KÁZEŇ PÁTRA GABRIELA: Nahý proti Zlému

V starovekom Grécku zápasníci vstupovali do zápasu nahí a navyše s telom natretým olejom. Z dôvodu, že sa súper súperovi mohol poľahky vyšmyknúť, zápasníci si pomáhali tým, že počas zápasu hádzali na protivníka piesok z plochy, na ktorej zápasili, aby im ten poskytol akú-takú oporu pre vhodný chmat.

Náš duchovný život je tiež zápasom, ktorý Zlý vedie o nás proti Kristovi a proti nášmu rozhodnutiu pre Krista. My pri tom nie sme iba nezúčastnenými pozorovateľmi, ale priamymi aktérmi tohto súboja.

Tradícia duchovného života nám ako inšpiráciu zanechala nasledujúcu zásadu: „Ako nahý chcem nasledovať Nahého v zápase proti Zlému.“ Do duchovného zápasu so Zlým musíme podľa uvedenej zásady vstupovať „nahí“, to znamená zbavení každej veci, ktorá by nášmu protivníkovi poskytovala oporu, za ktorú by nás mohol ľahko chytiť a zraziť na zem. „Zbavení každej veci“ pritom neznamená nič nevlastniť – veď to nie je v našom živote možné. Ide skôr o to, aby sme na žiadnej veci nelipli, aby sme boli vnútorne „chudobní" voči všetkému, čo vlastníme. To je aj význam slov, ktoré sme počuli v evanjeliu na dnešnú nedeľu z úst nášho učiteľa Ježiša: „Ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom“ (Lk 14, 33).

Opora, ktorú Zlému poskytujeme

Čo môže byť oporou, spomínaným pieskom, ktorý diablovi pomôže bez problémov nás chytiť, je tiež naznačené v dnešnom evanjeliovom úryvku: môžu ňou byť naši rodičia, životní partneri, deti, príbuzní či samotný život.

Zdá sa to tvrdé, až neľudské, nemať „oporu“ vzťahov k najvzácnejším bytostiam, k najdrahším veciam, k životu. Čo teda Ježiš myslí slovami: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom“ (Lk 14, 26)? Príležitosťou k diablovmu úspešnému chmatu určite nebude naša láska k oným osobám či láska k životu. Oporou, za ktorú nás Zlý bude môcť chytiť a tak nás premôcť, je lipnutie na oných osobách, náš nezdravý, detinský vzťah k ním, k životu.

„Do zápasu so Zlým musíme vstupovať ,nahí´, to znamená zbavení každej veci, ktorá by nášmu protivníkovi poskytovala oporu, za ktorú by nás mohol chytiť a zraziť na zem.” Zdieľať

Zo skúsenosti vieme, ako lipnutie na blízkych osobách, na živote, znemožňuje človeku osobný rast, skutočné ľudské dozretie, osobnú sebarealizáciu podľa Božích úmyslov. Vieme, koľko povolaní (či už do manželstva, duchovného stavu alebo k nejakej profesii) sa neuskutočnilo len preto, že deti nevedeli prelomiť nezdravý vzťah k rodičom, prostrediu, v ktorom vyrastali, prípadne sa nedokázali tvrdo vzoprieť opičej rodičovskej láske. Alebo koľkí ľudia sa stali nešťastnými a úplne sa zasekli vo vývoji preto, že sa paradoxne nedokázali citovo odpútať od tých, ktorí ich odmietli; a nedokázali to preto, lebo stále na nich lipli.

Pán Ježiš teda nežiada, aby sme mali v nenávisti rodičov, deti, život... V nenávisti máme mať neoprávnené vlastnícke nároky druhých na nás a vlastnú detinskú neschopnosť odpútať sa od toho, čo nám bráni v raste do plnosti Krista.

Nasledovať nahého Ježiša

Vedieme duchovný zápas. Ježiš nám radí pred bojom posadiť sa a porozmýšľať o taktike, ktorá by nám bola užitočná. Dnes hovorí, aby sme si do onoho boja nebrali nič, čo by diablovi poskytovalo oporu. Do zápasu s ním máme ísť „nahí“. On sám je v tomto štýle zápasu našim predchodcom. Tiež bojoval s diablom nahý. Na dreve kríža nemal na sebe nič, žiadnu oporu, o ktorú by sa Zlý mohol zachytiť.

Prosme o odvahu ísť s Ježišom nahí do boja proti úlisnému nepriateľovi diablovi, ktorý chce, aby sme si na seba nechali nahádzať „piesok“ vecí, a tak mu poskytli príležitosť k víťazstvu. Prosme tiež o múdrosť vlastniť všetky veci “nevlastníckym” spôsobom.

Gabriel Prievalský
Autor je františkánsky kňaz.
foto: Flickr.com, autor

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo