Stolárov dom (Lýdia Vadkertiová)

Stolárov dom (Lýdia Vadkertiová)

Lýdia Vadkertiová. Foto: trnava-vuc.sk

Báseň na nedeľu - Michal Chuda vyberá na každú nedeľu krásne slovenské básne.

Lýdia Vadkertiová
Stolárov dom
 

Detská stupaj v tráve, pri potoku
každý raz ma z dreva osloví.
Temnou žilkou blúdim prstom sem a tam,
do kruhu ma vracia, k otcovi.

Sadil žlté kvety v mojich vlasoch
rukou samý záder od pilín.
Kúzlil z dreva hoblinové špirály,
vinuli sa k hviezdam cez komín.

Stoly sa mu poddávali v stromoch.
Vzkriesil konár, vdýchol živý prach.
Lístie v hrdle tajil kašľom pred matkou.
Rozkvitalo drevo na márach.

Hrmel zvon a hrnul smutnú rieku.
Pred vodami matka sklonená.
Zaplakala suchá hruda na veku,
slzy dreveneli v kolenách.

Tma je. Čierna šatka podriapaná.
Štopkáva ju matka po nociach.
Na uzol si mokrou dlážkou posvieti.
Spomíname drevom na otca.
 

 

Lýdia Vadkertiová – neskôr publikovala pod menom Lýdia Vadkerti-Gavorníková (1932 – 1999), poetka a prekladateľka, najprv bola učiteľkou, neskôr redaktorkou i zástupkyňou šéfredaktora Revue svetovej literatúry. Vybral som vstupnú báseň Stolárov dom z autorkinho knižného debutu Pohromnice (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1966, edícia Slovenská poézia), ktorý vyšiel pred päťdesiatimi rokmi. Rovnako na túto báseň, jej debut i ďalšie jej knihy sa vzťahuje to, čo napísal Stanislav Šmatlák: „Pre Vadkertiovú tvorba básne nie je ani krásnou hrou, ani príležitosťou vyvravieť sa, ale predovšetkým bytostne nevyhnutným spôsobom hľadania cesty na vyslovenie podstát vlastného životného osudu.“ Aj preto sú jej básne zaujímavé a čítavé.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo