Turci si voči Nemcom dovoľujú až príliš

Turci si voči Nemcom dovoľujú až príliš

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a nemecká kancelárka Angela Merkelová pred bilaterálnym rozhovorom v rámci summitu G20 v čínskom Chang-čou 4. septembra 2016. Foto: TASR/AP

Horšie je, že ani Nemecko nevie nájsť politiku voči Turecku.

Navonok to vyzerá, že to najdôležitejšie je v poriadku, Erdogan sa počas summitu G20 stretol s Merkelovou, turecko-nemecká dohoda zatiaľ funguje. Lenže atmosféra sa prudko mení – a zhoršuje. V posledných dňoch sa stali dva incidenty, ktoré ukazujú, ako veľmi si Turci dovoľujú voči Nemcom.

Turecký minister mládeže a športu Akif Cagatay Kilic súhlasil s rozhovorom pre Deutsche Welle, požiadal o otázky vopred, dostal ich, rozhovor prebehol. Týkal sa nedávneho puču, stavu slobody slova v Turecku či politiky prezidenta Erdogana po puči, masového zatýkania či prepúšťania údajných nepriateľov režimu. Problém bol, že turecký minister hneď po rozhovore, zjavne nespokojný s priebehom, zobral novinárom nahrávku. Médiá píšu, že nahrávku im zobrali predstavitelia tureckej vlády. Proti ich vôli, samozrejme.

Nemeckí novinári podali protest, zastali sa ich stavovské organizácie. Ale škandál je na svete. Moderátor DW Peter Limbourg povedal, že ide o „flagrantné porušenie slobody slova“ a to, čo sa práve odohráva, je „aktom násilného tureckého režimu“.

Turecký minister mládeže a športu Akif Cagatay Kilic. Foto: wikimedia

Druhý nedávny incident sa týka plánovanej a ohlásenej návštevy nemeckých poslancov na vojenskej základni Incirlik, kde je sústredených asi 200 nemeckých vojakov. Turecké štátne orgány im odopreli vstup, za dôvod označili v júni schválenú rezolúciu o arménskej genocíde. To si však vyžaduje krátky kontext.

Keď kancelárka Angela Merkelová stavila posledný tromf na dohodu s Tureckom, bol to riskantný krok. Ankare sľúbila miliardy eur a veci, ktoré nedokáže splniť (bezvízový styk, vstup do EÚ). Všetko kvôli migrantom, aby zostali v Turecku. Ako dlho môže takáto dohoda fungovať, je tak trochu tabu. V každom prípade povesť Nemecka sa pokúsil zachrániť Bundestag, kde v tom istom čase začiatkom júna takmer jednohlasne prešla rezolúcia o arménskej genocíde. Merkelovej dohoda bola poznačená samými ústupkami, nemeckí poslanci chceli do vzájomných vzťahov priniesť trochu hrdosti. Nemeckí poslanci vedeli, že ich text rezolúcie musí byť iný ako inde na svete, keďže táto bola vzorom aj pre Hitlera. Prijali teda text, kde sa k Turkom a ich vine priblížili, svojím spôsobom sa solidarizovali.

Prezident Erdogan, samozrejme, hrozil, že to poškodí vzájomné vzťahy aj dohodu s kancelárkou Merkelovou. A Turecko sa odhodlalo k spomínanej reakcii: pre rezolúciu neumožnilo nemeckým poslancom navštíviť vojenskú základňu v Incirliku, kde je sústredených asi 200 nemeckých vojakov a technika, ktorá slúži vojne proti Islamskému štátu.

Bol to škandál, spojenci v NATO nemusia súhlasiť so základňami cudzích vojakov, ale ak ich raz majú, je nepochopiteľné, že neumožnia svojim politikom ich návštevu.

Stalo sa však ešte niečo horšie.

Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier. Foto: TASR/AP

Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier sa dištancoval od rezolúcie, nazval ju právne nezáväznou a pripomenul, že Bundestag a nemecká spolková vláda majú odlišné kompetencie, aj keď parlament môže slobodne prijímať, čo chce. Zbytočné slová, poviete si. Nie, ak vám za ne poďakuje turecká ambasáda v Berlíne a ak ich následne turecký minister zahraničných vecí Çavuşoğlu interpretuje ako splnenú požiadavku: „Dali sme súhlas nemeckým poslancom na návštevu Incirliku, keďže nemecké orgány splnili naše očakávania so stanoviskom, že zákon o takzvanej genocíde nie je právne záväzný,“ povedal turecký minister počas tlačovky so svojím saudskoarabským kolegom.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo