Matka Tereza Najvyššiemu súdu USA v mene nenarodených detí

Matka Tereza Najvyššiemu súdu USA v mene nenarodených detí

Matka Tereza na archívnej snímke z roku 1997 žehná svoju nástupkyňu sestru Nirmalu na tlačovej konferencii v indickej Kalkate. Foto: TASR/AP

Matka Tereza v roku 1994 zaslala Najvyššiemu súdu USA stanovisko, v ktorom vyzvala na zvrátenie prípadu Roe v. Wade. Prinášame vám jeho preklad.

Dúfam, že nebudete pokladať za príliš trúfalé, ak si dovolím osloviť vás v mene nenarodených detí. Podobne ako tieto deti aj ja môžem byť považovaná za outsidera. Nie som americkým občanom. Moji rodičia boli Albánci. Narodila som sa pred prvou svetovou vojnou v časti krajiny, ktorá ešte neexistovala a dnes už jej niet, v Juhoslávii. Viem veľmi dobre, čo znamená byť bez domova. Takisto viem, ako sa cítia adoptované deti z iných krajín. Keď som bola mladým dievčaťom, odcestovala som do Indie. Našla som si prácu medzi chudobnými a chorými tohto národa a odvtedy žijem tam.

Od roku 1950 pracujem spolu s mnohými sestrami z celého sveta v ráde Misionárky lásky. Naša kongregácia má vyše 500 komunít vo viac ako stovke krajín sveta vrátane USA. Máme takmer päťtisíc rehoľníčok. Staráme sa o ľudí, ktorých často považujú za vydedencov ich vlastné spoločnosti a ich vlastní susedia – hladujúci, zmrzačení, zbedačení a chorí, od starej ženy s mozgovým tumorom v Kalkate po mladého muža s AIDS v New York City.

Zvláštnu pozornosť venujeme matkám a ich deťom. Týka sa to matiek, ktoré sa cítia byť pod tlakom, aby sa svojich nenarodených detí vzdali pre svoje iné potreby, nedostatok, zúfalstvo a pre filozofie a vládne politiky, ktoré podporujú odľudštenie nechceného ľudského života. Týka sa to aj samotných detí, nevinných a úplne bezbranných, ktoré sú vydané na milosť tým, ktorí poprú ich ľudskosť. Zároveň si uvedomujeme spoločné zväzky, ktoré nás spájajú a ktoré prekračujú medzištátne hranice.

Ľudské práva nie sú výsadami udelenými vládou. Sú nárokom každej ľudskej bytosti na základe jej ľudskosti. Zdieľať

Každý vo svete, kto si cení slobodu a ľudské práva, musí s Amerikou cítiť silnú spriaznenosť. Váš národ je veľkým v celej histórii. Bol založený na zásade rovnoprávnosti a rešpekte k celému ľudstvu, ako k najchudobnejším a najslabším z nás, tak aj k najbohatším a najsilnejším. Ako slovami, ktoré nikdy nestratili silu pohnúť srdcom, hovorí vaša Deklarácia nezávislosti:

„Pokladáme za samozrejmé pravdy, že všetci ľudia sú stvorení ako seberovní, že sú svojim stvoriteľom obdarovaní istými nescudziteľnými právami, medzi ktoré patrí právo na život, slobodu a budovanie osobného šťastia.“

Národ založený na týchto princípoch udržiava posvätnú dôveru: že bude stáť ako príklad pre ostatný svet, že bude stále viac napĺňať praktickú realizáciu ideálov ľudskej dôstojnosti, bratstva a vzájomného rešpektu. Vaše neustále úsilie o napĺňanie tejto úlohy – oveľa viac ako vaša veľkosť, bohatstvo či vojenská sila – spravili Ameriku inšpiratívnou pre celé ľudstvo.

Treba dodať, že váš model nikdy nebol o uskutočnenej dokonalosti, ale o neustálom úsilí. Amerika v úplnom začiatku napríklad odoprela africkým otrokom slobodu a ľudskú dôstojnosť. Ale po čase ste to postavili mimo zákona, hoci to stálo nevyčísliteľnú cenu ľudského utrpenia a strát na životoch.

Vaša hybná sila šla takmer vždy smerom k plnšej a obsiahlejšej koncepcii a zaisteniu práv, ktoré vaši otcovia zakladatelia rozpoznali ako prirodzené a Bohom dané. Vaša spoločnosť bola vždy inkluzívna, nie exkluzívna. A vaše kroky, aj keď sa niekedy zastavia alebo zapotácajú, idú dobrým smerom a šliapu správnu cestu. Úlohy nie sú vždy jednoduché, každá nová generácia čelí vlastným výzvam a pokušeniam. Ale Amerika si svojím unikátne odvážnym a inšpirujúcim spôsobom drží vieru.

Takzvané právo na potrat postavilo matky proti svojim deťom a ženy proti mužom. Mnoho žien vystavilo nespravodlivým a sebeckým požiadavkám zo strany ich manželov alebo iných sexuálnych partnerov. Zdieľať

V nedávnej minulosti sa však nachádza jedna nekonečne tragická a deštruktívna odchýlka od týchto amerických ideálov. Je to rozhodnutie tohto súdu v prípade Roe versus Wade (1973), ktorým sa nenarodené deti vylúčili z ľudskej rodiny. Rozhodli ste, že matka má po konzultácii s lekárom široký priestor, garantovaný Ústavou Spojených štátov, na rozhodnutie zničiť svoje nenarodené dieťa.

Podľa vášho názoru ste nepotrebovali „vyriešiť zložitú otázku, kedy sa začína ľudský život“. Od tejto otázky sa nedá uniknúť. Ak je právo na život základným a neodňateľným právom, potom musí nevyhnutne existovať všade tam, kde existuje život. Nik nemôže poprieť, že nenarodené dieťa je svojbytným bytím, že je ľudské a že je živé. Preto je nespravodlivé zbaviť nenarodené dieťa jeho základného práva na život na základe jeho veku, veľkosti či stavu závislosti.

Bolo prejavom smutnej nevery v americké najvyššie ideály, keď tento súd vyriekol, že neplatí, resp. nie je možné určiť, kedy neodňateľné právo na život začína platiť pre dieťa v matkinom lone.

Amerika odo mňa nepotrebuje počuť, ako vaše rozhodnutie v prípade Roe versus Wade zdeformovalo veľký národ. Takzvané právo na potrat postavilo matky proti svojim deťom a ženy proti mužom. Do sŕdc najintímnejších ľudských vzťahov zasialo násilie a nezhody.

Zvýraznilo pokles otcovskej úlohy v spoločnosti, v ktorej otcovia chýbajú čoraz viac. Najväčší z darov – dieťa – zobrazilo ako konkurenta, narušiteľa a ako prekážku. Matkám menovite priznalo neobmedzenú nadvládu nad nezávislými životmi od nich fyzicky závislých synov a dcér.

A tým, že im udelilo túto neprimeranú moc, mnoho žien vystavilo nespravodlivým a sebeckým požiadavkám zo strany ich manželov alebo iných sexuálnych partnerov.

Nemám pre Ameriku nové učenie. Snažím sa vám len pripomenúť vernosť tomu, čo ste kedysi učili svet: Že ľudský život je darom nesmiernej hodnoty a že si vždy a všade zaslúži zaobchádzanie s maximálnou dôstojnosťou a rešpektom. Zdieľať

Ľudské práva nie sú výsadami udelenými vládou. Sú nárokom každej ľudskej bytosti na základe jej ľudskosti. Právo na život je nezávislé a nesmie byť vyhlásené podmienečne na potešenie niekoho druhého, aj keby to bol rodič alebo vláda.

Ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko nedávno rozhodol, že „nenarodené dieťa má nárok na svoje právo na život nezávisle od súhlasu svojej matky; je to základné a neodňateľné právo, ktoré vyplýva z dôstojnosti ľudskej bytosti“. Američania sa oprávnene môžu cítiť hrdí, že Nemecko bolo v roku 1993 schopné rozpoznať posvätnosť života. Mali by ste plakať, že vaša vláda je dnes k tejto pravde slepá.

Nemám pre Ameriku nové učenie. Snažím sa vám len pripomenúť vernosť tomu, čo ste kedysi učili svet. Váš národ bol založený na tvrdení – z morálneho hľadiska veľmi starom, ale z politického pohľadu prekvapivom a inovatívnom – že ľudský život je darom nesmiernej hodnoty a že si vždy a všade zaslúži zaobchádzanie s maximálnou dôstojnosťou a rešpektom.

Apelujem na súd, aby sa chopil príležitosti prednesenej petíciami v týchto prípadoch, zvážil základnú otázku, kedy sa začína ľudský život a jednoznačne vyhlásil neodňateľné práva, ktoré k nemu prislúchajú.

Stanovisko Matky Terezy bolo Najvyššiemu súdu USA predložené vo februári 1994 ako tzv. amicus brief k prejednávaniu prípadov Loce v. New Jersey a Krail et al. v. New Jersey. Zdroj: Mother Teresa's Letter to the US Supreme Court on Roe v. Wade. Preložil L. Obšitník.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo