Rodina 18. august 2016

Skrátiť letné prázdniny?

Zuzana Hanusová
Zuzana Hanusová
Blíži sa koniec prázdnin a vystresovaní rodičia sa po logisticky náročnom období už nevedia dočkať, ako sa opäť otvoria brány škôl a škôlok. Čo vlastne s deťmi počas prázdnin, keď obidvaja rodičia pracujú?
Blíži sa koniec prázdnin a vystresovaní rodičia sa po logisticky náročnom období už nevedia dočkať, ako sa opäť otvoria brány škôl a škôlok. Čo vlastne s deťmi počas prázdnin, keď obidvaja rodičia pracujú?
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Zuzana Hanusová

Skrátiť letné prázdniny?
Foto: Flickr.com

Zrýchľujúce sa tempo a pracovné nároky stavajú rodičov do neľahkej situácie, ako si zorganizovať tých deväť týždňov, aby neprišli o prácu a zároveň, aby ich ratolesti mali pekné zážitky a oddýchli si od školy.

Čo robiť?

Aktívni rodičia už v zime otvárajú kalendár a plánujú. Dovolenku, návštevu starých rodičov, víkendy s partiou kamarátov. A ako rátajú, tak rátajú, počty nepustia – nájsť starostlivosť o dieťa, ktoré ešte nemôže ostať samo doma, na všetky voľné dni je priam nemožné.

Doba sa zmenila, staré vzorce rodinného správania neplatia. Starí rodičia vo väčšine rodín už neplnia úlohu opatrovateľov detí. Sú starší, lebo ich deti mali deti vo vyššom veku, a navyše často ešte stále pracujú, lebo vyžiť z dôchodku dnes nie je jednoduché, prípadne sú na druhom konci republiky. Mladé rodiny sú tak často odkázané na vlastné sily.

Ekonomická sila u nás ešte nestačí na to, aby si rodičia platili babysitterky na celé týždne. Priemerná slovenská rodina to teda rieši dennými tábormi, také jednoduchšie sa dajú zohnať aj od 60 eur na týždeň pre jedno dieťa. Keď však náhodou máte detí viac, aj táto možnosť je finančne komplikovaná. Šťastie majú tí, ktorých zamestnávateľ ponúka bonusy vo forme letných táborov, aby si udržal svojich zamestnancov.

Mnohé slovenské ženy to riešia aj tak, že napriek inej kvalifikácii si dorobia pedagogické minimum a vstúpia do školstva práve kvôli prázdninám. Alebo sú aj výnimky, keď sa niektorej podarí so zamestnávateľom dohodnúť neplatené voľno na celé dva mesiace. V priemere sú však prázdniny problémom pre väčšinu rodín so školopovinnými deťmi.

V škole aj cez prázdniny

V prípade viacpočetných rodín je táto situácia priam kritická v období, keď sa žena rozhodne nastúpiť do roboty po materskej dovolenke, no deti sú ešte malé a vyžadujú si starostlivosť. Materské škôlky rodičom vychádzajú v ústrety, keďže sú aspoň mesiac prázdnin otvorené. Základné školy sú však zavreté.

Ministerstvo školstva umožňuje, aby zriaďovatelia školu a jedáleň prevádzkovali aj v letných mesiacoch, prakticky to však využíva len minimum škôl. Svetlým príkladom je napríklad základná škola v bratislavskej mestskej časti Jarovce, ktorá pre svoje deti organizuje už osem rokov letný prázdninový dvor so športovými hrami, tento rok dokonca organizuje aj letný tábor so stanovaním.

Mnohí rodičia túto komplikovanú situáciu riešia tak, že sa pri deťoch po týždni dovolenky vystriedajú a ako rodina strávia spolu z dvoch mesiacov len jeden týždeň na rodinnej dovolenke. Namiesto času pre rodinu a oddychu sa tak z prázdnin stáva strašiak, kde čo a ako polepiť a zabezpečiť, aby o deti bolo postarané.

Pri týchto dilemách sa zakaždým vynára otázka – majú dvojmesačné prázdniny s pohľadom na dnešný spôsob života ešte zmysel?

Blažení rodičia, ktorým s deťmi v lete pomôžu starkí. (Foto: Flickr.com/pawpaw67)

Prázdninové pasy v Nemecku

V Európe sa dĺžka prázdnin mení od krajiny ku krajine. Najkratšie, päťtýždňové prázdniny, majú niektoré kantóny Švajčiarska, šesť týždňov trvajú v Nemecku a vo Veľkej Británii a najdlhšie si užijú dni voľna deti v pobaltských krajinách alebo v Taliansku, či Španielsku, kde kvôli horúčavám trvajú až 12 týždňov. V južanských krajinách by sa školáci pre klímu už v júni nevedeli sústrediť na vyučovanie.

Deti z Nemecka môžu teda v európskom priemere vyzerať ako najmenej oddýchnuté, ale ich systém prerozdelil voľné dni aj na iné ročné obdobia. Majú tam totiž oveľa dlhšie jesenné a aj veľkonočné prázdniny. Nevýhodou je, že školáci sú takto vytrhnutí zo vzdelávacieho procesu viackrát do roka a ťažko nabiehajú na kontinuitu učenia sa.

Mama dvoch detí Theresia Marcon z Bonnu pre Postoj vysvetľuje, že rodičia v Nemecku majú možnosť takzvaných „prázdninových pasov“, to znamená balík denných aktivít, ktoré ponúka mesto. O dieťa je tak postarané kvalifikovanými animátormi a rodičia si môžu vybrať, či tam dieťa pošlú na dve hodiny alebo na celý deň. Na tieto pasy, za ktoré si rodičia platia 10 eur a chudobnejší 5 eur, môže dieťa dokonca „zadarmo“ cestovať mestskou dopravou. Ide o kreatívne športové aktivity alebo návštevu kúpaliska, či poznávacie výlety do okolia mesta. Deti sa však vždy vrátia na spánok domov.

„Pre menších školákov má väčšina škôl otvorený školský klub v trvaní od 3 až do 6 týždňov. Ale v skrátených hodinách, teda do tretej alebo štvrtej hodiny, a ponúka pestrý prázdninový program.“

Napriek „len“ šesťtýždňovým prázdninám a pestrým možnostiam aj výhodám, o ktorým sa slovenským rodičom môže len snívať, podľa Theresy riešia napokon aj mnohí nemeckí rodičia podobné prázdninové dilemy. Mnohé matky si vraj preto volia možnosť polovičných úväzkov alebo nenastúpia do práce vôbec, aj keby chceli.

Talianske trojmesačné strasti

Ale ako to všetko zvládajú talianski rodičia, keďže ich deti majú rozprávkovo dlhé prázdninové leto, ktoré trvá celých 12 týždňov? Taliani sa spoliehajú najmä na stále silné rodinné siete a starí rodičia sú preto naďalej primárnym zdrojom pomoci. Faktom tiež je, že talianske ženy majú temer najnižšiu zamestnanosť spomedzi žien v krajinách OECD.

Čo sa týka prežitia letných prázdnin, situácia sa mení podľa jednotlivých regiónov.

Na severe je určite viac možností služieb pre rodiny ako v napríklad v Toskánsku, tvrdí pre Postoj mama dospievajúceho syna Paola Cibra, ktorá žije neďaleko Florencie. „Leto bez starých rodičov sa pre nás stáva neprekonateľným problémom. Mestá v spolupráci s rôznymi združeniami organizujú letné centrá, ktoré fungujú v júni a v júli, v auguste sú však zavreté. Tieto centrá však nefungujú počas celého dňa a platí sa za ne. Takže keď niekto nemá iné možnosti, zaplatí za všetky tie týždne naozaj tučný balík.“

Talianske školy totiž zatvárajú svoje brány už v júni. Paola má pri ekonomickej kríze, ktorou si Taliansko prechádza, šťastie, že ich základná škola otvorila letný projekt, ale, ako sama dodáva, toto je v jej regióne skôr výnimkou.

Iná situácia je napríklad v bohatom Miláne na severe krajiny. Tu počas týždňa školy ponúkajú prázdninový program pre deti v priestoroch školy. Ak obaja rodičia pracujú, deti tam môžu tráviť čas až do neskorších podvečerných hodín.

(Foto: Flickr.com/Kiran Foste)

Chceme zmenu?

O tom, či treba zmeniť počet dní počas letných prázdnin, sa vedú debaty v rôznych krajinách. Niektorí vedci totiž tvrdia, že školský rok bez dlhých letných prázdnin, zato s pravidelnými prestávkami, je pre vzdelávanie lepší ako minimálne dvojmesačný výpadok. Samozrejme, podľa prieskumov sa tento problém dotýka najmä detí zo sociálne slabšieho prostredia, ktorým sa rodičia nevenujú, nezažijú podnetné výlety a za dva mesiace prázdnin sú doslova vytrhnuté od návykov učenia sa a rýchlejšie zabúdajú. Viac sa tak prehlbuje rozdiel v prospechu medzi dobrými a zlými žiakmi.

Pravdou však je, že sú aj krajiny, ktoré vykazujú najlepšie výsledky v školstve a majú zároveň jedny z najdlhších letných prázdnin. Fíni napríklad trojmesačné, Švédi dvaapolmesačné. Takisto ako Nemci však majú vybudovaný silný sociálny systém, takže si môžu dovoliť aj veľkorysé programy pre deti, ktoré v letných mesiacoch padnú vhod aj pracujúcim rodičom.

Diskusie o skrátení prázdnin sa vedú napríklad v Británii, a to napriek tomu, že majú len jedenapolmesačné prázdniny. Národná asociácia tamojších riaditeľov škôl sa zhoduje, že je potrebné dlhé prázdniny rozložiť, aby sa okrem toho, že sa zabráni prehlbovaniu vedomostných rozdielov, pomohlo aj rodičom, pre ktorých je priam nemožné zabezpečiť zaujímavý program pre svoje deti na niekoľko týždňov. Zvlášť v tom období, keď bývajú dovolenky počas roka najdrahšie.

Oslovili sme aj naše ministerstvo školstva, či sa v tomto smere u nás neplánuje zmena. Centrálne sa však nič neplánuje. Ale na druhej strane, netreba čakať na plány zhora, keďže zákon dáva už dnes školám priestor pre prázdninové aktivity. Závisí teda od tlaku rodičov aj kreativity riaditeľov a zriaďovateľov škôl, či sa počas leta zabezpečí v budúcnosti aspoň na pár dní alternatívny program pre deti pracujúcich rodičov.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0