Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
29. august 2016

Ak sa v EÚ konečne príde s nejakým návrhom, prichádza neskoro, hovorí politologička

Príčinou súčasnej krízy EÚ je neschopnosť prijímať efektívne a úspešné riešenia a odpovede na vznikajúce problémy v dostatočne krátkom čase.

Pre TASR to uviedla politologička venujúca sa EÚ Radoslava Brhlíková.

"Tieto problémy sa potom stávajú chronické a postupne aj neriešiteľné. Ak sa konečne príde s nejakým návrhom, prichádza vlastne neskoro a to spôsobuje, že problém je neriešiteľný," povedala politologička. Ako príklad uviedla nezamestnanosť mladých ľudí či príliš dlhú reakčnú dobu EÚ na migračnú vlnu v roku 2015.

"Ukazuje sa, že žiadne doteraz prijaté riešenia nefungujú, respektíve nie sú dlhodobé, prichádzajú neskoro. Spôsobené je to komplikovanosťou prijímania rozhodnutí v EÚ. Iným problémom je, aké riešenia sa prijímajú, či sú v prospech úzkej skupiny lobistov, čo je skôr pravidlom, alebo skutočne zohľadňujú záujmy EÚ ako celku, teda všetkých jej občanov," konštatovala Brhlíková.

Príčinu krízy vidí i v tom, že politici na čele EÚ, ako aj politici na čele jednotlivých členských krajín, strácajú dôveru občanov vo všeobecnosti. "Otázka znie, koho vlastne títo politici zastupujú - sú to stále ich voliči alebo sledujú len záujmy tých, ktorí financujú ich nákladné kampane?" uviedla politologička.

Ďalej poukázala na to, prečo o problémoch s migráciou rokovala napríklad s Tureckom najskôr nemecká kancelárka a nie vysoká predstaviteľka pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku alebo predseda Európskej komisie či predseda Európskej rady. Podľa nej tieto skutočnosti spochybňujú autoritu EÚ.

Ďalším dôvodom krízy je podľa nej frustrácia z neoliberálneho modelu, ktorého dôsledkom sú ekonomicky a politicky "zanedbaní" občania. "Trhový fundamentalizmus funguje dobre len pre to povestné jedno percento, no väčšine priniesol len okliešťovanie sociálneho štátu, stagnáciu až pokles miezd, ekonomickú neistotu más, okliešťovanie práv pracujúcich," povedala.

Inzercia

Dodala, že v prípade neoliberálneho modelu ide aj o sanáciu súkromných bánk z daní občanov a škrty vo verejných rozpočtoch, ktoré postihujú práve tie služby a funkcie štátu, ktoré si občania svojimi daňami platia. Podľa nej je potom samozrejmé, že sa to prejaví príklonom k extrémistickým a populistickým heslám.

Príčinu krízy vidí i v nerovnosti vo vnútri samotnej EÚ, ktorá spôsobuje aj to, že tradiční sociálno-demokratickí voliči sa menia na pravicovo-konzervatívnych až extrémistických. "Príjmová nerovnosť spôsobuje aj pocity odcudzenia a pocity, že napríklad občania východoeurópskych krajín sa cítia v EÚ ako občania druhej kategórie - tak v príjmoch, kedy pracovník v tej istej firme vo východnej Európe dostane približne 350 eur za tú istú prácu ako pracovník vo Francúzsku, ktorý dostane cca 2500 eur, ako aj v kvalite tovaru, ktorý im je veľkými korporáciami ponúkaný," pokračovala Brhlíková.

Súčasný model neoliberálneho kapitalizmu podľa politologičky udržateľný nie je, i keď si myslí, že ešte niekoľko rokov fungovať bude. Podľa jej slov však akosi cítime, že to speje buď k výbuchu, alebo k zmene. 

"Ak by mal tento reaganovsko-thatcherovský model "každý za seba" pokračovať, demokracia ako ju poznáme, sa stane len zásterkou totalitného rozhodovania menšiny nad väčšinou, korporácii nad štátmi a ich občanmi. Existujú určité alternatívy, ponúkajú ich takí významní ekonómovia - nositelia Nobelovej ceny ako Joseph Stiglitz, ale tieto modely nie sú v záujme globálneho kapitálu a preto nie sú prezentované ani v mainstreame," uviedla politologička.

Myslí si, že EÚ by sa mala vrátiť k svojim základným princípom, na ktorých bola založená - k solidarite, spolupráci a k funkčnému sociálnemu štátu.
 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.