Deti patria do blata

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Deti patria do blata

Foto: Flickr.com/Marc Milligan

Vedci vyskúmali, že deti sú buď čisté, alebo zdravé.

Deti patria do lesa, pretože príroda a sloboda im prospieva tak ako máločo. Písali sme o tom začiatkom prázdnin. A spomenuli sme aj to, že deti sú buď šťastné, alebo čisté. Mikrobiológ Brett Finlay a jeho kolegyňa farmaceutka Marie-Claire Arrieta v nedávno publikovanom článku vo Wall Street Journale túto pointu potiahli ešte ďalej. Sú buď čisté, alebo zdravé.

Tvrdia, že k rozmachu mnohých civilizačných chorôb výrazne prispieva absencia niektorých baktérií v ľudskom tele. Vzniku astmy, alergií, rôznych autoimunitných ochorení či cukrovky najlepšie zabráni armáda mikroorganizmov.

Nech jedia špinu

Vedci pritom argumentujú nedávnymi medicínskymi výskumami, medzi nimi aj vlastnou štúdiou o astme. V nej okrem iného zistili, že ak sa v stolici trojmesačných bábätiek nachádzajú štyri špecifické baktérie, astma nehrozí. Zjednodušene povedané.

Že tie baktérie naozaj odplašia astmu, sa im následne potvrdilo aj na pokusoch s myšami. „Naše zdravie do veľkej miery závisí od udržania veľkého množstva a druhov mikroorganizmov v našom tele – dôležité je predovšetkým vytvorenie dobrej črevnej flóry v detskom veku,“ uzatvárajú vedci.

Na to, ako si kvalitnú prekvitajúcu komunitu baktérií vypestovať a udržať však doktorát z mikrobiológie, ani vstupenku do laboratória netreba. Keď deti jedia piesok, hrajú sa v mláke, oblizujú kamene a vlastné prsty špinavé od blata, inštinktívne zase raz robia presne to, čo im prospieva. Nielen ich duši, ale aj telu. Hocako antiintuitívne to znie dospelým. Presne preto odporúča vedecké duo farmaceutky a mikrobiológa, aby rodičia deťom tieto pôžitky neodopierali. Na snahu zamorovať svet antibakteriálnymi prostriedkami a udržovať deti v sterilite a čistote majú svoj názor. Každému, kto si prečíta už len názov ich knihy „Nech jedia špinu: ako zachrániť dieťa pred príliš sterilným svetom“, bude hneď jasné aký.

Táto idea získava v západnom svete na popularite čoraz viac. Ako v rozhovore pre Postoj spomína alergiológ Stanislav Janota, bohaté Američanky trávia veľkú časť svojho tehotenstva a raného detstva svojho potomka v tých najnehygienickejších usadlostiach v Alpách a zapadnutých osadách v Poľsku. To preto, aby dali svojim deťom možnosť stretnúť sa s čo najväčším množstvom baktérií.

 

Rande s imunitou

„Veď je to očkovanie,“ toto alibistické povzdychnutie niektorých rodičov už trošku zľudovelo. Ospravedlňujú si ním pred sebou a najmä okolím fakt, že medzi ich top priority nepatrí umývanie rúk a iných častí tela anitbakteriálnymi utierkami zakaždým, keď sa dieťa dotkne kameňa, trávy či piesku. Poprípade psa, nákupného vozíka či kľučky na aute pre deti, čo nemajú extra pravidelný prístup ku kameňom a hline. V každom prípade asi tak dvestotisíckrát za deň.

Foto – Flickr.com/​ Raul Lieberwirth

Finlay a Arrieta alibistickým rodičom dávajú úplne za pravdu, keď vysvetľujú ako ten mechanizmus funguje. Keď sa baktérie dostanú do tela, imunitné bunky zareagujú a začnú sa množiť. „Dokonca putujú do iných častí tela, aby odovzdali ostatným bunkám informáciu, ktorú získali od votrelcov,“ dodávajú autori. Rande imunitného systému s rôznymi baktériami je najefektívnejšie, keď sa deje v útlom veku, keď sa imunita ešte len vyvíja.

Lyžička – najlepšia zbraň na alergie

Ako ďalšie odporúčanie pre vytvorenie dobrej klímy pre baktérie, ktoré v medicínskej brandži volajú aj „novým orgánom“, je evergreen s názvom „strava“. Kľúčom je pestrosť a vysoký obsah vlákniny. Čiže to staré známe: jesť ovocie, zeleninu, strukoviny. A úplne pomáha, ak sa k pšenici a ryži zaradia aj kreatívnejšie obilniny, napríklad ovos, či quinoa.

Tu zase platí, čím skôr, tým lepšie. Podobnú lekciu ako od baktérií sa totiž detský imunitný systém naučí aj od stretu s rôznymi potravinami. „Väčšina štúdií ukazuje, že vo veku 4. až 6. mesiaca života dieťaťa je takzvané „tolerančné“ alebo „tolerogénne“ okno. Ak deti v tomto veku dostávajú malé množstvá jedla, ktoré obsahuje najčastejšie a najvážnejšie alergény, majú v neskoršie podstatne menej alergií,“ objasňuje Stanislav Janota.

Na prvý pohľad to celé vyzerá veľmi jednoducho. K zdravej strave ponúknutej v príhodnom veku dieťaťa pridať trochu blata a civilizačné choroby sa začnú triasť. Samozrejme, ani tento recept nefunguje stopercentne a na úplne všetky deti. Keď však budete mať najbližšie na jazyku vetu „neoblizuj to, je to špinavé“, možno stojí za úvahu, či nie je lepšie si doň radšej zahryznúť.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Články na Postoji sú prístupné zadarmo, no ich výroba niečo stála.
Bez našich podporovateľov by ste ich nemohli čítať.

Ak nás už podporujete, chceme vám poďakovať.
Ak ešte nie, chceme vás poprosiť, aby ste tak urobili.

Podporiť Postoj Čítať dalej

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo