Merkelová opäť utrpela debakel, no aj tak sa cíti fajn

Merkelová opäť utrpela debakel, no aj tak sa cíti fajn

Rok pred voľbami sa politická situácia v Nemecku dramatizuje: AfD so svojím heslom „Merkel musí preč“ opäť triumfuje, predbieha vo východnom Nemecku CDU a ľavica ďalej stráca.

Keby sme celé Nemecko zredukovali len na územie bývalej NDR, Alternatíva pre Nemecko (AfD) by už bola novou nemeckou Volkspartei, ako Nemci nazývajú veľké ľudové strany, teda sociálnych aj kresťanských demokratov.

Voľby v malej spolkovej krajine Mecklenbursko-Predpomoransko dopadli ešte o čosi horšie, než očakávali Merkelovej straníci na základe zlovestných prieskumov: AfD ich napokon preskočila o dve percentá so ziskom takmer 21 percent, CDU získala rovných 19 percent (kedysi tu mávala okolo 30 percent), Zelení z regionálneho parlamentu celkom vypadli, postkomunistická Linkspartei sa scvrkla na 13 percent (predtým 18) a AfD ukradla voličov aj neonacistom z NDP, nad ktorými už tiež zhasla sviečka.

Na vlne proti utečencom

Triumf AfD sa dá čítať ako ďalšia porážka Merkelovej utečeneckého kurzu, keďže táto protestná strana so žiadnym iným programovým bodom nezaujala, a regionálne témy nehrali v predvolebnej kampani nijakú rolu.

AfD pôvodne vznikala ako protest konzervatívcov aj liberálov proti európskym akciám na záchranu eura (pomoc Grécku, eurovaly a podobne), no po odchode umierneného krídla so zakladateľom Berndom Luckem bola na tom biedne.

Minulý rok v lete sa zdalo, že aj tento ďalší pokus o vznik strany napravo od CDU stroskotá, ako sa to v povojnových dejinách dialo opakovane. Lenže prišiel prílev utečencov z Blízkeho východu, Merkelovej „Wir schaffen das“ a odmietnutie chrániť vnútorné hranice a Alternatíva pre Nemecko zrazu vyletela do výšav, o ktorých sa jej v zakladateľskej fáze ani nesnívalo.

Jej raketový vzostup je pritom dosť bláznivá jazda. Protestná strana proti Angele Merkelovej totiž pôsobí ako spolok chaotikov, ktorých stranícke vedenie sa neustále háda, až sa zdá, že táto strana s rovnakou vehemenciou a nenávisťou ako proti Merkelovej protestuje aj proti sebe samej. Jeden z dvoch predsedov AfD, Jörg Meuthen, si na protest proti vlastnej regionálnej frakcii AfD v Bádensku-Württembersku založil svoju vlastnú frakciu, ktorá má byť alternatívou alternatívy. Druhá šéfka strany Frauke Petry nemá politickú váhu a občas sa musí ospravedlňovať za protiutečenecké slogany (napríklad o streľbe utečencov na hraniciach), ktoré desia aj časť jej vlastnej strany.

Za normálnych okolností by bola AfD odpísaná, ale v Nemecku nepanujú normálne okolnosti. Takže aj napriek chaosu pôsobí utečenecká kríza na stranu ako steroid – chaos, obavy a frustrácia z prijatia viac než milióna utečencov v minulom roku prehlušuje všetko, čo sa deje v AfD.

Alternatíva pre Nemecko sa tak stáva zberným táborom sklamaných konzervatívcov, ale aj nižšej strednej vrstvy, ktorá volila ľavicu a želá si silnejší štát, ako aj nacionalistických radikálov, ktorým sa vcelku páči hnedá farba.

Na včerajšom úspechu AfD je pozoruhodné nielen to, ako odobrala voličov ľavici, kresťanským demokratom aj postkomunistom, ale najmä, ako sa jej na totálnej kritike utečeneckého kurzu Merkelovej podarilo zmobilizovať nevoličov. Volebná účasť totiž v Mecklenbursku-Predpomoransku vzrástla o desať percent (z 50 na 60 percent), väčšina z nich prišla k urnám práve kvôli AfD.


Pre samotnú Angelu Merkelovú je včerajšok debaklom. Merkelová má v Mecklenbursku-Predpomoransku svoj volebný okrsok, v posledných týždňoch sem sama často chodila na stretnutia s ľuďmi, straníci sa tešili z pomerne priaznivej reakcie ľudí, kancelárka vraj nečelila urážkam ani prílišnej kritike. Východní Nemci sa však neprišli vykričať kancelárke na námestie či na míting, protestovali v tichosti, pri volebných urnách.

Bez Merkelovej to nepôjde


Bavorská CSU okamžite pripísala zodpovednosť za porážku Merkelovej utečeneckej politiky, kancelárka je však už na takéto napádanie svojej politickej autority vo vlastnom tábore zvyknutá.

Jej šťastím je, že samotná CDU je celkom zdisciplinovaná, takže ak by aj ponižujúco prehrala o dva týždne v ďalších regionálnych voľbách v Berlíne, zvnútra strany nikto nespochybní jej nárok, aby opäť kandidovala na kancelárku.

Merkelovej dodatočným šťastím je aj stav SPD, ktorá je dlhodobo v kóme a už sa ani netvári, že by vedela postaviť kancelárke rovnocenného vyzývateľa. Posilňovanie AfD na úkor CDU, ale aj ľavice takisto znamená, že tri ľavicové strany, SPD, Zelení a Linkspartei už pomaly ani v teórii nemajú šancu získať budúci rok v septembri parlamentnú väčšinu.

Ak by teda aj CDU stratila oproti minulým voľbám toľko percent ako naposledy u nás Ficov Smer, Angela Merkelová bude môcť na najbližšie štyri roky opäť spokojne skrížiť ruky a povedať: Veľká koalícia na čele so mnou nemá alternatívu.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo