Fico po summite: Prijali sme deklaráciu, namaľovali mapu

Fico po summite: Prijali sme deklaráciu, namaľovali mapu

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, predseda Európskej rady Donald Tusk a predseda vlády SR Robert Fico. (Foto: TASR/Michal Svítok)

V našom hlavnom meste rokovali lídri EÚ.

Bratislavský neformálny summit lídrov 27 krajín EÚ na Bratislavskom hrade bol úspešný a jeho výsledkom je prijatá Bratislavská deklarácia a namaľovaná bratislavská cestovná mapa, ktorá je spoločným politickým úmyslom lídrov krajín EÚ z hľadiska priorít na najbližšie mesiace.

Po skončení summitu to vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico.

„Situácia, v ktorej sa nachádza Európa, a výsledok referenda vo Veľkej Británii bol dostatočný dôvod na to, aby sme sa v EÚ zamysleli. Summit mal byť prvou odpoveďou a myslím, že bol odpoveďou správnou. Lídri mali úprimnú diskusiu o stave, v ktorom sa nachádza EÚ,“ povedal Fico.

Podľa jeho slov berúc do úvahy aj defekty, ktoré vnímame, všetci považujú EÚ za najlepší projekt pre Európu. „Sme presvedčení, že sa nedá hodiť spiatočka, ale že musíme ísť naďalej dopredu, lebo prosperita, stabilita a bezpečnosť v Európe sa nedá inak garantovať, len cez EÚ,“ podčiarkol slovenský premiér.

Fico priznáva, že v EÚ sú členské štáty, a tie majú často rôzne názory a nápady. „My si myslíme, že je veľmi správne byť v budúcnosti konkrétnejší a zrozumiteľnejší v plánoch, ale aj vo vysvetľovaní zmyslu EÚ najmä pre generácie, ktoré nemajú možnosť porovnávať,“ podotkol.

Predseda Európskej rady Donald Tusk poukázal na to, že milióny Európanov sa dnes necítia bezpečne. „Ľudia majú obavy z toho, čo sa deje, z nedostatočnej kontroly. Obávajú sa migrácie, terorizmu, aj o svoju ekonomickú budúcnosť. Musíme odstrániť nedostatky z minulosti, nebudeme pokračovať tak ako doteraz,“ zdôraznil.

Európska únia podľa neho už nemôže dopustiť nekontrolovaný príliv utečencov. Mala by sa sústrediť na plnú kontrolu hraníc, pokračovať v spolupráci s Tureckom a západným Balkánom a udržiavať kontakt aj s africkými krajinami. Únia bude podporovať členské štáty v zabezpečovaní ich vnútornej bezpečnosti, zintenzívniť by sa mala výmena informácií medzi krajinami a posilniť európska spolupráca v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany.

Tusk dodal, že európski lídri chcú zásadne prispieť k zabezpečeniu hranice Bulharska s Tureckom. „Všetky štáty deklarujú Bulharsku podporu pri účinnej ochrane jej hraníc s Tureckom,“ uviedol s tým, že podpora Únie bude spočívať v poskytnutí financií, vyslaní zamestnancov aj potrebného vybavenia.

„Aby sme vytvorili sľubnú európsku budúcnosť, posilníme spoločný trh a zvýšime investície. Chceme udržať naše hodnoty a zabezpečiť budúcnosť pre našich občanov. Dúfam, že bratislavský summit povedie k obnoveniu dôvery v Európsku úniu, aby ľudia verili, že splníme svoje sľuby,“ povedal Tusk.

V4 volá po ochrane hraníc

Migračná politika Európskej únie by mala byť založená na princípe flexibilnej solidarity, uvádza sa v spoločnom vyhlásení krajín V4, ktoré prezentovalo na dnešnom neformálnom bratislavskom summite 27 krajín Únie.

„Je potrebné zastaviť prílev nelegálnych migrantov. Štáty V4 preto zdôrazňujú, že posilnená spolupráca s tretími krajinami vrátane Turecka a ochrana vonkajších hraníc Únie patria medzi kľúčové nástroje. V4 považuje za účinný spôsob boja s migráciou ochranu hraníc členských štátov EÚ a tretích krajín nachádzajúcich sa na migračných trasách,“ uvádza sa to vyhlásení.

Z hľadiska bezpečnosti hovorí V4 o potrebe vyrovnania sa s terorizmom a cezhraničným zločinom. „Reakcia musí byť flexibilná a zameraná na praktické opatrenia. Svoje úsilie by sme mali smerovať k plnej implementácii už prijatých záväzkov smerom k posilneniu bezpečnosti v schengenskom priestore, ako aj ochrane vonkajších hraníc. V tejto súvislosti je potrebné čo najskôr zaistiť akcieschopnosť Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže,“ apeluje štvorspolok na margo iniciatívy, ktorú v Štrasburgu nedávno podpísali splnomocnenec vlády pre slovenské predsedníctvo Ivan Korčok a šéf Europarlamentu Martin Schulz.

Podľa Slovenska, Poľska, Česka a Maďarska súčasné výzvy, ktorým Únia čelí, dokazujú, že Európa môže byť silná iba vtedy, ak členské štáty a ich občania budú mať v rozhodovacom procese silné slovo. V4 pritom apeluje na dve priority. Prvou sú zásady lojálnej spolupráce a rovnováhy medzi európskymi inštitúciami v zmysle platných zmlúv a druhou posilnenie úlohy národných parlamentov.

V4 sa tiež zasadzuje o to, aby rôznorodosť členských štátov bola zachovaná a rešpektovaná a aby sa právne predpisy uplatňovali rovnakým spôsobom pre všetkých. Krajiny hovoria aj o dôležitosti lepšieho využívania dostupných nástrojov na výmenu informácií a kyberbezpečnosti.

Stredoeurópske štáty chcú tiež podporovať zriadenie Európskeho cestovného informačného a autorizačného systému (ETIAS), čo je obdoba amerického systému ESTA. „Mali by sme tiež konkretizovať posilnenie spolupráce, aby sme sa vyhli duplicite s NATO a bezodkladne implementovať európsku globálnu stratégiu,“ dodáva V4 vo vyhlásení.

Lídri 27 krajín EÚ obedujú počas plavby po Dunaji. (Foto: TASR/Michal Svítok)

Bratislavská cestovná mapa

Výsledkom dnešného summitu má byť „cestovná mapa“, teda súbor návrhov, o ktorých by sa malo hlasovať v marci pri príležitosti 60. výročia tzv. Rímskych zmlúv. Svoj náčrt tejto mapy priniesol do Bratislavy aj predseda Eurokomisie Jean-Claude Juncker. 

Medzi návrhmi figurujú rýchla výstavba európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, vyslanie 200 osôb na posilnenie ochrany bulharsko-tureckej štátnej hranice a vybudovanie systému ETIAS, ktorý by mal slúžiť na evidenciu vstupov na územie a registráciu v členských štátoch EÚ. Spomínajú sa však aj zdvojnásobenie prebiehajúceho európskeho investičného programu, zriadenie investičného plánu pre Afriku a vybudovanie operačnej centrály civilných i vojenských misií EÚ.

Hollande prišiel na summit s „bratislavským“ plánom

„Každý si musí uvedomiť, že ak sa Spojené štáty rozhodnú stiahnuť sa, Európa musí byť schopná brániť sa“ vlastnými silami, uviedol francúzsky prezident Francois Hollande pri príchode na summit EÚ v Bratislave.

Hollande označil európsku obranu za výzvu pre Európu. Vyhlásil, že treba hovoriť o tom, či Európa chce ovplyvňovať „osud sveta“, či je schopná brániť sa – najmä pred terorizmom – a či má dostatočné vojenské kapacity.

Podľa webovej stránky francúzskeho magazínu L'Express žiadal Hollande v Bratislave aj „nový impulz“ na záchranu európskeho projektu, a to najmä v súvislosti s rozhodnutím britských voličov o vystúpení ich krajiny z EÚ.

Za tri priority tohto projektu označil: bezpečnosť, najmä posilnenie ochrany hraníc; prípravu na budúcnosť investíciami, a to hlavne do počítačových technológií a energetiky; starostlivosť o mládež.

„Toto volám bratislavský plán. Treba (k nemu) ešte cestovný plán a agendu,“ uviedol Hollande a zdôraznil, že Francúzsko a Nemecko prichádzajú na summit so silným posolstvom.

V4 má pripravené spoločné vyhlásenie

Krajiny Vyšehradskej štvorky majú pripravené spoločné vyhlásenie, kde sa hlásia k otázke posilnenia bezpečnosti, lepšej kontroly vonkajších hraníc, zachovania politiky súdržnosti, voľného trhu a schengenského priestoru. Po príchode na neformálny summit lídrov EÚ na Bratislavskom hrade to vyhlásil predseda vlády ČR Bohuslav Sobotka.  „Česká republika sa domnieva, že by sme nemali strácať čas diskusiou o európskych inštitúciách. Chceli by sme sa sústrediť skôr na tie praktické veci pre každodenný život občanov, teda na bezpečnosť a prosperitu,“ vysvetlil český premiér.

Sobotka sa neobáva, že výstup zo summitu bude pre nezhody slabý. „Je tu veľmi silná vôľa EÚ, aby sme pokračovali v spolupráci. Vecí, na ktorých sa zhodneme, je veľké množstvo. Rozprávame sa o bezpečnosti, boji proti terorizmu, o zastavení nelegálnej migrácie. Máme spoločný záujem na zamestnanosti aj modernizácii európskej ekonomiky. Európa musí zostať konkurencieschopná,“ apeloval Sobotka.

Predseda českej vlády je presvedčený, že je veľa pozitívnych vecí, ktoré môžu občanom pomôcť a vrátiť im pocit, že Európa je garantom pozitívneho vývoja, že je nástrojom na riešenie problémov, a nie ich príčinou. „Veľmi dôležitá je atmosféra a nálada, ktorá dnes v Bratislave bude. Musíme hľadať témy, ktoré nás spájajú, a nestrácať čas vecami, o ktorých vieme, že ich neprekonáme. Lebo aká je alternatíva? Tou je protekcionizmus, stavanie plotov a konflikty medzi jednotlivými štátmi. A to si nikto neželá,“ dodal.

OĽaNO-NOVA: Summit je úspech aj premárnená šanca

Bratislavský summit európskych lídrov je úspechom slovenskej diplomacie, ale zároveň premárnená príležitosť na riešenia, ktoré mohlo ponúknuť Slovensko v čase, keď ho Európa a svet počúva viac ako inokedy. Myslí si to hnutie OĽaNO-NOVA.  „Neformálny summit lídrov 27 členských krajín v Bratislave je úspechom slovenského predsedníctva a práce slovenskej diplomacie. Prvé predsedníctvo Slovenska je zároveň symbolom, že Slovensko je plnohodnotným a zodpovedným členom Európskej únie,“ píše vo svojom vyhlásení hnutie.

Zároveň konštatuje, že slovenská vláda nepredstavila žiadnu konkrétnu víziu na ďalšie smerovanie únie. „Vláde Roberta Fica (Smer-SD) sa nepodarilo do obsahu rokovaní presadiť témy, ktoré sú pre Slovensko kľúčové, ako napríklad energetická bezpečnosť. Plánovaný projekt plynovodu Nord Stream, ktorý pripravuje Nemecko s Ruskom a mal by obchádzať Slovensko, nás môže pripraviť až o 800 miliónov eur ročne,“ doplnilo OĽaNO-NOVA.
Hnutie zdôrazňuje potrebu ochrany eura, oceňuje aj myšlienku užšej európskej spolupráce v oblasti obrany. „Vnímame ju ako krok správnym smerom, keďže Európa musí zaistiť svojim obyvateľom v prvom rade bezpečnosť. Na druhej strane, bez Veľkej Británie a pri dlhodobom znižovaní obranných rozpočtov nie je vytvorenie európskej armády reálne,“ uviedlo OĽaNO-NOVA.

Negatívum slovenského predsedníctva je podľa hnutia to, že sa mu nepodarilo zjednotiť členské krajiny. „Na bratislavský summit prichádzajú rozdrobené na rôzne záujmové skupiny. Je to aj výsledok dlhodobého populistického postoja tejto vlády smerom k EÚ, keď Robert Fico uprednostňuje politický prospech a vytĺkanie politického kapitálu na úkor zodpovedného hľadania riešení,“ doplnilo OĽaNO-NOVA. Podľa hnutia je potom ťažké prevziať úlohu objektívneho a nestranného lídra celej EÚ v otázkach, ako je napríklad migrácia, medzinárodná politika, vzťahy s Ruskom alebo Tureckom.

Angela Merkelová prichádza na rokovanie na Bratislavskom hrade. (Foto: TASR/Michal Svítok)

Merkelová: Musíme ukázať, že sa vieme zlepšovať

Členovia Európskej únie musia ukázať, že sa vedia zlepšovať. Po príchode na neformálny summit 27 lídrov krajín EÚ na to apelovala nemecká kancelárka Angela Merkelová. „Sú pred nami neľahké úlohy. Ide o to ukázať, že sa vieme zlepšovať. A to v oblasti vnútornej i vonkajšej bezpečnosti, ale aj pri vytváraní pracovných miest,“ zdôraznila spolková kancelárka. Merkelová ako ďalšie výzvy spomenula digitalizáciu či rozvoj vnútorného trhu.
Hovorila tiež o potrebe ochrany vonkajších hraníc schengenského priestoru, ktoré čelia migračnej kríze. „Dúfam, že summit ukáže, že chceme spolupracovať a riešiť problémy, ktoré Európu trápia,“ dodala.

Luxemburský premiér sa dištancoval od svojho ministra zahraničných vecí

Slová luxemburského ministra zahraničných vecí Jeana Asselborna o vylúčení Maďarska z Európskej únie nie sú oficiálnym názorom vlády Luxemburska, vyhlásil dnes luxemburský premiér Xavier Bettel. Povedal to pri príchode na stretnutie únijných lídrov na Bratislavskom hrade.

Luxemburský premiér dodal, že posudzovanie dodržiavania slobody prejavu a tlače v členských štátoch majú na starosti európske inštitúcie. Od dnešného summitu si sľubuje zhodu v tom, že Európska únia na 90 percent funguje, a odmieta obviňovanie únie zo všetkých problémov, ktoré trápia jej občanov.

Jean Asselborn pre nemecký denník Die Welt v utorok (13. 9.), len tri dni pred neformálnym summitom Európskej rady v Bratislave, povedal, že Maďarsko stavia ploty migrantom a porušuje slobodu tlače a nezávislosť súdnictva, za čo by malo byť dočasne alebo trvalo vylúčené z Únie. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na jeho slová ostro zareagoval a Asselborna označil za nihilistu, ktorý neúnavne pracuje na likvidácii európskej bezpečnosti a kultúry.

Viktor Orbán: Krajiny V4 predložia návrhy na riešnie problémov EÚ

Štyri stredoeurópske krajiny z Vyšehradskej skupiny (V4) predložia na dnešnom neformálnom summite lídrov EÚ v Bratislave spoločný text s návrhmi na riešenie problémov Únie. Maďarský premiér Viktor Orbán to povedal v dnes odvysielanom rozhovore pre maďarský rozhlas. „Krajiny V4 pripravujú (text) a predložíme ho... ako spoločný návrh Vyšehradskej štvorky Európskej rade, toto bude významný okamih v živote týchto štyroch krajín,“ citovala z vyjadrení Orbána agentúra Reuters.

Orbán tiež očakáva opätovný migračný tlak na krajiny balkánskeho regiónu. K zvýšeniu počtu prichádzajúcich migrantov by podľa neho malo dôjsť v dôsledku zhoršenia počasia v Stredozemnom mori.

Podľa agentúry DPA maďarský premiér v rozhovore tiež označil budovanie zábran na hraniciach za „riešenie“ otázky prílevu utečencov a migrantov. „Je potrebné konanie, nie rezignácia,“ vyhlásil Orbán s tým, že keď sa Spojeným štátom darí zábranami zastaviť imigrantov, „potom nechápem, prečo by sme to nemali byť schopní urobiť aj my Európania“.

Donald Tusk: Bratislava musí byť bodom prelomu

Robert Fico, ale aj predseda Európskej rady Donald Tusk pred bratislavským summitom hovorili, že by mal mať historický význam. Podľa premiéra Fica „sa začína hovoriť o Bratislavskom procese, čo je veľmi dôležité, pretože summit sa takto dostane do politických dejín EÚ. (...) Je to summit, ktorý by som nazval summit – sebareflexia, summit – hľadanie východísk. Tento Bratislavský proces by mal pokračovať na Malte a potom na jar v Ríme, kde sa budú konať oslavy výročia podpisu Rímskych zmlúv.“

Predseda Európskej rady Donald Tusk vo svojom predsummitovom dokumente rovnako nešetril veľkými slovami: „Bratislava sa musí stať bodom zlomu z hľadiska zabezpečenia našich hraníc.“ Tusk v tomto dokumente načrtol hlavné témy bratislavského summitu: ochrana hraníc, vnútorná bezpečnosť a boj proti terorizmu.

Podľa Tuska treba zabezpečiť, aby bola totožnosť každého prichádzajúceho migranta preverená pomocou informačného systému, aby sa tak zabránilo príchodu potenciálnych teroristov. Tento systém, ktorý by sa týkal EÚ cudzincov vstupujúcich do schengenského priestoru, by sa mal podobať americkému systému ESTA. Len takto možno čeliť nárastu extrémizmu a protieurópskych nálad.

Foto TASR/ Michal Svítok
 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo