÁR: Odsúdení na doživotné zabudnutie

KOMENTÁR: Odsúdení na doživotné zabudnutie

Dátum 21. august 1968 sa spája s príchodom okupačných vojsk do Československa. „Strieľajú do otcov a do detí; naši verní bratia Sovieti.“ Nerozlučiteľné priateľstvo sa skončilo v Novembri 89, aj keď niektorí politici si november 1989 „nevšimli“. Pripravovaná tohtoročná spomienka bývalých politickýc...

KOMENTÁR: O hovorcoch a čudnom hneve

KOMENTÁR: O hovorcoch a čudnom hneve

Slovenská žurnalistika opäť ukazuje jedno zo svojich špecifík. Za hovorcov politikov odišli novinári, ktorí mohli vyplniť vákuum strednej vrsty. Rado Baťo, Gábor Grendel či Ľubica Pilzová. Čo majú títo ľudia spoločné? Dve veci. Sú to dlhoroční novinári, ktorí patria na Slovensku svojou profesionalit...

KOMENTÁR: Štyri roky šance pre pravicu

KOMENTÁR: Štyri roky šance pre pravicu

Tesne po výsledku parlamentných volieb si dvaja moji facebookoví priatelia dali na svoje nástenky zaujímavé statusy, ktoré sa povolebnej eufórii dosť vymykali. Jeden napísal: „Takže Smer to vysoko vyhral na celej čiare na ďalšie štyri roky. Stúplo mu percento priaznivcov, nebude riešiť tie hlúposti,...