Aby bol Dzurinda sýty i Dzurinda celý

Interpretáciu príslovia o sýtom vlkovi i celom baranovi predvádzal v praxi počas posledných dní premiér Mikuláš Dzurinda. V jeho podaní vyznievalo príslovie neskutočne sofistikovane – Dzurinda sa totiž snažil byť vlkom i baranom zároveň.

Keď sa pred niekoľkými dňami okolo zmluvy o výhrade vo svedomí opätovne rozvírila búrlivá polemika, zdalo sa, že ide skutočne o politicko-odborný spor o obsahu a dôsledkoch zmluvy. Už vtedy to však zaváňalo kadečím. Veď ako môže jedna koaličná strana otvárať spor o obsahu tejto zmluvy, keď legislatívna rada vlády, v ktorej má táto strana najviac ministrov, jej znenie už pred takmer rokom odobrila?

Keď následne Mikuláš Dzurinda zneužil biskupa Rudolfa Baláža (ktorý v danej situácii konal maximálne nepochopiteľne, ak nie priamo dezorientovane, čo aj sám potvrdil tým, že ešte v ten istý deň odvolal to, čo dohodol), aby sa pred veriacou časťou svojho voličstva prezentoval ako ten, komu na prijatí zmluvy nesmierne záleží, no na druhej strane neustále vyhlasoval, že jeho strana zmluvu v takomto znení neprijme, aby sa pred liberálnou časťou voličstva vytiahol ako liberál na pohľadanie, bolo jasné, že v celom tomto nezmyselnom a de facto fiktívnom spore nejde o zmluvu, ale o politickú predvolebnú hru premiéra Dzurindu.

Snaha hrať na dve strany – kresťanskú i liberálnu – sa však ukázala ako schizofrenická a dlhodobo neudržateľná. Dzurinda ju síce úspešne hral už od vzniku SDKÚ, ktorá mala v sebe spojiť liberálnu i kresťanskú demokratickú líniu (pohltenie DS v tomto ohľade vyznieva ako bonus, pretože súčasťou SDKÚ sa stala aj občiansko-demokratická línia), no tento progresívny projekt sa aj vďaka súčasnému sporu ukázal ako nerealizovateľný. Minimálne v slovenských pomeroch. V situácii, v ktorej bol Dzurinda donútený zachovať sa ako kresťanský demokrat (a teda zmluvu podporiť) alebo liberál (a teda zmluvu nepodporiť, čo však bolo minimálne nepoctivé a nekonzistentné vzhľadom na to, že legislatívna rada vlády, ktorej šéfuje, ju odobrila), premiér pragmaticky vypočítal, že liberálne voličstvo je početnejšie a po páde ANO pre jeho stranu aj ľahšie dostupnejšie a kresťanský prúd vo svojej strane (napokon, kto ho vlastne v SDKÚ predstavuje?), hodil cez palubu. Spolu s poslednými zvyškami svojho principializmu.

Imrich Gazda

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo