Smolenickým stromoradím

Smolenickým stromoradím

Nasledujúce úvahy o dejinnej pamäti vyvolala prechádzka medzi lipami. Asi nie náhodou. Lipa je strom rodový, pamätný.

V obci Smolenice sú tristoročné lipy pri kostole, ktorý sa – ako potvrdzujú nálezy z archeologickej lokality Molpír – nachádza v priestore osídlenom od dávnych čias. Nad cintorínom je kalvársky vŕšok: votívne tabule od osobností a spolkov pôsobiacich v mestečku rozprávajú popri témach zastavení aj príbeh Smoleníc.

Stáročné stromy zákonite obracajú pohľad do dávnej minulosti, ale keďže nimi prúdi život, samy sa menia v plynutí sezón a rokov – sú to živí svedkovia, ktorých kontemplácia vedie k pohľadu na minulosť bez ustrnutia v dosiaľ poznanom.

V duchu vedomia kontinuity bola vysadená aj nová lipová alej – vrúbi okraje lúk vôkol „chruščovovskej cesty“, vedúcej k Smolenickému zámku. Silueta lipového stromu aj lipový lístok, obe majú tvar srdca. Úchvatná tvarová zhoda medzi mikro a makro tvarmi. Zrejme nie náhodou za novú lipovú alej vďačíme práve vedcom skúmajúcim srdce. Kardiológovia sa do krajinného reliéfu vpísali pekným, nasledovaniahodným spôsobom. Výsadba prebehla minulú jeseň v rámci medzinárodného sympózia Advances in cardiovascular research a v týchto septembrových dňoch alej slávi už svoje prvé narodeniny. Ešte je krehká, no v budúcnosti tiene jej líp uľahčia stúpanie do kopca tým, ktorí majú so srdcom trápenie.

Iniciatíva tímu profesora Jána Slezáka zanechala symbolickú i reálnu pamäťovú stopu, ktorá prežije niekoľko pokolení. V nádeji, že budú nad lipami držať patronát aspoň v priebehu najbližších desaťročí, boli do výsadby – okrem významných osobností kardiologického výskumu – zapojení aj mladší vedci.

Všetko spomenuté návštevník Smoleníc poľahky nájde. Týmto textom chcem upozorniť na málo známe miesto, skryté na kraji lesíka nad rybníkom – židovský cintorín. Podľa svedectva miestneho obyvateľa boli odtiaľ v zime minulého roku odvezené náhrobné kamene. Ešte stále tam však možno nájsť niekoľko náhrobkov... Preto by sme si pri prechádzkach okolím mohli toto miesto uctiť a ako pamäťovú stopu aj uchovávať. Len historická pamäť, odovzdávaná v maximálnej komplexnosti, bude našu krajinu chrániť pred extrémizmom.

Foto: TASR/ Lukáš Grinaj

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo