PROFIL: Biskup, ktorý sa postavil Obamovi

Má „červený“ indiánsky pôvod a nosí hnedý kapucínsky habit. Patrí medzi najvýraznejších kritikov prvého čierneho prezidenta, ale v zuboch ho majú aj mnohí bieli demokrati. Denverský arcibiskup Charles Chaput prichádza na Slovensko.

Arcibiskup Chaput patrí k najvýraznejším postavám amerického episkopátu. Často a veľmi jasne sa zapája do spoločenskej diskusie, pričom sa nevyhýba ani tvrdej kritike politických elít. K tomu vyzýva aj ostatných amerických katolíkov. Viera má podľa jeho slov vždy spoločenský rozmer. „V porovnaní so svedectvom viery Thomasa Morusa, Martina Luthera Kinga, Dietricha Bonhoeffera či vietnamského kardinála Françoisa-Xaviera Nguyên van Thuâna sa naša ľahká náklonnosť ku kompromisom javí ako zrada,“ napísal vo svojej knihe Dať cisárovi cisárovo s podtitulom Slúžiť národu žijúc svoju katolícku vieru v politickom živote. Na podobnú tému – Living within the truth: religious liberty and catholic mission in the new order the world – bude zajtra na pozvanie Slovenskej spoločnosti kánonického práva prednášať na Spišskej Kapitule.

Prednáška:
Príspevok arcibiskupa Denveru na XV. sympóziu kánonického práva v Spišskej kapitule (slovenský preklad) Zdieľať

Prvý indiánsky arcibiskup

„Arcibiskup Chaput nepožaduje nič iné iba to, aby katolíci žili ako katolíci a nevyberali si z cirkevnej tradície ako z bufetu len to, na čo majú chuť.“ Zdieľať

Charles Chaput sa narodil v roku 1944 v kansaskej Concordii. V žilách jeho rodičov, ktorí boli roľníkmi, kolovala krv kmeňa Potawatomi. Ako 21-ročný vstúpil do rehole kapucínov. Po základných štúdiách filozofie pokračoval v štúdiu psychológie na Americkej katolíckej univerzite vo Washingtone. Po tom, čo bol v roku 1970 vysvätený za kňaza absolvoval štúdium teológie na University of San Francisco v San Franciscu. V polovici 70. rokov pôsobil ako špirituál, potom výkonný sekretár a nakoniec ako riaditeľ komunikačného odboru kapucínskej rehole v Pittsburghu. Tradičnú pastoračnú prácu si skúsil len nakrátko, keď bol farárom v coloradskom Thorntone. Neskôr opäť pracoval v kapucínskych štruktúrach, až sa v roku 1983 stal provinciálom.

O päť rokov neskôr je vysvätený za biskupa pre diecézu Rapid City v Južnej Dakote. V roku 1997 ho Ján Pavol II. vymenoval za arcibiskupa coloradského Denveru, čím sa stal historicky prvým arcibiskupom s indiánskym pôvodom. V rámci Konferencie biskupov USA si bol názorovo blízky najmä s bývalým sanfranciským biskupom Williamom Levadom a bývalým arcibiskupom Saint Louis Raymondom Burkem. Obaja už zastávajú vysoké pozície v rímskej kúrii. Levada po súčasnom pápežovi prebral Kongregáciu pre náuku viery a Burke sa stal prefektom Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry, najvyššieho súdu Katolíckej cirkvi. S menom arcibiskupa Chaputa sa svojho času spomínali prestížne posty arcibiskupa v New Yorku alebo Detroite, ale možným je aj jeho povolanie do rímskej kúrie.

Práve pred rokom ho Benedikt XVI. poveril delikátnou úlohou vizitácie katolíckeho hnutia Kristovi legionári, ktorého zakladateľ Marcial Maciel Degollado viedol dlhé roky dvojitý život a na svedomí mal viacero závažných sexuálnych deliktov (viac tu). Profesor Ján Duda, ktorý je jedným z organizátorov pobytu arcibiskupa Chaputa na Slovensku, k tomu dodáva: „Arcibiskup Chaput patril k tým biskupom USA, ktorí sa celou váhou svojej osobnosti zasadili o razantný a nekompromisný spôsob riešenia pedofilných škandálov kléru.“ Zaujímavejším ako životopisná kostra je však to, čo ju napĺňa.

Pokazený kvas?

K téme:
Recenzia knihy Render Unto Caesar Zdieľať

V USA žije takmer 70 miliónov katolíkov, čo je štvrtina populácie. V Snemovni reprezentantov sedí 150 poslancov, ktorí sa hlásia ku katolíckej viere. V Senáte je ich dokonca štvrtina a na Najvyššom súde tvoria väčšinu. Za týmto výpočtom, ktorý v roku 2008 pri jednej príležitosti urobil arcibiskup Chaput, zaznela kľúčová otázka: Je týchto katolíkov v americkej spoločnosti cítiť?

Denverský arcibiskup odmieta súčasné pokusy vytlačiť kresťanstvo z verejnej sféry medzi múry kostolov a vytvoriť to, čo nazýva „a naked public square“. Skôr ako by sa pustil do kritiky protinábožensky orientovaných politikov a verejne činných osôb, sa však pýta, nakoľko si za vytváranie „nenáboženskej spoločnosti“ môžu sami kresťania. „My katolíci musíme zreteľnejšie a sebakritickejšie pozerať na seba samých, na veci, ktoré sú základom súčasnej erózie katolíckej identity, úplnej asimilácie – aj keď absorbovanie je lepším termínom – katolíkov s americkou kultúrou,“ píše Chaput v spomínanej knihe a pripomína slová apoštola Pavla z Listu Rimanom: „Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé“ (Rim 12, 2).

„Biskupi sa rovnako ako starozákonní proroci nemajú skláňať pred politickou mocou, ale jej nositeľom pripomínať dodržiavanie základných etických princípov.“ Zdieľať

Arcibiskup Chaput skrátka nepožaduje nič iné iba to, aby katolíci žili ako katolíci a nevyberali si z cirkevnej tradície ako z bufetu len to, na čo majú chuť. Uvedomuje si, že úrad biskupa je spojený s prorockým poslaním a biskupi sa rovnako ako starozákonní proroci nemajú skláňať pred politickou mocou, ale jej nositeľom pripomínať dodržiavanie základných etických princípov. Tým skôr, ak sa sami hlásia ku kresťanskej viere. To, že táto zásada je preňho posvätná, potvrdil aj viacerými verejnými vystúpeniami, za ktoré nie vždy zožal aplauz samotných veriacich.

Tri kauzy

Asi najmedializovanejším prípadom bola jeho kritika politikov Demokratickej strany, ktorí sú katolíkmi, podporujú potraty, ale zároveň pristupujú ku prijímaniu. Spolu s arcibiskupom Burkem patril medzi najtvrdších kritikov takéhoto konania. Spor kulminoval v roku 2008 počas návštevy Benedikta XVI. v USA, kedy počas jednej z pápežských omší prijali Eucharistiu pro-choice politici ako John Kerry, Edward Kennedy, Nancy Pelosi či republikán Rudy Giuliani (viac tu).

Prednáška arcibiskupa Chaputa na Houstonskej baptistickej univerzite z 1. marca 2010 na tému Povolanie kresťanov v americkom verejnom živote. Text tu.

Arcibiskup Chaput patril aj k najhlasnejším kritikom udelenia čestného doktorátu Barackovi Obamovi katolíckou univerzitou Notre Dame. Zdrvujúcej kritike podrobil najmä rektora univerzity a katolíckeho kňaza Johna Jenkinsa. „V diskusiách ohľadom vystúpenia prezidenta Obamu na Notre Dame nikdy nešlo o to, či je Obama dobrým alebo zlým človekom. Prezident je bezpochyby úprimný a schopný muž. Patrí mu úcta, akú máme podľa Písma prejavovať všetkým verejným činiteľom. Rovnako ale máme povinnosť postaviť sa na odpor, keď sa mýli v základných otázkach ako sú interrupcie, výskum na embryonálnych a kmeňových bunkách a podobne,“ uviedol arcibiskup vo svojom vyhlásení a dodal: „Jenkinsove pokusy o vysvetlenie a Obamov čestný doktorát sú primeranou bodkou za štvrťstoročím erózie katolíckych postojov v katolíckom vyššom školstve.“ Viac o celej kauze tu a tu.

K poslednému, asi najcitlivejšiemu prípadu, došlo v marci tohto roku. Arcibiskup Chaput sa jasne postavil na stranu istej katolíckej školy v coloradskom Boulderi, ktorá sa rozhodla neumožniť ďalšie štúdium dvom deťom adoptovaným lesbickým párom. Deti síce mohli ukončiť predškolské vzdelávania, ale nemohli pokračovať ďalej. Chaput podľa Denver Channel uviedol, že to bola „bolestivá situácia“, ale konanie školy bolo v súlade s učením cirkvi. Podľa jeho slov majú katolícke školy fungovať ako partneri rodičov, čo sa môže podariť, len ak rodičia rešpektujú učenie cirkvi.

Nekompromisné postoje denverského arcibiskupa však nielen rozdeľujú, ale aj spájajú. V novembri minulého roka lídri amerických kresťanských cirkví podpísali tzv. Manhattanskú deklaráciu, v ktorej vyhlasujú – v duchu slov Chaputovej knihy – že nikdy nedajú cisárovi to, čo patrí Bohu. Svoj podpis k tomuto dokumentu dodnes pripojilo už takmer pol milióna bežných Američanov.

Imrich Gazda

Foto: www.nationalreview.com, vitalsignsblog.blogspot.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo