Programové vyhlásenie a jeho šifry

Programové vyhlásenie vlády, ktoré schálil parlament, médiá už prebrali. Postoy.sk sa pozrel na niektoré body, ktoré sa týkajú hodnôt ako rodina, náboženstvo či dobrovoľníctvo. A našiel aj zopár šifier.

Rodinná politika

V rámci politiky rodiny stojí za povšimnutie síce dobre znejúca, ale príliš vágna formulácia o zosúladení rodičovských a pracovných povinností: “Vláda SR bude presadzovať zmenu Zákonníka práce a ďalších pracovnoprávnych predpisov s cieľom zaviesť pružnejšie pracovné vzťahy a motivovať zamestnávateľov k podpore pracovnej klímy zameranej na zosúlaďovanie pracovných a rodičovských povinností.”

Ideálne zosúladenie od vlády nečakajme. Vláda podobne všeobecne vo vyhlásení avizuje podporu služieb pre rodičov napríklad “priamymi dotáciami (...) alebo podporou flexibilnejších pracovných foriem vrátane podpory opatrovateľskej služby”. V tejto obalsti vláda do konkrétností nezachádza a ako nástroj podpory služieb pre rodiny s deťmi spomína len podporu “mikroškôlok alebo podporou opatrovateliek detí z medzitrhu práce".

Oveľa jasnejší je postoj vlády k predškolskej výchove. Vyjadrenie, podľa ktorého “vláda SR zavedie povinný posledný ročník materskej školy,” už Postoy.sk kritizoval. Vláda, ktorej súčasťou je “prorodinné” konzervatívne a kresťanské hnutie usúdila, že vie o deťoch v predškolskom veku rozhodovať lepšie ako ich rodičia. Prekvapením teda je, že sa takáto formulácia dostala do vyhlásenia liberálnej vlády, pričom prirodzeniejšie by sa čítala vo vydaní z roku 2006.

Za zmienku stojí aj bod o ochrane mladých vo virtuálnom svete. “Na medzinárodnej úrovni (vláda) podporí lepšiu ochranu detí pred nástrahami internetu (šikanovanie, násilie, obťažovanie, pornografia.” Otázne sú však hmatateľnejšie predstavy o jeho realizácii a tiež otázka priority.

Školy, cirkev a peniaze

Nespravodlivé financovanie cirkevných a súkromných školských zariadení by sa malo skončiť. Vláda tvrdí, že “zrovnoprávni financovanie škôl a školských zariadení bez ohľadu na ich zriaďovateľa“. Momentálne je neštátnym školským zariadeniam (jedáleň, internát...) priznávaná menšia čiastka ako tým zariadeniam, ktorých zriaďovateľom je obec alebo VÚC. (Viac TU)

Vláda tiež mieni zmeniť informovanie o tom, ako zriaďovatelia používajú finančné prostriedky. “Posilní finančnú a morálnu motiváciu zriaďovateľov organizovať kvalitné vzdelávanie čo najefektívnejším spôsobom a zabezpečí zverejňovanie zrozumiteľných informácií o tom, ako jednotlivé úrovne systému prerozdeľujú finančné prostriedky.” O tom, ako sa zmení spôsob informovania o využití peňazí, ešte ministerstvo školstva nerozhodlo. “Na návrhoch ministerstvo v súčasnosti pracuje,“ uviedla pre Postoy.sk hovorkyňa rezortu Miriam Žiaková.

Programové vyhlásenie potvrdzuje, že vláda “otvorí celospoločenskú diskusiu o problematike financovania cirkví”. Diskusiu, ako sa zdá, už otvorili rakúske médiá. Tamojšia katolícka agentúra napísala, že v SaS uvažujú o talianskom modeli financovania. Ten by v našich podmienkach spočíval v odvádzaní okrem 18 percent daní z príjmov aj jedno percento pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Správa zrejme nepotešila niektorých v katolíckych kruhoch. Konferencia biskupov Slovenska podľa agentúry SITA vnímala správu ako zverejňovanie úvah na tému financovania cirkví bez predošlých konzultácií s ňou.

Práve financovanie cirkvi a prípadná odluka je téma, po ktorej už dlhšie volajú nielen liberálni politici, ale aj časť cirkvi. Ešte stále má cirkev silné slovo pri vyjednávaniach, čo nemusí platiť navždy. (Viac TU).

Vplyv Ratzingera?

Postoy.sk považuje činnosť mimovládnych organizácií a dobrovoľníkov za nenahraditeľnú štátom. Preto zaujal bod o tom, že vláda “vytvorí podmienky pre rozvoj dobrovoľníctva, vrátane definovania inštitútu dobrovoľníka.” Poslanec Ondrej Dostál (OKS) si nemyslí, že je potrebné prijímať samostatný zákon o dobrovoľníctve. “Za potrebné však považujem legislatívne upraviť veci, ktoré spôsobujú v praxi problém,” povedal pre Postoy.sk. Legislatívna úprava by podľa neho “mala vytvárať vhodný priestor pre rôzne formy dobrovoľníctva, nie sa ich snažiť všetky vtesnať do jednej unifikovanej formy”. Prirodzene, od liberálnej vlády sa očakáva pozitívny vzťah k tretiemu sektoru. A práve absenciu legislatívy, ktorá by pomohla organizáciám lepšie pracovať s dobrovoľníkmi, už dlhodobo kritizujú mimovládne organizácie.

Posledný bod, na ktorý z programového manuálu upriamime pozornosť, ukrýva niekoľko zaujímavých odkazov. Vláda proklamuje, že “bude presadzovať triezve vlastenectvo a vedomie európskej spolupatričnosti. Odmietne nacionalizmus, totalitné ideológie a etický relativizmus, ktorý oslabuje úctu k hodnotám”. Pojem “triezve vlastenectvo” možno chápať rôzne. Napríklad ako nenútiť deti nosiť v každom iPode štátnu hymnu. Alebo ako odkaz na niektorých členov predchádzajúcej vlády. Termín “európska spolupatričnosť” síce nevyvoláva taký úsmev ako pedchádzajúce slovné spojenie. Ale ak má byť jej prejavom príklad ostatným ako v prípade gréckej pôžičky, tak ide o triezvosť najvyššieho stupňa a napriek eurokratickému tónu môže prejsť. Naopak, “etický relativizmus, ktorý oslabuje úctu k hodnotám” našli tvorcovia formulácie najskôr v knihách súčasného pápeža. Aspoň že tak.

Pavol Rábara
Foto: Flickr.com, autor

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo