Rusko pred voľbami: Putin mení charakter svojho režimu

Rusko pred voľbami: Putin mení charakter svojho režimu

Foto: TASR/AP

V nedeľu budú v Rusku parlamentné voľby. Keby si niekto myslel, že nemajú význam, mýlil by sa. Rovnako ako ten, kto by čakal, že zmena sa môže odohrať demokraticky.

Víťaz je, samozrejme, jasný vopred, manipulácie a v prípade potreby aj falšovanie možno očakávať. Napriek tomu majú voľby pre Putinov režim význam. Nie kvôli tomu, že by sa v nich rodila alternatíva k Vladimírovi Putinovi, to od ruských volieb očakávať nemožno. Slúžia totiž inému cieľu. Sú nie úplne transparentným, ale vnútorne merateľným a zrozumiteľným plebiscitom o Putinovom režime. A to v dvoch ohľadoch. Putin vie, že keby musel voľby masívne falšovať, bola by to cesta ku koncu jeho vlády. Aby sa tomu vyhol a voľby manipuloval iba viac či menej kozmeticky (a najmä mediálnou kampaňou), musí na signály vo verejnosti reagovať skôr. Najlepšie teraz, pred parlamentnými voľbami.

Príklad: Najnižšiu podporu má Putinova strana v Jaroslavli, podľa pozorovateľov bol jednou z príčin tunajší gubernátor. Putin ho preto v auguste odvolal a na jeho miesto menoval nového muža, Dmitrija Mironova, ktorý nemá s regiónom žiadne väzby, objednávka je preto jasná: zmena k lepšiemu nie je možná zvnútra ani evolučne, musí prísť mocensky nový hráč, ktorý urobí potrebné zásahy. Uprostred leta Putin podobným spôsobom odvolal ďalších troch gubernátorov (okrem iného v oblasti Kaliningrad na hraniciach s Poľskom) a štyroch federálnych splnomocnencov prezidenta. Kľúč je čitateľný: Ak dotyčný región neplní objednávku Kremľa, ak sú neudržateľné obvinenia z korupcie alebo neschopnosti, ak sa hromadia demonštrácie, Putin intervenuje. Krym potrebuje viac podnikateľských iniciatív, byť atraktívnejší biznisovo, turisticky, preto do Sevastopolu mieri Dmitrij Ovsjanikov, ktorý má biznis-pozadie.

V Rusku, samozrejme, nemáme dočinenia s demokraciou. Nie je tu deľba moci, napriek formálnemu oddeleniu zložiek moci či existencii volieb. Ale to je banálne konštatovanie. Zaujímavejšia otázka je, aká forma moci v Rusku existuje. Putin zjavne pestuje monarchický princíp, v ktorom zohráva rolu aj hlas a nálady ulice, nielen čisté mocenské záujmy centra. Voľby preto majú svoj význam, aj keď iný ako u nás.

Ešte zaujímavejšia zmena sa odohrala, keď v auguste na svojom poste skončil Sergej Ivanov, dlhoročný vedúci kancelárie ruského prezidenta a bývalý minister obrany, muž, ktorý bol niekedy spomínaný ako možný Putinov nástupca. O jeho konci v úrade existuje viacero domnienok vrátane tej, že odišiel na svoju žiadosť kvôli rodine, ale bližšie pravde bude niečo iné: Putin sa rozhodol čeliť postupujúcemu skostnateniu mocenskej vertikály, brežnevovskej stagnácii, ako to nazvala Tatjana Stanovaja, a ukázať, že jeho režim je flexibilný a schopný zmeny zvnútra. Že sa vyvíja a mení, nestagnuje.

Ruský prezident Putin so Sergejom Ivanovom (druhý zľava). Foto: TASR/AP

Pre úplnosť treba dodať, že Putin dôveruje rovnakému typu ľudí ako doteraz, sú to v absolútnej väčšine prípadov siloviki, iný je ale ich vzťah k prezidentovi. Rozhodujúca nie je lojalita alebo osobný vzťah k prezidentovi, ako píše spomínaná Tatjana Stanovaja, ale výkon. Doteraz platilo, že „jednotlivci určovali, ako funguje systém, teraz systém určuje, ako sú riadení jednotlivci“. A to je dôležitá zmena. Putin sa tým nevyhnutne izoluje na vrchole pyramídy so všetkými rizikami, ktoré to s tým nesie. Je iste možné, že dočasne môžu byť mnohé procesy rozhodované efektívnejšie, ale dlhodobo to ruský režim oslabuje.

Dá sa povedať, že ak si svojím miestom nemohol byť istý Ivanov, nemôže si ním byť istý nikto, ani premiér Medvedev. A teda nikoho nemôže prekvapiť, keby v blízkej budúcnosti prezident Putin odvolal ruského premiéra Medvedeva. Táto etapa však povedie aj k nevyhnutným dôsledkom. Putin tým začne písať svoju poslednú kapitolu.  Keď totiž ostane niekto na vrchu sám, veľa možností mu už neostáva. Niektorí autokrati sa snažia vytvoriť klan, kde má kto zdediť moc, iní preferujú rodinu, iní armádu. Všetko inštitúcie s jasnou vnútornou hierarchiou. Putin nemá ani klan, ani rodinu a armáde neverí (vo viacerých vojakoch sa sklamal). Neverí ani reformátorom. Najviac dôveruje ľuďom z tajnej služby FSB.

Dá sa to povedať aj tak, že Putin odkazuje svojmu budúcemu nástupcovi, že si ho nevyberie dlho vopred a nebude pestovať jeho popularitu, že sa bude musieť presadiť sám, nerobiť chyby, mať za sebou úspech, ukázať kompetenciu a vôľu k moci a najmä nebyť opozeraný. Inými slovami, bude sa musieť presadiť rovnako ako Putin sám.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo