Smutná vláda pokračuje

Smutná vláda pokračuje

Voči tretej Ficovej vláde, ktorá začínala ako štvorkoalícia, nebola alternatíva. To je však všetko, čo sa dá dnes na obranu jej existencie povedať.

„Táto koalícia je schopná riadiť tento štát. Ukázali sme elementárnu politickú stabilitu, ktorú potrebujeme v týchto neľahkých časoch. Proti tejto koalícii neexistuje žiadna alternatíva a hovorím to s úplnou vážnosťou,“ povedal dnes po podpise novej koaličnej zmluvy troch strán premiér Robert Fico.

Nemýlil sa najmä v poslednej vete: po piatom marci sa bez Smeru naozaj nedala zostaviť iná stabilná vláda, jediným únikom boli iba predčasné voľby s prechodnou či úradníckou vládou. Verzia o zhatenej šesťkoalícii, ktorej osou stability by boli Richard Sulík a Igor Matovič a ktorá by závisela od podpory Andreja Danka a Borisa Kollára, nie je podarená ani ako vtip.

Lenže na nepodarený vtip sa po pár mesiacoch premenila aj tretia Ficova vláda. Ešte žiadna slovenská vláda za posledných 20 rokov neštartovala v tragikomickejšom rozpoložení: stačí sa pozrieť na premiéra Fica, ktorému sa vyčerpali témy aj energia vládnuť, i ľudia v jeho okolí cítia, že by najradšej našiel svoju vysnívanú exit stratégiu, len ju akosi nevidí. Stráca aj politické inštinkty, vďaka ktorým bol tak dlho neporaziteľný, keď mu nikto nevie vysvetliť, že jeho tvrdohlavosť, s ktorou chce zotrvať v Bašternákovom byte, vedie nad priepasť.

Ešte smutnejší pohľad je na kedysi druhého najmocnejšieho muža štátu Roberta Kaliňáka, ktorý sa od začiatku leta každé ráno prebúdza ako štvanec, s úľavou, že je ešte tam.

Béla Bugár vie, že musel siahnuť na svoje dno, keď sa plnou váhou postavil za Kaliňáka, na jeho dvojke Lucii Žitňanskej to aj vidieť – útrpnejšie nevyzerala ani začiatkom roku 2012, keď sa po prevalení Gorily postavila za Annu Bubeníkovú.

Scvrknutie štvorkoalície na trojkoalíciu je oslobodením pre Radoslava Procházku a posledných politikov dotrhanej Siete, ich smutné pohľady už odteraz nebudú v žiare kamier a fotoaparátov.

Veselý je vlastne len Andrej Danko, ktorý vyhlasuje vojnu čoskoro rodiacej Lucii Nicholsonovej, zvádza boje s opozičným drakom o zmenu rokovacieho poriadku, aj dnes na Deň ústavy s vášňou rozprával o „bláznoch“ z SaS a OĽaNO a v tejto súvislosti filozofoval o vlastnostiach premiéra, čo je post, nad ktorým premýšľa čoraz častejšie: „Ako môže byť niekto premiér, kto nevie pohladiť dieťa, pobozkať ženu, dať úctu starcovi.“

Leto sa pomaly končí, začína sa jeseň. Smutná vláda bude ešte smutnejšia.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo