Kubánski disidenti opustia väzenie. Vďaka cirkvi?

V médiách už niekoľko dní rezonuje správa o prepustení desiatok kritikov kubánskeho režimu. Významnú rolu pri tom zohrala Katolícka cirkev. Milan Nič z Nadácie Pontis ju však nechce preceňovať.

Prekvapivú správu minulú stredu oznámil kubánsky kardinál Jaime Ortega y Alamino. Krátko predtým absolvoval stretnutie s prezidentom Raúlom Castrom a ministrom zahraničných vecí Brunom Rodríguezom. Kardinála sprevádzal šéf španielskej diplomacie Miguel Angel Moratinos. „V najbližších hodinách bude šesť väzňov presunutých do zariadení nachádzajúcich sa v blízkosti ich domovov a ďalší piati budú prepustení na slobodu a budú môcť čoskoro odísť do Španielska aj so svojimi rodinami,“ píše sa podľa denníka Avvenire v oficiálnom vyhlásení Havanskej arcidiecézy, ktoré oznamuje postupné prepustenie ďalších väzňov v horizonte troch až štyroch mesiacov. Spolu ide o 52 disidentov pozatýkaných počas tzv. „čiernej jari“ v roku 2003. Ďalších 23 ľudí bolo prepustených už v predchádzajúcich rokoch.

Prekvapením je podľa odborníka Vatikánskeho rozhlasu na problematiku Latinskej Ameriky Luisa Badillu aj to, že prvýkrát v histórii oficiálne komunistické médiá Granma a Juventud rebelde publikovali vyhlásenie cirkvi.

Vatikán v akcii

Prvým krokom k nečakanému zlomu bolo stretnutie Raúla Castra s kardinálom Ortegom a predsedom kubánskej biskupskej konferencie, arcibiskupom Dionisiom Guillermom Garciom Ibanesom koncom mája. Nasledovalo prepustenie disidenta Ariela Siglera, ktorý väzenie opustil na vozíčku a s váhou 48 kilogramov a premiestnenie ďalších dvanástich väzňov bližšie k ich rodinám. V druhej polovici júna Kubu na niekoľko dní navštívil vatikánsky šéf diplomacie, arcibiskup Domenique Mamberti, ktorý sa opäť stretol s Raúlom Castrom. Omše, ktorú slúžil v havanskej katedrále, sa zúčastnili aj známe Dámy v bielom (Damas de blanco), ktoré bojujú za prepustenie svojich otcov, manželov, bratov a priateľov. Nechýbala medzi nimi ani matka Orlanda Zapata, ktorý zomrel vo februári tohto roku po 85 dňoch hladovky.

Kto ťahá nitky?

Na prvý pohľad sa zdá, že najväčšie prepúšťanie od roku 1998, kedy krajinu navštívil pápež Ján Pavol II., je víťazstvom Katolíckej cirkvi. Takto to vidí aj taliansky katolícky denník Avvenire, ktorý článok o prepustení disidentov nazval Raúl ustupuje cirkvi. Hovorca Svätej stolice Federico Lombardi zasa pre Vatikánske televízne centrum uviedol, že „Svätá stolica sa vždy stavala proti embargu a prejavovala solidaritu s utrpením kubánskeho národa a je pripravená podporiť akúkoľvek vyhliadku na konštruktívny dialóg“.

Milan Nič z Nadácie Pontis, ktorý dianie na Kube pozná z vlastnej skúsenosti, však hovorí, že predstavitelia Katolíckej cirkvi boli len sprostredkovateľmi, nie autormi nečakanej zmeny postoja režimu. „Kuba je v hlbokej ekonomickej kríze. Nemôže si dovoliť ďalšie sankcie zo strany zahraničia. Potrebovali sa zbaviť horúceho zemiaku a pritom nestratiť tvár. Castro si teda pomohol cirkvou,“ uviedol pre Postoy. Podľa jeho názoru Raúl Castro už od smrti Orlanda Zapata zvažoval, ako sa zbaviť ostatných disidentov tak, aby to nevyznelo ako ustúpenie medzinárodnému tlaku. Jeho rozhodnutie urýchlila hladovka ďalšieho disidenta, Guillerma Farinasa, ktorý odmietal potravu 135 dní. Castrovi neostávalo nič iné, ako siahnuť po rozhovoroch s cirkvou.

Rozdelený episkopát

Kardinála Ortegu pritom Milan Nič odmieta vnímať ako hrdinu, ktorý vyrokoval prepustenie „väzňov svedomia“. Práve naopak. „Kardinál Ortega je taký chameleón. Stále lavíroval medzi oficiálnym režimom a disentom. Svojím konaním nechcel provokovať režim, aby cirkev nestratila tie náboženské slobody, na ktoré Fidel Castro pristúpil počas návštevy Jána Pavla II.“ Pritom až okolo 50 zo 75 disidentov pozatýkaných počas „čiernej jari“ boli katolíckymi aktivistami. „Pri obrane prenasledovaných neukázal kardinál Ortega žiadnu odvahu,“ dodáva Nič. Tými, ktorí majú najväčšiu zásluhu na oslobodení väzňov, sú podľa neho Dámy v bielom a hladujúci Farinas, nie kardinál Ortega.

Postoj k režimu podľa Niča rozdeľuje aj samotný kubánsky episkopát. Na rozdiel od biskupov, ktorí sú predsa len v komplikovanejšej pozícii, sa otvoreným postojom nevyhýba množstvo kňazov a katolíckych laikov. Medzi najvýraznejšie hlasy patrí kňaz José Conrado, pôsobiaci vo Farnosti sv. Terézie od dieťaťa Ježiša v Santiago de Cuba. Prínos cirkvi pri hmotnej a duchovnej podpore väznených a ich rodín ocenil aj jeden z najznámejších lídrov kubánskej opozície Oswaldo Paya Sardinas z Kresťanského hnutia za oslobodenie. Zároveň však s líderkou Dám v bielom Laurou Pollan zhodne tvrdia, že kým režim bude svojich odporcov nútiť emigrovať, nemožno hovoriť o krokoch vpred.

Imrich Gazda

Foto: freecubafoundation.blogspot.com, wikimedia.org

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo